Od obdobia zavádzania príkrmov až do obdobia škôlkarského veku majú deti niekoľko období, keď s jedlom vymýšľajú. Vymýšľanie môže vyzerať všelijako. Je to však naozaj o vymýšľaní? Naozaj to robia naschvál? Robia nám naprieky? Chcú nás nahnevať? Alebo to má vždy nejaký zmysel? Nejaký dôvod? Určite by sa nám naše deti poďakovali, ak by sme sa na chvíľu zastavili a skúsili im porozumieť, prečo robia to, čo robia, a čo ich k tomu vedie. Možno to je cesta k tomu, aby sme vedeli, aký postoj zaujať.
Ja sama mám doma dve vzorky detí, ktoré sú pomerne odlišné vo viacerých fázach „jedáckych vymýšľancov“. Obe nás však naučili i mnoho fantastických vecí. A keďže mám okolo seba veľa rodičov a detí a tiež rada pozorujem, vidím, že niektoré typy „vymýšľancov“ sa opakujú pomerne často a niektorým už dokonca aj rozumiem.
Fázy detského "vymýšľania" s jedlom
Pri zavádzaní príkrmov má rodič málokedy dojem, že dieťa vymýšľa. Je to tým, že je ešte naozaj príliš malé, takže rodičovi to často ani len nenapadne. Môže sa nám však stať, že ak dieťa príkrmy jesť nebude, po pár dňoch nás prepadne pocit, že ich nevieme pripravovať alebo že robíme niečo zle. To je však obrovský omyl, pretože pri zavádzaní príkrmov, resp. učení sa jesť niečo iné (než mlieko z prsníka či fľaše) ide naozaj o úplne novú schopnosť a skúsenosť. Dieťatko sa to len jednoducho musí naučiť tak ako všetko ostatné.
A tak, ako sú deti rozdielne takmer vo všetkom ostatnom, rovnako je to aj pri jedení. Niektoré deti zjedia plnú misu jedla hneď v prvý deň, niektoré ju zjedia až po mesiaci. Našou úlohou je len skúšať, ponúkať, príp. vyskúšať, aká lyžička dieťatku sadne (ale stačí skúsiť tri lyžičky, nemusíte ich skúšať a meniť donekonečna). Dôležité je nezúfať a ponúkať rôzne druhy zeleniny, mäska, rôzne kombinácie, rôzne druhy kaší či obilnín.
Potreba cítiť jedlo v rukách
Špecialitou niektorých dojčiat je potreba cítiť jedlo v rukách. Jedlo si potrebujú opackať, postláčať, cítiť ho nielen v ústach, ale aj všade okolo úst. Je to ten typ detí, ktoré vám nebudú jesť z misky lyžičkou, ale z tanierika a rukami. Našťastie, dnes už máme k dispozícii pomerne veľa inšpirácií na jedlo do ručičky a časom môžete vyskúšať pripraviť kde-kade dáke zeleninové placky či mäsovo-obilninové tyčinky alebo ovocno-obilné guľôčky. Jediné, čo je pri takomto jedle dôležité, je jeho bezpečnosť. Jedlo musí byť dostatočne mäkké a prekrojené či naporciované takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jeho vdýchnutiu. No inak, nech sa páči. Ak máte doma jedáka-stláčača, tak mu doprajte si to jedlo ohmatkať. Veď je to len na pár mesiacov či dáky ten rok neporiadku v kuchyni. Ale dieťa sa vám raz poďakuje (resp. aj vy sami sebe), že sa tak skoro naučilo samo jesť lyžičkou, keď mu ju k tomu jedlu dáte. Ono ju totižto začne skúšať skôr, ako by ste si mysleli.
"Superlevel" vymýšľania spojený s prerezávaním zúbkov
Ako druhá kategória je vymýšľanie spojené s prerezávaním očných zúbkov. Tieto zúbky sa prerezávajú dlho, je to bolestivé, z čoho je dieťatko nervózne, podráždené a veľmi, naozaj veľmi často nechce nič jesť. Doslova nič! Ak je dieťatko dojčené, je na prsníku takmer stále. Dieťatko kŕmené mliekom z fľaše sa jej bude dožadovať tiež a v oveľa väčšej miere. A ak by nemalo mlieko z fľaše, nejedlo by vôbec nič. Naozaj. V tomto prípade mi je detí úprimne ľúto, pretože ich to musí naozaj trápiť. A ako rodičom vám neostáva nič iné, len vyskúšať všelijaké dostupné lieky ako pomoc s bolesťou pri prerezávaní zubov (nezaručujem však úspech). V tomto prípade môžeme hovoriť, že ide o „superlevel“ vymýšľania s jedlom.
Obdobie skúmania priestoru a fyziky
Začína okolo roka a môže sa vystupňovať okolo 15. mesiaca. Často je spojený opäť s obdobím prerezávania očných zúbkov. Nikdy nezabudnem na to, ako u nás bola kamarátka so svojím synčekom, ktorý mal približne 15 mesiacov, a chcela ho počas obeda nakŕmiť. Posadila ho do stoličky, misku položila na stolček a švááááác-ho-tam. Všetko bolo na zemi a kamarátka sa mi, samozrejme, začala celá nešťastná ospravedlňovať. Pochopiteľne som sa nehnevala, čo by s tým asi tak mohla robiť. Tri mesiace na to (keďže medzi kamarátkiným šuhajom a našou herečkou je trojmesačný rozdiel) sme mali švááááác-ho-tam na dennom poriadku. Nuž, čo spravíte. Môžete len vysvetľovať dookola, že jedlo sa na zem nehádže, a čakať, kedy toto obdobie skúmania priestoru, testovania fyziky a najmä vašej trpezlivosti prejde. Preto sa ako rodič nastavte, že ide len o pár mesiacov neporiadku a netreba si z toho nič robiť. Je to len obdobie ako veľa iných období v detskom živote.
Rastový útlm a variabilné stravovacie návyky
Po prvom roku deti vstupujú do akéhosi obdobia rastového útlmu, ktorý nastáva po intenzívnom špurte do jedného roka. Takže úplne prirodzene prestanú jesť veľké dávky jedla. Naozaj môžete mať pocit, že jedia menej ako doteraz. A môže to byť veľmi variabilné. Niekedy nezjedia skoro nič a niekedy máte pocit, že by dojedli ešte aj váš tanier. Do 3 rokov je to veľmi bežné - či už málojedáctvo, alebo rôznojedáctvo. Najmä si kvôli tomu netreba robiť starosti, netreba dieťa nútiť jesť viac či nútiť ho do čohokoľvek ohľadom jedla.
Selektívne jedenie: Telo vie, čo potrebuje
Do rôznojedáctva by som zaradila ešte veľmi špecifické, zdanlivo vymýšľavé selektívne jedenie. Resp. selektívne nejedenie. To znamená, že sú obdobia, keď vaše dieťa nechce jesť konkrétnu vec. Napríklad zrazu vám začne odmietať zemiaky. Po čase si ich zase spapá, no prestane jesť čučoriedky a bude chcieť len jablká, ktoré dovtedy nechcelo. Následne vám bude odmietať všetky strukoviny. Potom ochutná váš listový šalát a o tri dni, keď sa začnete tešiť, že papá zelenú zeleninu, vám ju vráti s kyslou tvárou. Jednoducho, môže sa vám to zdať ako vymýšľanie, ale nie je to vôbec tak. Telo jednoducho presne vie, čo v tom momente potrebuje a čo práve nepotrebuje. Je dosť možné, že deti v zelenine cítia pesticídy, ktoré vy necítite. Je to tým, že ich chemoreceptory sú neporovnateľne výkonnejšie ako tie naše otupené receptory. Vedia, čo je kvalitné, vedia, čo má aký minerál, aký vitamín, cítia, čo im práve chýba a kde to nájdu. Všetko je to fantasticky vymyslené a funkčné. My potrebujeme len veriť v túto múdrosť nášho tela - ich tela. Ak sa vám zdá, že sú to táraniny, môže byť. Lenže práve toto selektívne nejedenie máme s priateľkou u našich detí úplne rovnako odsledované. A keď sa niečo u detí opakuje a vyskytuje pravidelne, nebude to len tak. Bude to mať svoj zmysel.
"U druhej maminky chutí lepšie": Psychologický fenomén
Veľmi zábavný druh vymýšľania s jedlom je zvyk, že u druhej maminky chutí lepšie. Toto asi nemá žiadnu výživovú podstatu a bude to skôr nejaká psychológia, ktorú som ešte nemala možnosť rozdebatovať s kamarátkou, detskou psychologičkou. Je to však každodenná realita, že keď dve mamy otvoria dve krabičky s jabĺčkami, tak si ich vezmú práve z tej cudzej. Spočiatku som sa cítila vždy nepríjemne, ak si moje dieťa pýtalo to, čo vidí u druhej mamy, akoby sme to my nemali. No časom som pochopila, že čím viacpočetná mama je, tým viac túto tendenciu poznala a brala ju ako úplnú samozrejmosť. Takže časom som to neriešila, príp. som rovno to druhé dieťa ponúkla naším ovocím.
Nedojedáctvo: Deti vedia, kedy majú dosť
Častým problémom býva aj nedojedáctvo. Teda ako problém to vidia najmä rodičia, prípadne starí rodičia, ak na tanieri ostane pár nedojedených lyžičiek. Alebo nebodaj dva, či dokonca jeden zemiačik. Alebo kúsok chlebíka. Tak sa snažíme, aby to dieťa za každú cenu dojedlo. Veď je toho len trošku. Zabávame, prehovárame, za maminku, za ocinka a tak všelijako. Lenže robíme dobre? Nuž, opäť je to len môj dohad, no myslím si, že deti presne vedia, kedy majú dosť. Majú úžasný senzor na sýtosť, ktorý (a opäť sa budem opakovať) my dospelí už väčšinou nemáme. Z nášho pohľadu je to o plytvaní a o tom, že nechceme jedlo vyhadzovať. Samozrejme, tiež nerada jedlo vyhadzujem. Preto je rozumnejšie nabrať si menej a prípadne si jedlo radšej neskôr pridať. To isté platí aj u detí. Naberte im radšej menšiu porciu, a keď budú chcieť, určite si vypýtajú viac. A rovnako to bude aj v prípade, keď už budú mať dosť. Resp. nechajú jedlo na tanieri.
Vplyv škôlky a upevňovanie svojho "ja"
So škôlkou príde do vášho života veľa, naozaj veľa vecí, ktoré budete musieť deťom dookola vysvetľovať. Čo nie je správne, čo sa nerobí, aj keď to tvoj/-a kamarát/-ka robí. A úplne prirodzene, prídu aj odpozorované a prebraté tendencie v jedení, a to najmä od toho, koho má vaše dieťa rado. Ak najlepšia kamarátka neje mäsko a papá len ryžu, tak aj vaše dieťa, ktoré ho za bežných okolností zje (ešte vám to potvrdia aj samotné pani učiteľky, že tá vaša všetko aspoň ochutná a papá aj zeleninu), zrazu spapá len ryžu, suché cestoviny či jabĺčko bez šupky. A že pri tom jedle sedí bokom atď.
Obdobie vzdoru: Testovanie hraníc autority
Samostatnou kapitolou je určite aj vymýšľanie pri jedle, ktoré súvisí s obdobím upevňovania svojho ja, ako tomu hovorila Montessori. Volá sa to tiež obdobie vzdoru. Ide o obdobie, keď si vaše dieťa začína uvedomovať, že je samo sebou, a začína testovať vašu autoritu a to, kde sú hranice. Celkom určite bude testovať vaše hranice aj pri jedle. Či to bude odmietaním jedenia, jeho vypľúvaním, hádzaním či neochotou sadnúť si do jedálenskej stoličky. Prosto čímkoľvek, čo vám bude sťažovať stravovanie. Dieťa jednoducho skúša a zisťuje, koľko si toho môže dovoliť, čo dokáže presadiť a ako dosiahne to svoje. A vtedy prichádza tá najťažšia úloha pre nás rodičov. Hranice.
Vývojové míľniky a ich vplyv na správanie
V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné.
Hrubá motorika do 2,5 roka
Do dovŕšenia 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho by sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách.
Jazda na trojkolke a bicykli od 2 rokov
Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz.
Jemná motorika do 2,5 roka
Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke.
Kresba a hra s kockami
Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave.
Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.
Osobnosť dieťaťa a učenie sa zodpovednosti
Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.
Pomocník a túžba po úspechu
Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.
Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.
Učenie sa zodpovednosti
Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti: Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije). Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo...). Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo. Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.
Vývoj reči a komunikácia
Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. prosíš? Čo ti podám? nabádame k nej. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. je zložité, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. a vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou.
Deti s nižšou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón.
Deti s vyššou aktívnou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja".
Časté chyby vo výslovnosti a gramatike
Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled.
Jazykové rituály a chápanie času
Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola. Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.
Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov.
Fantázia a vymýšľanie: Rozlišovanie reality a predstáv
Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou. Vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom porozumieť tomu, čo robia druhí a vôbec nevnímajú, že ich výmysly často nesúvisia s realitou. A sú veľmi citlivé na to, ak sa im pri ich fantazírovaní posmievate. Ony svoju vysnívanú realitu vnímajú vážne. Rozprávajú príbehy z denného sneniaTieto príbehy nevnímajte ako klmastvá.
V období medzi 5 a 10 rokom života dozrievajú senzitívne okruhy mozgu, a to často spúšťa aj nevšedné reakcie. Ak dieťa počuje hlas svojho otca aj keď nie je doma, nič vážne sa nedeje a nemajte obavy. To sa len aktivovala auditívna zóna mozgu dieťaťa. Je to tá časť, ktorá sa prebudí vtedy, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou.
Imaginárny priateľ: Projekcia vnútorných pocitov
V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať. Toto vôbec neznamená, že by si nevedelo nájsť skutočných kamarátov. Ide len o iný druh projekcie nurčitých vlastností dieťaťa, ktoré prežíva. Takto sa prejavujú rôzne zložky jeho osobnosti. Preto takýto priateľ môže mať strach z tmy alebo je príliš žiarlivý a dieťa sa takto oslobodzuje od týchto svojich pocitov. Imaginárny kamarát preberá na seba rôzne pocity, ale aj skutky.
Klamstvá a zodpovednosť pred 7. rokom
Pred 7 rokom a aj potom sa dieťa snaží často potešiť svojich rodičov. Ak sa rodič nahnevane opýta: „To si urobil ty?“, dieťa tomu rozumie tak, že tá myšlienka nahnevala rodiča, a preto odpovie: „ Nie, to som nebol ja!“ Povie teda odpoveď, ktorá podľa jeho názoru poteší rodičov. Povedať pravdu mu nedáva zmysel. Dieťa si neuvedomuje, že by malo povedať, čo urobilo. Ešte nevie, čo je zodpovednosť. Dieťa klamstvom môže vyjadrovať aj svoje priania a túžby. Oznamuje, ako by sa to už stalo. Takto to vidí vo svojej hlave. Deje sa to preto, lebo pred 7 rokom sú hranice skutočnosti a predstáv ešte nejasné a pretože dieťa ešte neovláda súbor pravidiel jazyka, popisuje, čo videlo bez toho, aby upozornilo na to, že by to mohlo vidieť len vo svojej hlave. Niekedy sa stáva, že dieťa hovorí niečo iné, pretože hovorí o svojej starosti, ktorá ho trápi.
Hádzanie chýb na iných a neofóbia z jedla
Sedemročné dieťa sa snaží byť najlepšie, a preto s ľahkosťou hádže svoje chyby na iných. Potrebuje si totiž chrániť svoj obraz. Obvinenie, kritika, ba dokonca konštatovanie neúspechu, to je pre neho bolestivé. Klamať a zatajovať môže aj kvôli tomu, že sa bojí trestu. Klamaniu najlepšie zabránite tým, že poviete dieťaťu, že sa vám vždy môže so všetkým zdôveriť.
Takmer každý rodič zažil obdobie, keď dieťa nechcelo takmer nič jesť alebo nechcelo ochutnať nové jedlá. Hovorí sa tomu aj neofóbia, teda strach z nového. Táto reakcia sa často vyskytuje medzi 4 - 7 rokom. 77 percent detí v tomto období sa bojí ochutnať potraviny, ktoré nepoznajú. Rodičia si často myslia, že stačí, že dieťa nové jedlo ochutná a už si ho obľúbi. No v tomto období to na deti neplatí. Takéto niečo ich vôbec nepresvedčí. Až po 7 roku sú schopné objaviť, že to nie je až také zlé. Ak sa situácia nezmení po 7 roku, situácii je potrebné venovať väčšiu pozornosť. Vo všeobecnosti platí, že ak dieťa čím častejšie zoznamujete s novou potravinou, tým ju má radšej. Ak odmietne určitú potravinu, ešte to neznamená, že mu ju nemôžete ponúknuť o pár dní neskôr. Potraviny, ktoré často ponúkate a doma konzumujete, nakoniec sa stanú chronicky známe a nebudú už v detskom mozgu spúšťať reakciu odmietnutie - nebezpečenstvo - neznáme. Väčšinou v škole, keď dieťa vidí, že druhé deti niečo jedia, tak ho to povzbudí a ochutná potravinu aj ono.
Predškolské obdobie: Magické myslenie a rozvoj morálky
Z bábätka bude škôlkar. Hoci sa zdá, že už vás dieťa nedokáže ničím prekvapiť - opak je pravdou. Začína obdobie, ktoré nazývame predškolským. Končí sa nástupom dieťaťa do školy. Čas medzi 3 - 6. rokom života dieťaťa nazývame tiež magickým obdobím - dieťa konečne začína počúvať, čo mu hovoríte a súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. To však neznamená, že fyzický a emocionálny vývin stagnuje. S emocionálnym a kognitívnym vývinom sa vyvíja aj morálka. Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie.
Tretí rok života je hraničným vekom, dieťa začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé - napr. vie, že niekomu ublížiť je zlé. Dokáže už čiastočne kontrolovať svoje správanie - rozvíja sa sebakontrola a znižuje sa miera impulzívnosti. Toto však súvisí s temperamentom dieťaťa. Myslenie a vnímanie je stále čiernobiele - preto deti často „žalujú“ - aby boli pochválené. Drobec podlieha náhlym impulzom a je zameraný na to, aby boli jeho potreby uspokojené takmer okamžite - je závislý a dožadujúci sa. Často veľmi negatívne reaguje na obmedzenia, zákazy a tresty. Myslenie dieťaťa je veľmi jednoduché a konkrétne. Je tiež egocentrické.
Od 3. Tvorí ju už viac ako 200 slov a spája ich do viet, ktoré majú viac ako 3 slová. Rovnako po 3. roku života vie vysvetliť niektoré slová. Je tiež schopné splniť 2 - 3-úrovňové inštrukcie - napr. Medzi 3. - 4. rokom života sa začnú rozvíjať komunikačné zručnosti, začne používať viacero slovies - napr. V tomto roku sa začína aj s nácvikom na nočník. Vyžaduje osvojenie si a zvládnutie rôznych zručností, a preto je to individuálne. Začína sa tiež hrať s inými deťmi (už nielen vedľa nich) - predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky. Nastáva obdobie, ktoré je tiež dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať. V 3. roku môže dieťa nastúpiť do materskej školy, čo je preň veľká zmena. Učí sa fungovať v kolektíve, zoznamuje sa s cudzou autoritou.
