Mama a otec majú svoje deti rovnako radi. Ale... Tento krásny ideál však nie je niekedy jednoduché dosiahnuť. Keď vám váš potomok už desiatykrát vyrobí veľký problém, zatiaľ čo ten druhý je vzorom skromnosti a dobra, citom jednoducho nerozkážete. Zrazu sa začnete prikláňať na jednu stranu a ani si neuvedomíte, ako máte svojho obľúbenca.
Väčšina rodičov sa snaží prejavovať lásku všetkým deťom rovnako a žiadne z nich neuprednostňovať. No pýtali ste sa niekedy vašich detí, ako to vnímajú a cítia? Ktoré cíti, že s druhým súrodencom trávite viac času alebo naň míňate viac peňazí, inak komunikujete či poskytujete viac slobody a menej kontroly? Vedeli ste, že existuje výskum, podľa ktorého majú matky aj otcovia vždy jedno dieťa, ktoré uprednostňujú?
Takmer každý štvrtý rodič priznal, že jedno z detí pravidelne preferuje, pretože sú ich srdcu podstatne bližší. Online magazíny Mumsnet.com a Gransnet.com robili prieskum na vzorke 2300 oslovených ľudí. Počas neho sa lepšie pozreli na problematiku obľúbencov, ktorých majú rodičia. Až 23 percent oslovených ľudí priznalo, že jedno z detí pravidelne preferujú, pretože sú ich srdcu podstatne bližší.
Dôvodom môže byť fakt, že sa na nich viac podobajú a majú bližšie povahy, viac ich poslúchajú alebo sa im prostredníctvom nich viac darí plniť svoje nesplnené sny. Každý štvrtý rodič preto priznal jedno z najväčších tabu, ktoré sa týka rodičovstva. Väčšia polovica z nich uviedla, že preferujú prvonarodené dieťa, ktoré navždy zostalo ich srdcu bližšie. Len 26 percent priznalo, že k ich miláčikom patria skôr mladší potomkovia.
Najčastejšie to dávame poznať prostredníctvom odmeňovania, keď majú obľúbenejšie deti viac dovolené a viac toho dostávajú. Hlavným dôvodom obľúbenosti je fakt, že ich tieto deti dokážu častejšie rozosmiať. Toto priznalo 51 percent rodičov s nejakým favoritom. Na druhom mieste je dôvod, že im pripomínajú to, akí boli v detstve oni.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Psychological Bulletin, ktorá analyzovala viac ako 30 článkov a vedeckých prác s takmer 20 000 účastníkmi, priniesla zaujímavé výsledky. Takmer 74 % matiek a viac ako 70 % otcov uprednostňuje jedno zo svojich detí. Najčastejšie je to prvorodené dieťa, ktorému rodičia poskytujú viac slobody a autonómie. Vo všeobecnosti bývajú viac zvýhodnené dcéry, na schopnosti najstaršej dcéry sa rodičia viac spoliehali a tiež boli ľahšie ovládateľné, čo sa týka správania.
Väčšej náklonnosti sa tešia deti s výraznou povahou. Svedomité a príjemné deti (zodpovedné a organizované) si vždy vyslúžili lepšie správanie rodičov, pretože s nimi mali menej konfliktov. Najpriaznivejšie boli však hodnotené dcéry. Starším súrodencom poskytovali viac autonómie, zrejme preto, že boli vyspelejší. Podľa výsledkov však pohlavie v tomto nehrá primárnu úlohu, ide skôr o poradie narodenia a charakter dieťaťa.
Ešte výraznejšie je to u starých rodičoch
Na otázky v prieskume odpovedali nielen rodičia, ale aj babky a dedkovia. Výsledky odhalili ďalší zaujímavý fakt, že v ich prípade je preferovanie niektorého z detí ešte výraznejšie. Aj v ich prípade to vyhrávajú staršie deti, ktoré patria k ich obľúbencom v 39 percentách prípadov. Starí rodičia priznali, že oni preferujú tie vnúčatá, ktoré sú ľahšie zvládateľné a nerobia im toľko starostí. Druhým dôvodom ich výberu je fakt, že im niektoré z nich pripomína ich vlastné dieťa, takže je to pre nich trošku nostalgické.
Škodíme aj preferovaným deťom
Zaujímavosťou je, že tak rodičia, ako aj starí rodičia si uvedomujú negatívny dopad ich správania na súrodenecký vzťah, ale aj na preferované dieťa. Pretože keď niekoho neustále pretláčate do popredia, druhé dieťa začne žiarliť a robí mu zle. Taktiež veľa vecí robíme za ne a uľahčujeme im niektoré problematické situácie. Kvôli tomu nie sú dostatočne priebojné. Okrem toho sú tu ešte aj zmeny našich nálad. Keď si uvedomíme, že ich takto pretláčame do popredia, chceme to zrazu zakamuflovať a preto sme na nich prísnejší.
Syndróm zlatého dieťaťa nie je zdravotný pojem a teda nemá ani klinickú definíciu, nereprezentuje psychologickú poruchu. Často sa však o ňom v psychológii hovorí a tiež sa často spája s narcistickými rodičmi. Ide o vnímanie dieťaťa ako reprezentanta rodiny - aké úspešné, perfektné je, taká je rodina. Stáva sa pýchou rodiny a je naňho kladená veľká zodpovednosť. Čím je úspešnejšie, tým viac sa môžu rodičia pútať k jeho úspechom, premietať doň vlastné sny, napĺňať si cezeň vlastné potreby.
Psychoterapeuti upozorňujú, že zlaté dieťa, ktoré si následky tohto správania nesie so sebou celý život a v dospelosti mu to bráni nadviazať nielen kvalitné pozitívne vzťahy, ale aj dosiahnuť duševnú pohodu, vykazuje isté znaky. Práve na nich si môžete všimnúť, či favorizovanie jedného z vašich detí nemá toxické dôsledky:
- Protežované dieťa dostáva viac pochvaly než jeho súrodenci, viac pozitívnej pozornosti a hoci aj najmenší úspech je obšírne komentovaný - aj preto sa môže snažiť o ďalšie a ďalšie chvály a úspechy, môže sa pokúšať o perfekcionizmus a nadpriemerný výkon.
- Práve preto protežované dieťa môže skrývať svoje neúspechy, aby si udržalo status obľúbeného dieťaťa, alebo nespôsobilo sklamanie rodičov - bude tiež cítiť vinu za svoje neúspechy, bude ťažko znášať svoje chyby a cítiť sklamanie zo samého seba.
- Protežované dieťa môže mať oslabené vzťahy so súrodencami práve pre uprednostňovanie a zámerné porovnávanie - kamarátstvo, náklonnosť môžu vystriedať žiarlivosť a zatrpknutosť, častejšie konflikty a hnev.
- Protežované dieťa môže žiarliť, ak pochválite úspech iného súrodenca, môže mať tendenciu so súrodencami súťažiť, čím ešte viac naštrbáva vzťahy.
- Protežované dieťa môže mať nízke sebavedomie, pretože si je vedomé, že nedokáže naplniť očakávania svojho rodiča, byť také dokonalé a perfektné, ako o ňom rodič vyhlasuje a ako sa k nemu správa - alebo bude sebavedomie odvádzať od pochvál iných ľudí a intenzity pochvaly.
- Protežované dieťa si tak môže vyvinúť pokrivený zmysel pre zodpovednosť a dôsledky - ak za svoje správanie napr. nenesie zodpovednosť ako ostatní súrodenci, znášajú menej dôsledkov za porušovanie pravidiel než súrodenci.
- V budúcnosti sa tiež môže spoliehať na úsudok iných o svojej osobe a hodnote, nevyvinie si dostatočne zmysel pre svoju sebahodnotu, pretože väčšinu detstva strávilo snahou urobiť rodičom radosť a napĺňať ich očakávania o sebe, môže vykazovať silnú potrebu potvrdzovať svoje rozhodnutia od iných.
- Práve pre snahu napĺňať očakávania rodičov a udržať sa na piedestáli dieťa nemalo šancu spoznať samého seba, svoje potreby, prijať svoje slabé stránky, čo sa mu páči, čo nepáči, zmieriť sa s tým, že sme nedokonalé bytosti s chybami, uvedomiť si, kým v živote vlastne chce byť.
- Protežované dieťa môže prežívať oveľa viac stresu a tlaku, nátlaku a bremena v podobe naplnenia potrieb rodičov, môže trpieť neskôr úzkosťami a depresiou.
- Protežované dieťa sa môže usilovať o uznanie mimo rodiny - cíti sa zahanbené, urazené, ak ostatní členovia rodiny nezdieľajú rodičovské uprednostňovanie a nevidia ho také ako rodičia, nereagujú rovnako nadšene, rovnako nechvália, môže začať preháňať.
Robíme to, i keď si to nechceme pripustiť
Z pozície rodičov nechceme priznať, že sa také niečo deje v našej hlave. Neustále tvrdíme, že sme spravodliví a tak ako matky, ani otcovia vraj neuprednostňujú žiadne z detí. V skutočnosti iba potláčame túto skutočnosť do úzadia. Nechceme o tom hovoriť otvorene, ale podvedome vieme, že máme niektoré z detí radšej.
Hojdačka, ktorá vytvára rovnováhu
Podstatne viac rodičov priznáva, že niektoré z detí uprednostňujú iba počas niektorých období. Je to prirodzené, pretože raz ich počúva jeden potomok a potom ten druhý. Postupne prichádzajú rôzne obdobia, počas ktorých sa striedajú v obľúbenosti. Vďaka tomu nastáva medzi nimi rovnováha, pretože nikdy veľmi nepreferujete iba jedno z nich.
Menej obľúbené dieťa sa bude cítiť odstrčené
Rodičia v tomto prieskume priznali, že častejšie preferujú dieťa vtedy, keď majú iba jediné toho pohlavia. To znamená, že 23 percent účastníkov prieskumu preferuje chlapcov, pokiaľ sú ostatné deti dievčatá a 15 percent obľubuje viac dcéry, ak majú viacero synov.
Keď viditeľne uprednostňujete niektorého z potomkov, na toho druhého to má negatívne účinky. Kvôli tomu sa môže cítiť odstrčené a postupne sa zhoršuje aj váš vzťah. Zo začiatku chcú o vašu lásku bojovať, potom ich táto snaha opustí a radšej si vytvárajú svoj vlastný svet.
Psychologické problémy, ale aj depresie
Uprednostňovanie niektorého z detí má na to druhé negatívny vplyv z dlhodobého psychologického hľadiska. Lekárka Jennifer Verdolin upozorňuje na fakt, že odstrkovaný potomok má postupne stále nižšie sebavedomie. V budúcnosti môžu mať psychické problémy a taktiež je u neho vyššie riziko depresií.
Čo s tým? Ako vytvoriť rovnováhu a neuprednostňovať?
Ak máte pocit, že uprednostňujete jedno dieťa na úkor druhého, je dôležité podniknúť kroky na nastolenie rovnováhy. Uvedomte si svoje pocity: Je dôležité si uvedomiť, že je normálne cítiť väčšiu príťažlivosť k jednému dieťaťu, ale je dôležité, aby ste sa snažili venovať všetkým deťom rovnaké množstvo pozornosti.
Hovorte o svojich pocitoch: Otvorene hovorte o svojich pocitoch so svojím partnerom alebo priateľom, aby ste sa uistili, že neustále zamýšľate nad vlastnými myšlienkami a činmi. Trávte čas s každým dieťaťom individuálne: Snažte sa tráviť čas s každým dieťaťom individuálne a robte spolu veci, ktoré obaja máte radi. Vyhýbajte sa porovnávaniu: Vyhýbajte sa akémukoľvek porovnávaniu detí, nielen medzi súrodencami, ale aj s inými deťmi. Chváľte úsilie, nie výsledky: Sústreďte sa radšej na úsilie než samotný úspech či výsledok.
Nechajte deti pomenovať svoje pocity: Nechajte deti pomenovať svoje pocity, vaše správanie a nahlas vysloviť svoju skúsenosť. Rozprávajte sa o týchto pocitoch: Porozprávajte sa o týchto pocitoch, aby sa napr. pocit krivdy v dieťati nezakorenil. Požiadajte dieťa, aby zvážilo pohľad toho druhého: Požiadajte dieťa, aby zvážilo pohľad toho druhého - vás či svojho súrodenca. Uistite svoje dieťa, že ho milujete pre jeho jedinečnosť: Uistite svoje dieťa, že ho milujete pre jeho jedinečnosť a nie pre napr. známky či talent v porovnaní so súrodencom. Buďte trpezliví sami so sebou aj s deťmi: Práca na vzťahoch vždy zaberie čas a deje sa neustále.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Je dôležité pamätať, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti. Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné. Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.
tags: #ked #rodic #uprednostnuje #jedno #dieta