Chodítka a hopsadlá sú často diskutovanou témou medzi rodičmi a odborníkmi. Zatiaľ čo niektorí rodičia vidia v týchto pomôckach užitočného pomocníka na zabavenie dieťaťa a uľahčenie domácich prác, odborníci, vrátane pediatrov a fyzioterapeutov, vo všeobecnosti ich používanie neodporúčajú. Dôvodom sú potenciálne negatívne dopady na psychomotorický vývin dieťaťa.
Prečo odborníci neodporúčajú chodítka?
Používanie detských chodítok, často nazývaných aj "pavúky", je medzi odborníkmi kontroverznou témou. Väčšina lekárov a odborníkov sa zhoduje, že detské chodítka nie sú z pohľadu vývinu dieťaťa vhodné a neodporúčajú ich používanie. Dieťa, ktoré nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu. Pri pohybe v chodítku dochádza k nadmernému zaťaženiu chrbtice, čo môže zapríčiniť neskoršie deformácie v období dospievania. Následkom sedávania v chodítku sú aj problémy s kĺbami, predovšetkým bedrovými. Chodítka nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi - pri bežnom učení chôdze dieťa padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované. Chodítko tieto reflexy obmedzuje. Normálna chôdza dieťaťa vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, sú tak možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze. Ďalším negatívnym javom je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozoznať dieťa, ktoré sa učilo chodiť v chodítku. Dieťa sa totiž počas pohybu v „pavúku“ odráža špičkami a je potom ťažké sa tohto návyku zbaviť, čo má za následok skracovanie Achilovej šľachy. Najväčšou obžalobou chodítok je však veľký počet úrazov pri jeho používaní. V r. 1999 bolo v USA prijatých na ošetrenie 8800 detí so závažnými úrazmi vďaka používaniu chodítok. K úrazom sa počíta aj množstvo popálenín a žiaľ aj úmrtí malých detí. Napriek zdaniu neobratného posúvania sa dieťaťa v chodítku môže dieťa v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km za hodinu. Pokiaľ v tejto rýchlosti narazí na prekážky, chodítko sa prevráti a následkom je vždy úraz. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii.
Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá. Deti sa do chodítok dávajú spravidla ešte v dobe, keď nedokážu samé chodiť, nemajú teda vôbec nacvičenú chôdzu. V chodítku sa dieťa pohybuje odrážaním nožičiek, často používa špičky na odrážanie. Dochádza k nesprávnemu zaťaženiu kĺbov, najmä bedrových a tiež sa dieťa nenaučí udržiavať správne rovnováhu pomocou rúčok, obranné reflexy sú tu obmedzené. Mnohé deti, ktoré mamičky dávali do chodítok, neskôr pri učení chôdze „špičkujú“, čo býva častým dôsledkom práve pobytu v chodítku. Nesprávne naučené pohybové vzorce sa potom ťažko odstraňujú a podľa lekárov môžu neskôr takéto deti v dospelosti trpieť bolesťami chrbta a s tým súvisiacimi ťažkosťami. Chodítka však predstavujú ešte i ďalšie riziko. Dieťa je v chodítku príliš „mobilné“, dostane sa aj tam, kde by sa za iných okolností nedostalo. Stačí chvíľka nepozornosti a dieťa môže zo stola stiahnuť na seba obrus, udrie sa o roh nábytku a veľmi nebezpečné sú pády zo schodov v chodítku. Jednoducho, pre dieťa predstavuje chodítko neprirodzenú pomôcku a nijako neprospieva jeho vývinu. Preto radšej túto „vychytávku“ nepoužívajte. Aj keď sa niektoré mamičky pýtajú, či aj pár minút denne môže dieťatku v chodítku uškodiť, lekári hovoria o škodlivosti pravidelného pobytu v chodítku, no ťažko odhadnúť, čo ktorému dieťatku uškodí a čo je ešte bezpečné. Okrem toho, mamičky neraz zvyknú začínať s pár minútkami, lenže keď vidia, že dieťa je v chodítku spokojné a ony tak majú chvíľku voľna, je veľkým pokušením nechávať tam drobca čoraz dlhšie a dlhšie. Jednoznačne preto možno povedať, že jediným bezpečným riešením v otázkach chodítka, je žiadne nepoužívať.
Fyzioterapeutka zdôrazňuje, že chodítko ani hopsadlo dieťaťu nedovoľuje prirodzený pohyb, čím sa nepodporuje správny vývin. Hopsadlo predstavuje zlú záťaž na chrbticu a trpia bedrové kĺby, čo môže viesť k rôznym pohybovým problémom a deformáciám do života. Chodítko zas umožňuje dieťaťu pohyb bez toho, aby sa naučilo samostatnú chôdzu, čo môže spomaliť jeho vývoj a viesť k problémom v neskoršom veku.
Hopsadlá: Radosť z pohybu s potenciálnymi rizikami
Hopsadlá sú obľúbenou hračkou pre deti, ktorá im prináša radosť z pohybu a zároveň podporuje ich psychomotorický vývoj. Na trhu existuje množstvo typov hopsadiel, preto je dôležité zvážiť, ktoré je pre vaše dieťa najvhodnejšie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o hopsadlách, ich typoch, výhodách a potenciálnych rizikách, aby ste sa mohli informovane rozhodnúť.
Nafukovacie hopsadlo, často v tvare zvieratka alebo dopravného prostriedku, je skvelou hračkou pre aktívne batoľatá. Oblé tvary a pestré farby povzbudzujú k sedeniu, hopsaniu a skákaniu, čím sa rozvíjajú psychomotorické schopnosti dieťaťa. Hopsadlo nielenže vyčarí úsmev na tvári, ale aj zabaví na dlhý čas. Dieťa si tak hravou formou precvičí svaly celého tela a naučí sa držať rovnováhu. Ergonomický tvar zaisťuje bezpečnosť, pričom uši slúžia ako držadlá. Vďaka možnosti ľahkého vyfúknutia je hopsadlo ľahko prenosné a skladovateľné, čo oceníte na cestách alebo pri návštevách.
Typy hopsadiel
Pri výbere hopsadla je dôležité zohľadniť vek dieťaťa, jeho schopnosti a preferencie. Medzi najpopulárnejšie typy patria:
- Skákacie zvieratká: Tieto hopsadlá v tvare zvieratiek sú veľmi obľúbené, pretože poskytujú väčšiu stabilitu ako lopty, a preto sú vhodné aj pre menšie deti. Dieťa sa na nich môže pohupovať už od 9 mesiacov, ak už vie samo sedieť a postaviť sa s pomocou. Vďaka vysokej nosnosti môže dieťaťu hračka vydržať roky. Na výber je široká škála zvieratiek, ako sú koníky, kravy, zebry, psy, mačky, včielky, jednorožce alebo dinosaury.
- Skákacie lopty: Klasika, ktorú si mnohí pamätajú z detstva. Ide o gumovú loptu s rukoväťou na držanie počas skákania. Rukoväť môže mať tvar tykadiel alebo uší. Existujú aj lopty bez úchopu, ktoré sú vhodné na cvičenie a rehabilitáciu. Skákacie lopty sú vhodné pre deti od 3 rokov, ktoré už majú lepšiu stabilitu.
- Skákacie tyče: Vyrobené z kovových materiálov s pružinou, stupienkami na nohy a držadlami na ruky. Sú určené pre staršie deti od 5 rokov.
Materiály hopsadiel
Hopsadlá sa vyrábajú z rôznych materiálov, pričom každý má svoje výhody a nevýhody:
- Pružný materiál: Používa sa na výrobu skákacích lôpt a zvieratiek. Je odolný a dobre sa odráža, čo je ideálne na skákanie.
- Tuhý materiál: Používa sa na výrobu skákacích zvieratiek. Menej sa odráža, takže dieťa sa na ňom skôr pohupuje. Materiál je potrebné nafúknuť na maximum objemu.
- Plast a plyš: Niektoré zvieratká kombinujú plast s plyšovým povrchom.
Ďalšie vlastnosti a na čo si dať pozor pri výbere
- Zvuky: Niektoré zvieratká vydávajú realistické zvuky, ako napríklad kôň, krava alebo pes.
- Značka: Je vhodné vyberať hračky od overených výrobcov, ktoré sú spoľahlivé, kvalitné a vyrobené zo zdravotne neškodných materiálov. Medzi obľúbené značky patria John, Petite and Mars, Lamps, Zopa, Mondo, Merco a Jamara.
- Kvalita prevedenia: Bezpečnosť dieťaťa by mala byť vždy prvoradá.
- Skladnosť: Veľkosť hopsadla je dôležitá z hľadiska skladnosti.
- Nosnosť: Každé hopsadlo musí mať uvedenú nosnosť.
- Spôsob údržby: Hopsadlo by sa malo dať ľahko čistiť.
- Veková vhodnosť: Niektoré hopsadlá sú vhodné od 1 roka, iné až od 3 rokov.
Bezpečnosť pri skákaní
Pripravte dieťaťu priestor, v ktorom sa bude môcť pohybovať bez nebezpečenstva úrazu. Dajte si pozor na špicaté predmety, ostré hrany a malé časti hračiek. Vyhnite sa teplu. Niektoré hopsadlá sú vhodné len do interiéru, iné aj von.
Závesné hopsadlá sú vhodné pre menšie deti od 6 mesiacov. Podobajú sa hojdačke a podporujú držanie tela dieťaťa, takže nemusí samo udržať rovnováhu.
Alternatívy k chodítkam a hopsadlám
Namiesto chodítok a skákadiel existuje množstvo iných spôsobov, ako dieťa zabaviť a podporiť jeho vývoj. Patrí sem napríklad hranie na podložke, lezenie, objavovanie bezpečného prostredia a interakcia s rodičmi. Dieťa sa naučí chodiť, keď bude mať na to svoj individuálny čas, nie je dôvod tento proces urýchľovať. Nechať dieťa čo najviac objavovať, to akým spôsobom sa vie hýbať, nedávať do žiadnych pomôcok, nevlaciť za ruky, aby vedelo čo najrýchlejšie chodiť. Nechať ho obchádzať nábytok, štvornožkovať, chodiť na plávanie, hrať sa s ním cielene, aby posilňovalo.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
Cena hopsadiel sa líši v závislosti od typu, materiálu a značky. Najlacnejšie hopsadlá začínajú už od 10 eur, pričom ide predovšetkým o skákacie lopty. Detské chodítka alebo tiež tzv. pavúky boli u nás dlhý čas nepostrádateľnou pomôckou pri starostlivosti o malé deti. Za ich výhodu mnohí pokladajú to, že dieťa sa na nejaký čas zabaví a mamička si môže aspoň čo-to v domácnosti porobiť. Veľakrát sa preto stáva, že rodičia radi „odkladajú“ svojho drobčeka do chodítka, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie, ako sa mu neustále venovať.
