Kedy dieťa začne sedieť, liezť a chodiť: Vývojové míľniky a ako ich podporiť

Sedenie, hovorenie, státie a chôdza sú dôležité míľniky vo vývoji dieťaťa. Rodičia sa na tieto zmeny tešia s netrpezlivým očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom, ktoré by sa nemalo násilne urýchľovať. Užívajte si lezenie na štyroch rovnako ako sedenie bábätka. Pozorujte vývoj dieťatka a tešte sa z jeho úspechov. Poďme sa spoločne pozrieť na to, kedy sa dieťa dostane do sedu.

Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj pohybu a psychiky dieťaťa. Je ovplyvnený genetickými predpokladmi, výchovou, prostredím a vlastnou aktivitou dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich. Pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať.

Vývojové míľniky dieťaťa

Harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Skôr ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou. Čo sa bábätko musí naučiť, kým sa vie posadiť a neskôr začne chodiť? Tu sú potrebné zručnosti, ktoré dieťa získava od prvého mesiaca života:

• Otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku.
• Dvíhanie hrudníka v polohe na brušku vtedy, keď leží.
• Otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku najprv na jednu stranu a potom na obe strany.
• Musí vedieť sedieť v rovine s oporou.
• Sedenie s oporou rúk, ktoré často nasleduje lezenie.

Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď bude drobec liezť do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - váš potomok dokáže samostatne sedieť. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.

V neskorších štádiách vývoja sa dieťatko začne plaziť rýchlejšie a robí prvé pokusy postaviť sa. Učenie chôdze postupuje v nasledujúcich mesiacoch a to, kedy dieta sedí alebo začne chodiť, je tiež veľmi individuálne. Najdôležitejšie je, aby vývoj dieťaťa napredoval.

Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo. Čo by malo rodičov znepokojovať? Predovšetkým nedostatočný pokrok vo vývoji dieťaťa. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené. Vývoj reči a ďalších intelektuálnych i motorických zručností dieťaťa prebieha podľa podobného vzoru.

Pre zosumarizovanie míľnikov ako je lezenie, sedenie a chodenie, si spresníme približné termíny:

• Ľah na brušku a podopieranie rukami - vo veku 5 mesiacov.
• Vo veku 7 až 8 mesiacov má bábätko silnejšie svaly, a preto už sedí a lezie.
• Dojča sa dokáže postaviť s oporou vo veku 9 mesiacov.
• Od kedy môžete očakávať prvé samostatné krôčiky? Okolo veku jedného roka.

Kedy sa bábätko samo posadí?

Kedy bábätko sedí samo? Tento míľnik nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša ide o obdobie okolo 8. mesiaca. Niektoré deti dosiahnu tento míľnik aj skôr. Dosiahnutie polohy v sede je pomerne náročné a vyžaduje si veľké posilnenie svalov celého tela. Úvod do učenia sedenia sa začína už v prvom mesiaci života.

Spočiatku sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak.

Ideálny vývoj pohybu u dieťaťa

Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:

• 2-3 mesiace - Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
• 3-5 mesiacov - Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
• 6-8 mesiacov - Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
• 8-10 mesiacov - Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
• 9 mesiacov - V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu.
• 10-11 mesiacov - Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
• 11-12 mesiacov - Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.

Je dôležité si uvedomiť, že ide o štatistický vývoj. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. To, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo pomalšie, nemusí znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.

Podpora prirodzeného vývoja sedenia

V tomto období je potrebné dieťatko polohovať, napríklad tak, že ho položíte na brucho. Nenúťte dieťa sedieť len preto, že sa obávate o jeho vývoj. Dieťa sedí, keď je na to pripravené. Môžete však podporiť motorický vývoj bábätka a zároveň ho udržať v bezpečí a zdraví. Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. Ako to urobíte? Prostredníctvom hry!

To, že sa dojča hrá, prispieva k jeho rozvoju. Tu sú spôsoby, ako podporiť vývoj vášho bábätka ešte predtým, ako začne sedieť:

Položte bábätko na bruško

Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.

Vytvorte mu priestor na hranie

Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. To, že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.

Podieľajte sa na jeho úsilí

Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.

Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie

Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie.

Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.

Štvornožkovanie a plazenie

Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa.

Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.

Kedy dieťa začne chodiť?

Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine.

Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.

Prvé kroky sú nezabudnuteľným okamihom v živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze.

Samostatná chôdza nastáva zvyčajne medzi 12. - 15. mesiacom. Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.

Dieťatko bolo 40 týždňov v brušku v polohe klbku, bez aktívneho pohybu. Neponáhľajme sa. Najprv si musí dieťatko posilniť svaly okolo chrbtice a spevniť brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť. Pri prvom vzpriamení (3.-4. mesiac) si posilňuje šijové, lopatkové svaly. Postupne pri bočnom vzpriamovaní (5. mesiac) pracujú bočné brušné svaly. Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto je dieťatko pripravené na sed.

Sadnúť si musí dokázať dieťatko samé, svojimi vlastnými silami a telom. Nie je potrebné opierať 5. mesačné dieťatko o vankúše, len aby sedelo. Približne v 8. mesiaci zvládne šikmý sed, keď sa snaží húpaním dopredu a dozadu dostať do lozenia. Niektoré detičky si sadnú na kolienka a takto skúmajú hračku pred sebou. Ideálne je, aby sa dieťatko najprv rozložilo a až potom sedelo s nohami pred telom. Vyzlečte ho a sledujte, či má chrbátik rovný ako dosku. Ak nie, ešte nie je pripravené na sedenie. Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh.

Pasívne sedenie a jeho riziká

Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Pasívnym sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Dieťa sa posadí samo, keď je na to pripravené, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.

Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany.

Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.

Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.

tags: #kedy #dieta #chodi #a #sedi