Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný objavov a pokrokov. V prvom roku života prebieha najintenzívnejší vývoj, ktorý sa neskôr spomaľuje až do puberty. Mamičky sa často obávajú, či ich dieťa napreduje správnym tempom, či nie je jeho psychomotorický vývoj oneskorený, alebo či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálne a vlastným tempom. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka prebieha skokovo - niekedy sa môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade akýchkoľvek obáv ohľadom psychomotorického vývoja je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom.
Prvé mesiace života: Základy motoriky a vnímania
Už po prvom mesiaci života je u novorodenca badateľný značný posun v psychomotorickom vývoji. Hoci bábätko stále leží, začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Pri vložení prsta do dlane sa prejavuje úchopový reflex. Typická je poloha na brušku, ktorá je v tomto veku pre dieťa nepohodlná, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, preto je vhodná len pod dohľadom. Dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Bábätko vníma tvár matky a reaguje na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, ktorým deti vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
Dvojmesačné dojča rozvíja jemnú a hrubú motoriku - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ich ešte nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.
3. a 4. mesiac: Posilňovanie svalstva a prvé otočky
V treťom mesiaci sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch hlavy hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
5. a 6. mesiac: Lietadielko, prvé sedy a uchopovanie nôžok
Koordinácia očí, rúk a úst sa v piatom mesiaci zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť „lietadielko“, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
7. až 12. mesiac: Lezenie, prvé kroky a rozvoj reči
V siedmom mesiaci si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu. Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napr. na riekanky a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča. Ešte stále nejde o aktívne slová.
V deviatom mesiaci je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč. Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy. Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby.
Vývoj po prvom roku: Chôdza, reč a samostatnosť
Dieťa v 13. mesiacoch sa stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.
Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť sa, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami.
Štrnásťmesačné dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo, žiada od vás, aby ste mu opakovali.
Kedy začne moje dieťa hovoriť? Táto otázka trápi mnoho rodičov. Vývin reči je oveľa dlhší proces, ako by ste si mohli myslieť. Bábätko začína počuť už v 5. mesiaci života plodu. Od tej chvíle si dieťa začína zvykať na zvuk hlasu svojej matky, s melódiou a rytmom jazyka, ktorý používa. Po 6 mesiacoch začne dieťatko bľabotať, čo je prvým pokusom napodobniť ľudskú reč. Spočiatku ide o jednoduché slabiky, napr. eg, ma, da, ta, ba, ktoré sú neskôr rozšírené na slabiku: mamama alebo tatata. V druhom roku života začína naozajstná zábava. Dieťa v tomto veku má toho na jazyku veľa. Medzi 19 a 24 mesiacmi dieťa vie okolo 50-200 slov, ale rozumie oveľa viacerým. Kombinuje slová do jednoduchých viet, dopomáha si gestami. Pretože deti nevedia ešte plne verbovať svoje myšlienky, alebo vyslovovať konkrétne slová, začínajú vytvárať vlastné slová, dokonca aj vlastný jazyk. Počas tohto obdobia sa objavujú vtipné výroky a prekrútené slová, ktoré budú už navždy kolovať medzi vtipnými príhodami pri každom rodinnom stretnutí. Každé dieťa sa vyvíja svojim vlastným tempom. Niektoré deti už vo veku dvoch rokov rozprávajú nesutále celými vetami, zatiaľ čo iné používajú iba pár slov a obľúbené slovíčko "ee". Do 27. mesiaca by dieťa malo vedieť okolo 300 slov, tieto "slová" by mali byť chápané ako každý zhluk zvukov s významom, ktoré dieťa vysloví. Budú to slová ako "mama", ale aj "ha", ak to označuje psa, alebo "papu/ham", ak ide o jedlo. Sú situácie, kedy stojí za to poradiť sa s odborníkom. Ak si všimnete, že Vaše dieťa má problémy s prehĺtaním, alebo žuvaním, zvážte návštevu logopéda, alebo neurológa. Nemali by ste sa riadiť pravidlom, že chlapci začnú rozprávať neskôr ako dievčatá. Najdôležitejšie je, aby ste stále hovorili so svojim dieťaťom. Hovorte mu všetko, čo sa okolo vás deje. Pýtajte sa Vášho dieťatka otázky a sledujte jeho reakcie. Používajte krátke, jednoduché, ale gramaticky správne vety.
Keď dieťa začne rozprávať, môže nastať chvíľa, kedy táto milá reč nebude držať krok s obrovským množstvom myšlienok, ktoré sa víria v jeho malej hlavičke. Môže sa objaviť koktanie. Tento bežný jav zmizne, ak zvolíte správny postup. Je však veľmi dôležité, aby ste dieťa nezosmiešňovali. Môžete vykonávať cvičenia, ktoré stimulujú vývin reči. Nemôžete očakávať, že Vaše dieťatko začne ihneď rozprávať správne. Nenechávajte ho zakaždým opraviť svoje chyby. Občas povie slovo v správnej forme. Vďaka tomu dokážete pozorovať, ako pracuje jeho jazyk a pery. Sluch je taktiež veľmi dôležitý pre vývin reči. V slovenčine nájdete veľa slov, ktoré znejú veľmi podobne, alebo majú jeden tvar, ale iný význam. Detičky niekedy nedokážu odlíšiť rozdiely. Do nepriehľadných nádob povkladajte rôzne suché veci, napríklad piesok, ryžu, fazuľu, kamienky, alebo hrášok. Dôležité je, aby boli rovnaké veci vždy v dvoch nádobách. Nie každý vie, že manuálne činnosti majú kľúčový vplyv pre vývoj reči. V mozgu sa nachádza centrum zodpovedné za pohyb rúk, ktorý je prepojený s centrom ovládania úst. Intenzívnou prácou týchto dvoch centier sa stimulujú aj "susedné". Ak teda chcete pomôcť dieťaťu hovoriť, mali by ste ich povzbudiť, aby ste sa hrali manuálne hry. Hygiena ďasien a neskoršia starostlivosť o mliečne zuby dieťaťa ovplyvňuje rozvoj reči, oklúzia a aj celkovú kondíciu jeho maličkého tela. Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť.
Milované drobučké ručičky, nožičky, očká, noštek a ušká - tak maličké a úplne závislé od starostlivosti mamičky a otecka. Rozsah pokrokov, ktoré dosiahlo Vaše dieťa počas prvého roka je neuveriteľný. Sú obdobia, kedy dieťatko nemôže niekoľko hodín zaspať, potom sa zobudí v strede noci a začne svoj deň o tretej ráno. Vy ste zničená a cítite, že ste na konci so svojimi silami.
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Mamičky často netušia, že aj prostredníctvom výživy môžu ovplyvniť rozvoj svojho dieťaťa. Ak je dieťatko dojčené, je veľmi dôležité, aby mamička mala vyváženú stravu a dostatočný prísun LCP mastných kyselín. Znamená to, aby jedla pravidelne niekoľkokrát týždenne tučnejšie morské ryby, prípadne doplňovala svoju stravu rybím olejom a kvalitným repkovým alebo olivovým olejom. A ak dieťatko nemôže byť dojčené, stačí len vhodne zvoliť dojčenské či batoliace mlieko, ktoré obsahuje LCP mastné kyseliny. LCP mastné kyseliny (omega 3) vedú k lepšiemu rozvoju poznávacích schopností (pamäť, koncentrácia, myslenie) a rozhodne by nemali v jedálničku dieťaťa chýbať. Ich zdrojom sú aj kvalitný repkový či olivový olej a rybí tuk z morských rýb.