Kedy je dieťa pripravené na školu: komplexný sprievodca pre rodičov

Vstup do školy je pre dieťa bezpochyby veľkým medzníkom v jeho živote. Je preto veľmi dôležité, aby si rodičia kládli otázku, či je ten správny čas na to, aby sa dieťa stalo školákom. Pre dieťa, ktoré nástup do školy zažíva ako nepripravené, sú dosahy mnohokrát spojené s pocitom nedostatočnosti, zlyhania, neúspechu.

Rozlišujeme medzi školskou zrelosťou a pripravenosťou. Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Ide o zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je na takej úrovni, že dieťa dokáže zvládať záťaž, je schopné sústrediť sa, je emočne stabilné. To, aký zrelý je mozog dieťaťa, ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa čítať a písať písmenká, vnímať ich tvar, rozlíšiť to konkrétne jedno medzi ostatnými v slove, odpísať ho z tabule tak, ako je žiaduce, a pod.

Školská pripravenosť je vyjadrením toho, aké sú schopnosti dieťaťa získané vplyvom prostredia a výchovy. Ide o výsledky predchádzajúcej prípravy. Pri posudzovaní zrelosti a pripravenosti sa berie do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v dozrievaní. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom.

Nástup dieťaťa do školy je veľkou udalosťou pre celú rodinu. Tento deň predstavuje míľnik v jeho doterajšom vývine a zároveň začiatok novej životnej etapy. Ako však vieme zistiť, či je dieťa na nástup do školy už pripravené? O tejto zrelosti dieťaťa hovorí tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia.

Čo je školská zrelosť?

Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením. Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti: Telesný a zdravotný stav, úroveň kognitívnych funkcií, pracovné predpoklady a návyky, osobnostná zrelosť.

Priemerný vek spôsobilosti dieťaťa začleniť sa do školského procesu je u zdravých detí 6,5 roka. Je všeobecne známe, že chlapci štatisticky dozrievajú o niečo neskôr ako dievčatá. Zariadenia materských škôl už štandardne skúmajú zrelosť u detí a v prípade podozrenia, že dieťa nemusí byť na školu pripravené, je možné dodatočne vykonať testy alebo jednoducho nechať dieťaťu možnosť zostať ešte rok navyše v materskej škole. Mnohí rodičia sa zhodnú v tom, že v prípade nezrelosti dieťaťa je najlepším rozhodnutím nechať dieťa vyspieť a dopriať mu ešte jeden škôlkarsky ročník.

Oblasti školskej zrelosti

Telesná zrelosť

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.

Rozumová zrelosť (poznávacie funkcie)

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.

Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, korálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.

Na reč predškoláka sú v škole kladené pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať.

Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby.

Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle.

Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy.

V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).

Pracovné predpoklady a návyky

Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vie celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti.

Osobnosť dieťaťa (emocionálna a sociálna zrelosť)

Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely.

Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa.

Školská pripravenosť verzus školská zrelosť

Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov:

• Sebavedomie: Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
• Zvedavosť: Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
• Schopnosť smerovať k cieľu: Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
• Sebaovládanie: Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
• Schopnosť pracovať s ostatnými: Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
• Schopnosť komunikovať: Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
• Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.

Čo ak je dieťa nezrelé?

Mnoho rodičov má obavu, že pri odložení nástupu do školy sa ďalší rok bude dieťa v škôlke „nudiť“, nebude mať nové podnety, bude stagnovať. Iní rodičia sa boja, že sa väzby s rovesníkmi z materskej školy roztrhnú, obávajú sa, ako bude dieťa vnímať, keď jeho spolužiaci a kamaráti do školy pôjdu a ono nie. Je dobré ostať v postoji o odklade pokojným a tak ho aj komunikovať. Ak bude dieťa v dôvere cítiť, že toto je dobré rozhodnutie, za ktorým stoja jeho rodičia, prípadné pocity zlyhania a smútok zo straty priateľstva sa ľahšie prijmú a následne spracujú. Vždy záleží na tom, ako novú situáciu deťom predostrú významní dospelí v jeho živote.

Dieťa, ktoré nie je do školy pripravené, prvý ročník zvládne, aj keď s problémami, ale vo vyšších ročníkoch začne zaostávať, bude mať nálepku zlého žiaka a problémy s celoživotným vzdelávaním. Ďalším problémom môže byť aj neprijatie žiaka v triede ako sociálnej skupine. Ak sa mu budú vysmievať, že je hlúpy a zlý žiak, bude sa snažiť vyniknúť v iných činnostiach... Vyrušuje, bije sa a robí všetko, aby si ho spolužiaci všimli a vážili si ho.

V prípade, že sa ukáže, že dieťa nie je zrelé na školu, môžete požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu by malo byť aj odporúčanie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporúčanie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Ako pomôcť dieťaťu v dozrievaní na školu?

Medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve rodič môže v pripravenosti na školu svojmu dieťaťu významne dopomôcť. Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť.

Predpokladom na to, aby si dieťa obľúbilo školu je, že bude na ňu dobre pripravené. Psychologička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.

Čo môže rodič urobiť:

• Viesť dieťa k samostatnosti v bežných činnostiach (obliekanie, hygiena, upratovanie hračiek).
• Podporovať rozvoj jemnej motoriky (kreslenie, modelovanie, strihanie, navliekanie korálok).
• Rozvíjať rečové schopnosti (rozprávanie, čítanie, spev, hry so slovami).
• Trénovať pozornosť a sústredenie (hry, ktoré vyžadujú dlhší čas, dokončovanie úloh).
• Rozvíjať sociálne zručnosti (hry s rovesníkmi, učenie sa deliť, spolupracovať, rešpektovať pravidlá).
• Posilňovať emocionálnu stabilitu (pomáhať dieťaťu zvládať emócie, učiť sa znášať frustráciu).

Kedy je dieťa pripravené ísť samo do školy?

V dnešnej dobe sa mnohí rodičia zamýšľajú nad tým, kedy je vhodné pustiť dieťa do školy a zo školy samostatne. Neexistuje jednoznačné pravidlo, príručka ani zákon, ktoré by toto rozhodnutie určovali. Všetko záleží od individuálnej vyspelosti dieťaťa, povahy cesty do školy a prostredia, v ktorom rodina žije.

Americká akadémia pediatrov a pediatričiek (APP) radí, že deti sú zvyčajne pripravené chodiť do školy bez dozoru dospelého, keď sú v piatom ročníku, konkrétne okolo 10. roku veku. Mladšie deti bývajú impulzívnejšie a menej si dávajú pozor, čo sa týka dopravy. Podľa APP nemajú malé deti kognitívne, percepčné a behaviorálne schopnosti k samostatnému rozhodovaniu v dopravnej premávke.

Ide však len o všeobecné odporúčanie. Vaše dieťa môže byť už od prvého ročníka (6-8 rokov) pripravené, zrelé na cestu do školy bez vašej prítomnosti, iné sa na to nemusia cítiť ani v 10-11 rokoch. Záleží na osobnosti vášho dieťaťa aj povahy cesty do školy, ktorá môže byť skutočne zložitá a škola veľmi vzdialená. Vy ho poznáte najlepšie.

Otázky, ktoré by si mali rodičia položiť pred rozhodnutím:

• Veríte svojmu dieťaťu, že je schopné ísť rovno do školy a zo školy domov po dohodnutej bezpečnej trase?
• Ako táto trasa vyzerá? Koľko je na nej prechodov cez cestu, hlavnú cestu, vedľajšie?
• Veríte dieťaťu, že sa bude chovať zodpovedne a bezpečne, aj keď bude s kamarátom/kamarátkou? Že bude dbať na vlastnú bezpečnosť?
• Vie vaše dieťa reagovať, ak by ho oslovil cudzí dospelý a požiadal ho napr. o pomoc?
• Vie vaše dieťa, ako sa zachovať, keby samotné potrebovalo pomoc?

Je dôležité si s dieťaťom cestu do školy nacvičiť, vysvetliť mu pravidlá cestnej premávky a naučiť ho, ako sa správať v rôznych situáciách.

Riziká a nástrahy na cestách:

• Prechádzanie cez cestu, keď pred dieťaťom stojí autobus a dieťa ani vodič protiidúceho auta nevidia na seba.
• Prechádzanie cez cestu v zákrutách, pod kopcom, medzi zaparkovanými autami.
• Nebezpečenstvo zo strany motocyklistov, cyklistov a kolobežkárov.

Čo by malo dieťa vedieť pred tým, než ho pustíte samé do školy:

• Vedieť povedať „nie“ cudzím ľuďom a nenastupovať k nim do auta.
• Vedieť požiadať o pomoc, utekať a kričať, ak ich obťažuje cudzí človek.
• Nesmú používať mobilný telefón počas chôdze a prechádzania cez cestu, pretože to rozptyľuje pozornosť.
• Nemalo by sa báť spýtať sa na cestu.
• Malo by poznať svoju adresu, adresu školy, telefónne čísla na rodičov, políciu, hasičov či záchrannú službu.

Vždy, keď sa rozhodujete, či pustiť dieťa do školy samo, myslite na jeho bezpečnosť a jeho individuálne schopnosti.

tags: #kedy #je #dieta #zrele #do #skoly