Podstata spoločnosti tkvie na budovaní jej zdravého základu, ktorým je nepochybne rodina, zväzok dvoch ľudí, zakladajúci sa na princípe manželstva a rodičovstva. Úlohou manželstva a budovania rodiny je zabezpečenie potomstva. V zmysle spoločenskej morálky a kresťanských hodnôt vyplýva reprodukčná funkcia rodiny z intimity a sexuálneho života dvoch ľudí, spojených zväzkom manželským. Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine) súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. (§ 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
V súčasnom modernom trende partnerských vzťahov sa čoraz viac dostáva do úzadia inštitút manželstva. Povedzme si úprimne, oveľa viac mladých párov vstupovalo do manželstva nie z dôvodu vzájomnej lásky a náklonnosti, ale práve naopak, najprv bolo na ceste dieťa, ktoré ak sme chceli vychovávať riadne v kompletnej rodine, bolo potrebné vstúpiť do manželstva. Doba však pokročila, a dnes je bežnou záležitosťou, ak dvaja žijú pod jednou strechou „bez papiera“ alebo „bez požehnania“, vo vzťahu im to funguje a vychovávajú spoločne svoje deti.
V takýchto prípadoch sa nenarodilo dieťa rodičom, ktorí uzavreli manželstvo. Z toho logicky plynie, že nie je možné z neho vyvodzovať záver o otcovstve. Za najspoľahlivejší sa preto považuje ako prostriedok ustálenia tejto otázky súhlasné vyhlásenie rodičov, ako to stanovuje dikcia zákona o rodine, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácií rodičovstva a tým i na zabezpečení práv dieťaťa ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov (článok 7 ods. Všeobecnej deklarácie ľudských práv).
Spôsoby určenia otcovstva
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje tri základné spôsoby určenia otcovstva:
- Domnienka otcovstva manžela matky
- Súhlasné vyhlásenie rodičov
- Rozhodnutie súdu
Každá z týchto možností má svoje špecifiká a postupy.
1. Domnienka otcovstva manžela matky
Ide o najčastejšie sa uplatňujúcu domnienku určenia otcovstva dieťaťa. Obvykle ide o predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky - manželky a otca - manžela. Domnienka je založená na právnom zväzku manželov. Nemá na ňu vplyv napríklad tá skutočnosť, že manželia spolu nežijú. V zmysle § 85 ods. 1 zákona o rodine platí, že ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Rozhodnou a objektívnou skutočnosťou pre uplatnenie tejto domnienky je pôrod dieťaťa v zákonom určenom čase. Ostatné faktory ako moment počatia nemajú na túto domnienku žiadny vplyv.
Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti (§ 85 ods. 1,2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z.).
Ak sa dieťa narodí žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné (§ 85 ods. 2 zákona o rodine).
Ak sa dieťa narodí do 300 dní od zániku manželstva, za otca dieťaťa sa považuje bývalý manžel matky. Tento zápis do matriky je automatický a nie je možné ho zmeniť len spoločným vyhlásením na matrike. Ak bývalý manžel a matka dieťaťa sú presvedčení, že bývalý manžel nie je otcom dieťaťa, jedinou možnosťou je podať návrh na popretie otcovstva na súde. Súdne konanie je teda nevyhnutné, ak chcete dosiahnuť zmenu v zápise otca dieťaťa v rodnom liste.
2. Súhlasné vyhlásenie rodičov
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov (§ 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie. V takýchto prípadoch „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.“ (§ 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.).
„Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.“ (§ 91 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.). Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom (§ 91 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z.). Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť v konaní o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 O.s.p.
Súhlasné vyhlásenie rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté (§ 92 zákona č. 36/2005 Z.z.). Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom.
Vzhľadom na to, že ide o deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme. Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov.
Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi. Vzhľadom na to, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa urobiť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti. Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca.
Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým. Výnimku predstavuje „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.“ (§ 91 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z.).
Môže nastať i prípad, vzhľadom k tomu, že nemusia byť súhlasné prejavy urobené oboma rodičmi pred matričným úradom naraz, že rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni. V daných prípadoch sa za deň vyhlásenia považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča. V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža - otca.
3. Určenie otcovstva súdom
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.).
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.).
K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené i konanie o výchove a výžive dieťaťa. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva.
Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaní pred súdom v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa. Čo sa týka závažných okolností, ktoré vylučujú otcovstva, jedná sa o nesporný záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Môže nastať situácia, ak navrhovateľ (ktorým je domnelý otec, muž) zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.).
Opatrovníkom v takomto konaní by mal byť príbuzný zomrelého domnelého otca. Podmienkou je, aby s ustanovením opatrovníctva súhlasil a mal určité vedomosti a poznatky o vzťahu domnelého otca s matkou dieťaťa. Až po ustanovení opatrovníka súdom môže nasledovať žaloba o určení otcovstva, pretože legitimovaným účastníkom konania je práve opatrovník, nie zomrelý.
Zapretie otcovstva
Problémom však často býva tá skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu je síce určené, avšak označený určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa. Vtedy nastupuje otázka zapretia otcovstva.
Ak bolo otcovstvo určené na základe súhlasného vyhlásenia Vás a matky maloletého dieťaťa urobeného na súde alebo na matričnom úrade, možno podať návrh na zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by ste mohol byť otcom dieťaťa a súčasne len v lehote troch rokov odo dňa, kedy bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa. Pritom, ak toto súhlasné vyhlásenie bolo urobené predo dňom narodenia dieťaťa, lehota na zapretie otcovstva sa začína počítať odo dňa narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 zákona o rodine).
Súčasný zákon o rodine síce nešpecifikuje, z akého dôvodu by otcovstvo mohlo byť vylúčené, komentáre ale dlhodobo uvádzajú dva dôvody: určený otec s matkou dieťaťa vôbec nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (to je doba od 180-teho do 300-teho dňa pred narodením dieťaťa) alebo určený otec s matkou dieťaťa v tejto dobe síce súložil, ale je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa).
Hoci zákon uvádza, že len ak je vylúčené otcovstvo dieťaťa je možné zaprieť otcovstvo, konanie o zapretie otcovstva je konaním, v ktorom je súd povinný zisťovať skutočný stav veci. Ak by teda v konaní bolo preukázané, že s určitosťou nie ste otcom dieťaťa (samozrejme na základe podaného návrhu v zákonnej lehote), súd určí, že zapísaný otec nie je otcom dieťaťa.
Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Do 3 rokov, odkedy ste sa dozvedeli, že nie ste otcom, môžete podať na súd návrh na zrušenie otcovstva. Tým by ste mohli od skutočného otca žiadať aj náhradu za poskytnuté výživné (ak by bolo jeho otcovstvo určené).
Podľa súčasnej právnej úpravy nemôžete iniciovať začatie konania o zapretie otcovstva, pretože Vám uplynula lehota. Dôvodom je ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o rodine. Do úvahy prichádza jedine podanie návrhu zo strany dieťaťa, podľa § 96 zákona o rodine. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
