Vzťahy sú dôležitou súčasťou života, dokázať vzťah nadviazať a udržať ho, je schopnosť, ktorá sa deťom v živote skutočne zíde. Deti sa najefektívnejšie učia napodobňovaním. Nemôžeme deťom spraviť priateľov, musia to dokázať samy. Všetky deti začínajú vzťahy tým, že sa predovšetkým zaujímajú o seba. Je to dôležité pre ich vývoj, aby našli samy seba a svoju pozíciu v našom obrovskom svete. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že vzťahy sa môžu nachádzať na dvoch protichodných polohách.
Prvý prípad je, keď nebudeme nadšení a nebudeme chcieť, aby nejaký vzťah nášho dieťaťa s niekým iným vôbec vznikol, pretože sú ľudia a „priatelia“, ktorí ubližujú a škodia. Aby dokázal identifikovať vzťahy, ktoré sú negatívne, ale aj tie prínosné. Pretože na jednej strane je v istých nepriaznivých prípadoch nutné zatvoriť sa, ale na druhej je potrebné otvoriť sa pozitívam. Deti sa v prvom rade musia naučiť rozlišovať medzi oboma možnosťami a potom vedieť, ako reagovať.
Správny spôsob na nadviazanie priateľstiev
Priatelia sa môžu skrývať hocikde, aj tam, kde ich vôbec nečakáme. Hovorí sa, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Iste, tým, že máme s niekým veľa spoločného, zdá sa nám podobný, máme veľa tém, na ktoré sa dívame rovnakou optikou, a tak prirodzene k nemu inklinujeme. Spoločné síce spája, ale je prínosné užiť si aj pravý opak. Niekedy nám najviac dajú práve takí ľudia, ktorí sú z iného cesta, z inej oblasti, z inej krajiny, majú iný svetonázor. To nie je o tolerancii k druhým a ich postoju. Tu ide o to, nájsť spôsob, ako nadviazať vzťah a užiť si výnimočnosť nového človeka, zároveň si obohatiť vlastné názory a rozšíriť svoje obzory. Ukážte deťom, ako pozitívne reagujete na niečo, čo je v druhom človeku úplne iné než u vás. Nech deti vidia, že existuje množstvo úžasných vecí aj mimo toho, čo doteraz spoznali a skúsili.
Podporte ich, aby sa, pri spoznávaní niekoho nového, sústredili na detaily. Mali by si zapamätať meno a niečo o tom človeku, čo rád robí, čo ho nebaví, zaujímavé, či zábavné hobby. Tým, že ukážete záujem o niekoho, nadväzujete s ním kontakt a môžete zažiť príjemné a neočakávané zážitky. Podporujte prirodzenú zvedavosť detí, spýtajte sa na nových ľudí v ich okolí, napríklad spolužiaka, kamaráta na ihrisku, spoluhráča v tíme. Pomôžte im napríklad jemným posunom k vytvoreniu vzťahu tým, že sa spýtate: „Zaujímalo by ma, čo ten nový chlapček robil v starej škole na telesnej/ hudobnej/ výtvarnej výchove... a pod.“ Ten, kto ukáže, že sa zaujíma o iného, bude vždy sám zaujímavejší a pritiahne pozornosť mnohých ľudí, z ktorých sa môžu stať priatelia. Takýmto spôsobom zároveň podporujete budovanie empatie.
Jemne postrčiť môžete, doprajte ale priestor na realizáciu najmä deťom. Je to ich hra, ony sú režisérmi. Nech zistia, čo si myslia, cítia, preskúmajú svoje myšlienky, emócie a nech vedia, aké to je, keď im venujete plnú a tichú pozornosť. Nechajte ich hovoriť a počúvajte ich na 100 %. Problém je, že až príliš často ich počúvame tzv. na pol ucha. Zachytíme jednu, dve myšlienky a vrátime sa k sebe a svojim starostiam, pričom len mechanicky prikyvujeme a čakáme, kedy už budeme mať čas pre seba. Lenže, ak im doprajeme pocit, že sme plne sústredení, keď im načúvame, ich myseľ sa pustí rôznymi nespútanými cestičkami a bude to úžasný a príjemný pocit. Zároveň ich podporte, aby povedali svoj názor, hoci môže byť v rozpore s tým vašim. Dajte im priestor, aby mohli ukázať vlastný postoj a zistiť, aké to je, keď sa stretnú v diskusii rôzne názory.
Pomôžte im rozširovať slovnú zásobu. Čím lepšie pochopia a budú vedieť pomenovať svoje emócie, tým vhodnejšie dokážu reagovať. Pozorujte, čo asi cítia a pokúste sa priradiť správny popis pocitu. Pripustite však, že sa môžete mýliť, nech majú možnosť s vami nesúhlasiť. „Zdá sa mi, že si smutný“. „Nie?
Využívajte pochvalu jednak na to, aby ste podporili deti a jednak na to, aby deti videli, že si ceníte aj iných ľudí. Podporujte deti v tom, aby sa tiež naučili ako rozdávať pochvaly, napríklad môžete pri spoločnom stolovaní navrhnúť, aby každý pochválil niekoho pri stole.
Správny spôsob, ako vzťah vôbec nezačať
Svet nie je prechádzka ružovou záhradou, prídu aj náročné chvíle, aj nepríjemní ľudia. Ukážte deťom, že aj vy zažívate situácie, do ktorých sa nechcete púšťať a stretávate ľudí, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Je to dôležité, aby videli, že sa nemusia s každým (zo slušnosti) pustiť do reči, že nie každý je príjemný a hodný nášho priateľstva. Ale keď sa tak rozhodnú, mali by to urobiť s rešpektom k druhej strane. Mali by dôverovať svojej intuícii a nevytvárať si vzťah, ak cítia, že to nie je správne. Vďaka negatívnym vnútorným pocitom a intuícii dokážu poľahky rozpoznať, že niekto im „nesedí“, a tým, že sa mu vyhnú, zostávajú v bezpečí. Niekedy nebudú vedieť presne popísať, prečo majú z daného človeka nepríjemný pocit a to je v poriadku, podobne to máme všetci, deti i dospelí.
Prečo niektoré deti nezapadnú do kolektívu?
Niektoré deti do kolektívu nezapadnú, pretože ich záujmy sú často individuálne a ovplyvňované konkrétnymi okolnosťami. Tieto deti sa môžu cítiť od zvyšku kolektívu odlišné. V situácii, keď dieťa nemá dostatok spoločných záujmov s rovesníkmi, môže byť preň ťažšie nájsť spoločnú reč s ostatnými. Deti v skupine často preferujú rýchle kontakty a priateľstvá. Ak sa dieťa necíti komfortne a prijaté, môže to viesť k pocitom osamelosti, neistoty a zníženému sebavedomiu. To ho ešte viac izoluje.
Dieťa, ktoré má odlišné záujmy alebo sa odlišuje v správaní, sa môže cítiť nepochopené. V dnešnom svete môžu byť niektoré prejavy dieťaťa vnímané ako odlišné, čo môže viesť k jeho vylúčeniu z kolektívu. Deti, ktoré sa cítia odlišné, môžu pociťovať rôzne negatívne následky na svoju psychiku a sebavedomie. To ovplyvňuje aj jeho vlastné zmýšľanie o sebavedomí, hodnote a schopnostiach, ktoré má. Ak dieťa začína byť sociálne izolované a uzatvára sa samo do seba, je to pre neho záťaž. Nedostatok interakcie s rovesníkmi môže v niektorých prípadoch spôsobovať ťažkosti so sústredením pri učení sa.
Je dôležité, aby dieťa vnímalo, že v jeho živote deje niečo podobné, čo sa deje aj jemu, a aby sa nestratilo jeho sebavedomie. Každé dieťa by malo byť akceptované a pochopené také, aké je. Rodičia by mali podporovať dieťa v jeho ťažkostiach. Vyhýbajte sa zľahčovaniu situácie a naopak, oceňte čo i len malé z jeho úspechov. Dôležité je zamerať sa na jeho silné stránky a na záujmy a činnosti, v ktorých vyniká. Podporujte stretávanie sa s rovesníkmi mimo školského prostredia a hľadajte priateľstvá s deťmi, ktoré majú podobné alebo rovnaké záujmy. V prípade potreby je vhodné konzultovať situáciu so špeciálnym pedagógom. Vplyv na jeho začlenenie do kolektívu má aj spolupráca školy. Je potrebné vytvoriť prostredie, ktoré dieťaťu uľahčí začlenenie. Taktiež je dôležité všímať si náznaky šikany. Podpora rodičov a školy je zásadná pre jeho pohodu a sociálny vývoj.
9 rád, ako pomôcť dieťaťu nájsť si kamarátov
Trápi vás, že vaše dieťa sedí doma a samo sa hrá? Že ho nikto nezavolá von, nemá kamarátov, parťákov, s ktorými by si rozumel? Pomôžte mu. Prinášame vám 9 rád, ako zvládnuť tento fakt a ako pomôcť dieťaťu nájsť si kamarátov.
- Významnú úlohu zohráva to, pre dieťa v akom veku chcete kamarátov nájsť. Ak pre škôlkara, začnite tým, že pozvete nanajvýš jedného alebo dvoch kamarátov z okolia alebo škôlky, ktorých pozná. Dbajte na to, aby vekové rozdiely medzi deťmi boli minimálne.
- Spoločné hranie by nemalo trvať príliš dlho, aby deti neunavilo, ideálna je hodina, maximálne dve. Naplánujte si dopredku ako by sa mohli hrať, sústreďte sa na také aktivity, ktoré má vaše dieťa najradšej a vytvorte pre ne priestor.
- Zapojte sa do hier. Nenechajte deti nech sa zabávajú samé, vaša prítomnosť môže atmosféru uvoľniť. Pripravte sa aj na situáciu, že drobci sa môžu pohádať. Vtedy je vhodné umožniť im, aby sa cítili pohodlnejšie. Pripravte viacero možností zábavy. Odpútať ich pozornosť zmenou činnosti.
- Plachým deťom pomôže, ak sa budú stretávať s tými istými kamarátmi v pravidelnom čase, napríklad raz týždenne. Postupne sa môžu stretnutia presunúť do parku, na ihrisko či do domu iného kamaráta. Ak sa vám bude zdať, že dieťa sa dokáže s ostatnými hrať samostatne a je uvoľnenejšie, skúste ho nechať v dome niektorého kamaráta bez vás, najskôr na krátku dobu, neskôr na dlhšie.
- Občas si doprajte hracie chvíľky len vy s vašim dieťaťom. Pravidelné hrávanie sa v dvojici vám umožní spoznať jeho štýl a zistíte, pri čom sa najlepšie cíti. Uvidíte, kde má medzery a čo je pre neho ľahké. Napríklad, ak ho hlavolamy a hry vyžadujúce veľké sústredenie frustrujú, vynechajte ich z herných aktivít.
- Zvážte kúpu domáceho maznáčika. Niektoré malé deti nie sú pripravené so svojimi rovesníkmi. Hra s domácimi zvieratkami vyžaduje sociálnu interakciu.
- Jednou z možností ako posilniť pozitíva socializácie je pozrieť sa ako to robia iní. Pozrite si so svojím samotárom DVD alebo si čítajte knihy o priateľstvách. Pri menších deťoch vyberajte kratšie príbehy, ktoré im prečítate bez toho, aby sa začali nudiť.
- Buďte pre svoje ratolesti príkladom a majte priateľov. Deti sú veľmi všímavé a často napodobňujú správanie dospelých.
- Neočakávajte príliš veľa. Nezabudnite, že deti do troch rokov sa ešte s kamarátmi hrať nevedia, sociálne interakcie sa upevňujú až po tomto veku.
Ak dieťa cíti tlak, že niečo musí robiť, môže sa vám to vypomstiť. Ak kamarátov nevyhľadáva, pravdepodobne sa pri iných deťoch cíti neisté a tlak rodičov môže neistotu ešte zvyšovať. Môžu v ňom vzrásť obavy, že vás sklame alebo sa to môže premeniť na boj o moc.
Rodičia by nikdy nemali tlačiť na veľmi malé deti, aby sa hrali spoločne, musia mať priestor vybrať si niektoré veci podľa seba. Existuje tam veľmi tenká hranica. Vo väčšine prípadov je plachosť alebo problémy s hľadaním priateľov v ranom detstve úplne normálne. Pozornosť je potrebné zvýšiť až vtedy, ak vaše viac ako trojročné dieťa má len zriedkavo očný kontakt, je nezvyčajne utiahnuté, nechce sa vôbec hrať s ostatnými alebo sa bojí ísť na ihrisko a do škôlky. Vtedy je určite vhodné poradiť sa s lekárom.
Obľúbené deti nie sú tie, ktoré majú najviac hračiek alebo najlepší mobil. Deti majú často nedostatok sebadôvery pri nadväzovaní alebo udržaní priateľstva. Niekedy si predstavujú, že iné deti sú obľúbenejšie ako ony, že ich nikto nemá rád a že nemajú žiadnych kamarátov. Na budovanie a udržiavanie priateľstiev dieťa potrebuje celý rad komunikačných a sociálnych zručností, s ktorými sa nikto nerodí. Vyvíjajú sa pomaly a postupne.
Existuje niekoľko stratégií, vďaka ktorým sa priateľstvo dá podporovať. Môžete deti prihlásiť do krúžkov, kde chodia ich kamaráti, môžete kamarátov pozývať k vám domov, aby sa spolu pohrali, môžete zobrať skupinku kamarátov na spoločný výlet alebo do kina. Možností je veľa. Najlepšia možnosť však spočíva v tom, že pomôžete dieťaťu nájsť dostatok sebadôvery v sebe, ktorú potrebuje na to, aby si ono samo k sebe kamarátov priťahovalo. Ako to však dosiahnuť? Základ spočíva v tom, že vysvetlíte deťom, čo je očný kontakt a pozitívna reč tela. Spýtajte sa dieťaťa, čo sa mu páči na správaní obľúbených detí a čo by mohlo urobiť pre to, aby sa aj ono správalo podobným spôsobom. Môže si to napríklad nacvičovať pred zrkadlom s plyšákom. Navrhnite mu, aby sa správalo tak, ako keby bolo už veľmi obľúbené, pretože to väčšinou vyústi k takému správaniu aj v skutočnosti a práve toto správanie potom k nemu pritiahne ostatné deti.
1. Úsmev, láskavosť, očný kontakt
Otvorení a pozitívni ľudia sa usmievajú a vytvárajú očný kontakt. Ich úsmev je široký a smejú sa očami aj ústami. Radi nadväzujú kontakty s inými. Radi sami začínajú komunikáciu. A čím viac ľudí aj deti oslovia, tým majú väčšiu šancu získať viac kamarátov. Ak sa deti naučia byť veľkorysé a štedré, pozorne dokážu počúvať a dávať otvorené otázky, teda nielen otázky, na ktoré sa odpovedá ÁNO/NIE, tým majú väčšiu šancu na vznik priateľstiev. Najčastejšie chyby, ktoré deti robia, sú tieto: krčia sa, sťahujú hlavu medzi ramená a vyhýbajú sa očnému kontaktu.
2. Dôležité je zostať sám sebou
Upozorňujte dieťa na to, že za kamaráta nemôže mať každého. Jeho kamaráti budú pravdepodobne podobní vášmu dieťaťu a budú mať niečo spoločné. Takže dieťa môže získať kamarátov len vtedy, keď zostáva takým, aké je. Dieťa sa nemusí meniť, ak sa chce stať obľúbeným. Každý človek je určitým spôsobom zaujímavý a iným sa to môže páčiť. Povedzte dieťaťu, že sa vôbec nemusí chváliť, aby si ho niekto všimol. Uistite ho, že sa môže iným na ňom určite niečo páčiť. Povedzte dieťaťu, čo je na ňom zaujímavé a obdivuhodné.
Aktivita: Kruh dokonalosti
Na kus papiera nakreslite veľký kruh. Musí byť taký veľký, aby sa dieťa mohlo doň postaviť. Dieťa si najprv spomenie na situáciu, keď sa cítilo sebaisto. Potom sa postaví do kruhu dokonalosti a predstaví si samo seba, ako robí tú vec, pri ktorej sa cítilo sebaisto. Potom z kruhu vystúpi a chvíľku je mimo neho. Potom naspäť vstúpi do kruhu a tú istú situáciu si predstaví ešte raz. Počas tejto predstavy sa ju snaží v sebe ukotviť. Túto kotvu dieťa použije vždy, keď má pocit, že stráca sebaistotu. Sebadôvera narastá vďaka pozitívnym skúsenostiam.
3. Starostlivosť o seba
Dieťa by malo milovať svoj vzhľad a svoje oblečenie. Keď sa dieťa páči sebe samému, potom sa páči aj iným.
4. Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov
Čím viac príležitostí dieťa na stretnutia má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Mnohí si myslia, že kamarátov nájdu na sociálnych sieťach.
5. Pozor na domnienky
Deti si často vytvárajú unáhlené závery na základe nepodložených dôkazov.
6. Ako si udržať kamarátov?
Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť, dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu. Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. V rámci zachovania dobrých vzťahov, keď dôjde k nedorozumeniu, dôležité je ospravedlniť sa. Ak sa priateľovi darí, nech sa vaše dieťa teší spolu s ním. Sila priateľstva sa overuje aj v takýchto situáciách. Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktoré dieťa môže urobiť, je postaviť sa za priateľa.
7. Upozornite dieťa i na to, že priateľstvá niekedy zanikajú
Vzťahy sa neustále vyvíjajú. Je prirodzené, že aj priateľstvá sa časom menia. Niektoré zanikajú a vznikajú iné. Je to prirodzená súčasť života. Deti sa rýchlo menia. Menia sa ich záujmy a kvôli tomu sa často menia aj ich kamarátstva. Samozrejme, že to môže bolieť, keď dieťa stratí kamaráta, ale je potrebné naučiť ho prijať túto situáciu a pochopiť ju.
Ako pomôcť dieťaťu nájsť si priateľov
Keď má dieťa sedem alebo osem rokov, začína sa pomaličky vymaňovať spod vplyvu rodičov a stále viac hľadá súhlas, cit a podporu aj u svojich kamarátov a spolužiakov. V rodine sa emocionálna podpora chápe ako niečo samozrejmé. V kamarátskej skupine sa to vníma ako dosiahnutá odmena. Cesta k tejto odmene vedie väčšinou cez emocionálne a sociálne zručnosti dieťaťa.
Podľa viacerých odborníkov detské priateľstvá zanechávajú celoživotnú stopu na spôsoboch, ako nadväzujeme vzťahy s inými ľuďmi a ovplyvňuje aj vlastný pocit sebaúcty. Zick Rubin vo svojej knihe Children´s Friendships popisuje, ako deti prechádzajú štyrmi štádiami, v ktorých sa učia umeniu vytvárania priateľstiev. Jednotlivé štádiá sa môžu prelínať alebo sa môžu objaviť v inom veku dieťaťa, ako je bežné.
1. Egocentrické štádium
Toto obdobie prebieha medzi 3 - 7 rokom. Deti v tomto období definujú priateľov ako tých, s ktorými sa venujú rovnakej činnosti. Pre dieťa v tomto období sa väčšinou priateľom stáva to dieťa, ktoré býva čo najbližšie. V tomto období sa deti domnievajú, že ich kamarát uvažuje rovnako ako ony. Ako môžu v tomto období pomôcť rodičia deťom? Pre deti, ktoré sú plaché a majú sklon sa od spoločnosti izolovať, je dôležité plánovať aktivity, pri ktorých budú v kontakte s inými deťmi, ktoré majú aspoň približne rovnaký vek a rovnaké záujmy.
2. Štádium potreby naplnenia
Medzi 4 - 9 rokom sú už deti menej motivované egocentrizmom a viac záujmu venujú vytváraniu vzťahov. Cenia si kamarátov kvôli nim samým a nie preto, čo majú a kde bývajú. Deti sú priťahované k iným deťom, ktoré sa budú s nimi hrať s ich hračkou alebo si od nich zoberú sladkosti, ale vzájomá výmena týchto vecí nie je pre ne až tak podstatná. Ale aj napriek tomu sa priateľstvo stáva prostriedkom, ako uspokojiť svoje potreby mimo rodiny. Rodičia v tomto období môžu deťom pomôcť tak, že o kamarátstve sa vyjadrujú pozitívne a pripisujú mu význam. Berte priateľstvá svojich detí vážne a povzbudzujte ich, aby rozprávali o svojich zážitkoch s priateľmi. Vyhýbajte sa tomu, aby ste podporovali negatívne názory svojho dieťaťa na iné deti, napríklad keď sa sťažuje na svojich spolužiakov. Tým by ste len podporili jeho sociálnu izoláciu. Len ho vypočujte. Buďte pre deti dobrým príkladom a ukážte im, ako sa dajú vytvárať pevné a pozitívne priateľstvá. Rozprávajte deťom aj o svojich priateľoch, čo s nimi robíte a prečo sú pre vás dôležití.
3. Štádium reciprocity
Toto štádium sa objavuje medzi 6 - 12 rokom rokom a je charakterizované potrebou vzájomnej výmeny a rovnosti. Deti sú schopné v priateľskom vzťahu zvážiť obidve hľadiská a sú zaujaté spravodlivosťou. Posudzujú kvalitu svojich priateľov na základe porovnávania toho, čo kto pre koho urobil. Kvôli tejto posadnutosti reciprocitou sa priateľstvo v priebehu tejto fázy väčšinou obmedzuje na dvojice. V tomto období vývinu svojho dieťaťa majú často rodičia pocit, že sa dostali do pozície organizátorov večierkov. Môžu mať tiež pocit, že sú len bezvýznamní pozorovatelia spoločenského života svojich detí. Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj upozorňuje, že v skutočnosti je to však tak, že vaša podpora im dáva pocit istoty a bezpečia. V tomto období môžu deti čerpať z vašich rád, skúseností a z vašej múdrosti. Ak má dieťa problémy s priateľmi, môžete mu ponúknuť svoje rady spojené s tým, ako ste vy riešili podobné situácie s vašimi priateľmi. Vyhnite sa však posudzovaniu priateľov vašich detí. Umožnite svojmu dieťaťu, aby si vypestovalo trpezlivosť, vydržte sklamania, ktoré sa skôr či neskôr objavujú v každom vzťahu a premýšľajte o tom, ako mu pomôžete zvládnuť negatívne emócie a zážitky. Napríklad: sledujte spolu videá o nadväzovaní priateľských vzťahov, spolu si skúšajte prežívať rôzne situácie pomocou plyšových hračiek, hrajte sa formou dramatizácie na riešenie rôznych konfliktov.
4. Štádium dôvernosti
Medzi 9 - 12 rokom sú deti pripravené vstúpiť do skutočne dôverného priateľstva. Už sa nesústreďujú len na vonkajšie skutky svojho kamaráta, ale na bytosť ako takú. Mnoho psychológov práve toto štádium považuje za základ všetkých ďalších dôverných vzťahov a domnieva sa, že deti, ktoré nie sú schopné vytvárať si dôverné priateľstvá pred pubertou a počas puberty, možno nikdy nespoznajú dôverný vzťah ani v dospelosti. V dobe, keď vaše dieťa dosiahne etapu dôverných priateľstiev, vašou úlohou je už ho len usmerňovať. Mať najlepšieho kamaráta je dôležitý prvok vo vývoji dieťaťa. Ovplyvňuje vzťahy počas dospievania i v dospelosti.
Malé deti pravidelne prichádzajú do obdobia, keď sú zrazu veľmi hanblivé. Stáva sa to aj smelým typom, ktoré dovtedy nemali problém so zoznamovaním sa s inými kamarátmi či dospelákmi. Zrazu však príde zlom, ktorý môže pretrvávať až do puberty. V tom čase im musíte pomôcť aj vy, aby kvôli tomu nezostali v kúte osamotení.
Hanbia sa skôr ako hovoria
I keď to tak nevyzerá, deti sa hanbia oveľa skôr, ako si to dospelí uvedomujú. Táto vlastnosť im je veľmi blízka a podľa psychológa Michaela Mintza ju nadobudnú ešte skôr, ako sa naučia rozprávať. Preto by sme to podľa neho nemali brať ako nič zvláštne, namiesto toho by sme mali začať čo najskôr pracovať s ich socializáciou, aby sa zbavili ostýchavosti a neskôr nemali problémy s nadväzovaním kontaktov s novými kamarátmi.
Nenálepkujte ich
Tento odborník zároveň apeluje na rodičov, aby nezačali svojich potomkov označovať ako hanblivcov. Takéto nálepkovanie im podľa jeho slov nerobí dobre a automaticky to ovplyvňuje aj ich psychiku. Neospravedlňujte ich takýmto spôsobom, radšej pracujte na tom, aby sa v týchto situáciách necítili nekomfortne a aj vo väčšej skupine boli smelší.
Podporte ich vo vyjadrovaní pocitov
Hlavnou radou pri odstraňovaní hanblivosti je práca s vyjadrovaním toho, čo cítia. Práve kvôli tomu sa deti niekedy uzatvárajú do seba, pretože sa boja hovoriť o svojich myšlienkach a myslia si, že ich kvôli tomu ostatní odstrčia. Keď ich naučíte prejavovať emócie, zbavia sa strachu a budú otvorenejšie. Potom sa už nebudú hanbiť prísť za niekým, osloviť ho a porozprávať sa o tom, čo práve cítia.
Pracujte na ich sebavedomí
Táto vlastnosť sa môže spájať s nízkym sebavedomím. Vaše deti sa totiž v skutočnosti nehanbia, oni len nemajú dostatok odvahy na to, aby sa prejavili. Nechcú hovoriť o svojich názoroch, pretože majú pocit, že nie sú správne. Nízka hladina sebavedomia ich tlačí do kúta a kvôli tomu sa dištancujú aj od svojich kamarátov. Pokiaľ nepríde niekto priamo za nimi, tak o neho nejavia záujem.
Nemusia sa kamarátiť so všetkými
Ako rodičia by ste tiež mali pochopiť, že vaše dieťa nie je nútené kamarátiť sa so všetkými deťmi. Predstavte si, že by vás dali do jednej miestnosti s vašim rovesníkom a nútili by vás, aby ste spolu vychádzali dobre napriek tomu, že si nie ste vôbec sympatickí. Tak ako posudzujeme my dospelí, či si s niekym rozumieme a či sa s ním budeme kamarátiť, to isté funguje aj medzi deťmi. Neznamená to, že keď sú malí, tak zároveň musia vychádzať dobre so všetkými drobcami v okolí. Kvôli tomu by ste si nemali mýliť hanblivosť s tým, že sa s niekym nechcú priateliť.
Bábätká sa zoznamujú pri hraní
Aby sa dieťa ľahšie s niekym skamarátilo a nehanbilo sa cudzích ľudí, musíte to prispôsobiť ich veku. Najjednoduchšie to máte s bábätkami, ktoré sa zbližujú s ostatnými počas hry. Keď na iného rovesníka alebo na dospelého nereagujú, tak ich jednoducho posaďte vedľa seba a každý sa bude hrať so svojou hračkou. Neprejde veľa času, keď sa začnú o seba zaujímať a tam sa zrazu prelomí bariéra medzi nimi a budú si bližší.
Kontakt jeden na jedného
U detí v predškolskom veku je to väčšinou otázka veľkosti skupiny, s ktorou sa majú zoznámiť. Zvyčajne sa hanbia v tom prípade, ak sú zrazu obklopení viacerými cudzími ľuďmi. Preto by ste si mali dať záležať, aby sa zoznamovali v kontakte jeden na jedného a takto sa začali postupne osmeľovať. Ak napríklad idú do novej škôlky, stretnite sa vopred s inou mamičkou, ktorá má dieťa vo vašom veku. Keď si drobci k sebe nájdu cestu, tak jeden druhému uľahčia aj vstup do nového prostredia.
Spájajú ich rovnaké záujmy
V školskom veku na to musíte ísť prostredníctvom rovnakých záľub. Zoznamovanie týchto detí s rovesníkmi a ich prelomenie hanblivosti je už veľmi podobné správaniu dospelých ľudí. Ak nenájdu nič, čo by ich spájalo, tak nemajú záujem o ďalší kontakt. Preto ak chcete, aby si váš potomok našiel nejakého kamaráta a nestal sa z neho samotár, mali by ste mu pomôcť hľadať niekoho, kto je naladený na rovnakú vlnovú dĺžku.
Do ničoho ich netlačte
Nech sa vaše dieťa správa akokoľvek hanblivo, nikdy ho kvôli tomu nekritizujte a do ničoho ho netlačte. Inak môžete docieliť to, že sa ešte viac uzavrie do seba a nakoniec sa z neho stane introvert, ktorý bude stáť vždy na okraji kolektívu.
Priateľstvá sú pre deti viac než len spoločné hry. Učia ich empatii, spolupráci, dôvere a dávajú im pocit, že niekam patria. Nie každému dieťaťu to ide prirodzene. Niektoré sú hanblivejšie, iné zasa impulzívne, ďalšie potrebujú len trochu viac času. A začnite obyčajným rozhovorom. Spýtajte sa, kto vášmu synovi alebo dcére dnes urobil radosť, s kým sa vaše deti cítili dobre.
Rodičia majú tendenciu „organizovať” priateľstvá. Vyzerá to asi tak, že rozhodujú, kto s kým sa má hrať, koho treba pozvať na oslavu… Skúste byť skôr sprievodcom. Ponúknite možnosti, ale nechajte dieťa, nech si vyberie. Deti sa priateľstvu učia pozorovaním dospelých. Ukážte, že aj vy viete počúvať, ospravedlniť sa, poďakovať či urobiť kompromis. Nie všetky deti musia byť „najlepší kamaráti”. Niekedy stačí mať pár známych, s ktorými sa cítia dobre.
Ak sa dieťa cíti prijaté doma, ľahšie si hľadá priateľov vonku. Naučiť sa byť kamarátom je proces. Rovnako ako dospelí, tak aj deti sa niekedy popália, sklamú, ale aj zažiaria. Vašou úlohou nie je vyriešiť ich vzťahy.