Imunita nás chráni pred útokmi všetkých možných vírusov a baktérií. Niekedy funguje stopercentne, inokedy zlyháva. Viete, ako sú na tom vaše bábätká a kedy sa ich imunita vyrovná tej vašej?
Imunitný systém novorodenca je nezrelý vo všetkých svojich zložkách a trvá minimálne pol roka, kým je jeho organizmus schopný správne reagovať na cudzorodé predmety. Po narodení kolujú v krvi dieťaťa protilátky jeho matky, ktoré prechádzajú placentou v posledných štyroch až šiestich týždňoch gravidity. Preto majú napríklad predčasne narodené deti nižšiu obranyschopnosť.
Vzácny imunoglobín
V priebehu pol roka však koncentrácia týchto protilátok od matky prudko klesá. Medzitým si novorodenec začína vyrábať vlastné protilátky - imunoglobulíny. Sú to špeciálne bielkoviny, ktoré vznikajú ako imunitná odpoveď organizmu na cudzorodú látku. Rozdeľujeme ich do tried pod skratkami IgA, IgD, IgE, IgG a IgM. Ako prvé sa po styku s infekciou vytvárajú protilátky IgM. Ich úlohu možno prirovnať k prvým obranným líniám v boji s nepriateľom.
Počas prvých 6 mesiacov je dojča do značnej miery chránené materskými protilátkami, ktoré mu ešte cirkulujú v krvnom obehu. Ich sila postupne klesá, a preto je prvým obdobím so zvýšenou chorobnosťou detí práve obdobie po 6. mesiacoch života. Druhým, ale o to turbulentnejším zvýšeným obdobím chorobnosti je obdobie nástupu do kolektívu.
"Hodnoty IgM sa hodnotám dospelých vyrovnávajú medzi prvým až druhým rokom života dieťatka. Najpočetnejšou protilátkou sú imunglobulíny G, ktoré majú na starosti obranu pred baktériami, vírusmi a toxínmi. Ich koncentrácia je spočiatku veľmi nízka a zvyšuje sa pomaly, hodnoty dospelých dosahuje až okolo piateho roku života," hovorí odborníčka na imunitu.
Podobná je situácia s protilátkami imunoglobulínu A, ktoré majú na starosti ochranu slizníc v ústnej dutine, dýchacích cestách, tráviacej sústave. IgA nájdeme vo výlučkoch ako sú slzy, pot, sliny a materské mlieko. Ich prítomnosť v materskom mlieku znamená, že imunita môže dočasne prechádzať pri dojčení z matky na dieťa. Týchto protilátok však má novorodenec spočiatku veľmi málo, hodnoty dospelých dosiahne až v puberte.
Spôsob pôrodu a dojčenie zohrávajú kľúčovú rolu vo vývoji imunity.
Prirodzená imunita je prvou líniou obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia. Prirodzená imunita zahŕňa kožu, sliznice a bunky v krvi. Tieto bunky sú schopné rozpoznať cudzie látky ako sú vírusy a baktérie a zničiť ich. Koža a sliznice sú prvou bariérou proti vonkajším faktorom, ktoré môžu spôsobiť infekciu. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela.
Neutrofily, antigén prezentujúce bunky, NK bunky a γδ T-bunky sú tiež súčasťou prirodzenej imunity. Tieto bunky sú schopné rozpoznať a zničiť cudzie látky. Okrem toho produkujú aj látky, ktoré pomáhajú ďalším bunkám v boji proti infekcii.
Špecifická imunita sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú B-lymfocyty a T-lymfocyty, ktoré sa špecializujú na rozpoznanie a elimináciu špecifických antigénov.
Trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami. Táto „pamäť“ umožňuje nešpecifickému imunitnému systému rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na následné stretnutia s týmito hrozbami.
Humorálna imunitná odpoveď sa nazýva tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď. Pri humorálnej imunitnej odpovedi sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich.
Bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelulárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénom.
Počas prvých mesiacov života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény.
Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší.
Sekrečný IgA (IgAs) sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA. IgAs predstavuje 80% - 90% celkových imunoglobulínov v materskom mlieku, len 10% sa vstrebáva v čreve a prenáša do krvného obehu dieťaťa; jeho účinok prevažne nastáva v sliznici gastrointestinálneho traktu. Ochranný účinok IgA v materskom mlieku v gastrointestinálnom trakte nastáva inhibíciou väzby patogénov na sliznicu čreva, neutralizáciou toxínov a stimuláciou pasívnej imunity.
Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca.
Dnes už vieme, že pri posilňovaní imunity mimoriadne dôležitú rolu zohrávajú probiotiká. Budúce mamičky by ich mali konzumovať počas tehotenstva i počas dojčenia. Probiotiká obsahujú totiž užitočné baktérie, ktoré v črevnej sliznici stimulujú imunitné mechanizmy.
Detský črevný mikrobióm je unikátna zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov, ktorá sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta.
Čo je imunitný systém u detí | Zistite všetko o tom, ako telo bojuje proti škodlivým baktériám
Imunitu detí však v mnohom ovplyvňuje aj vonkajšie prostredie. Pre zvýšenie imunity a zdravý životný štýl je dôležité, aby deti žili normálne, to znamená ani vo veľkej špine, ani v sterilite. Už dávno vieme, že deti, ktoré vyrastajú na dedine, sú zdravšie ako tie z mesta práve preto, že odmalička prichádzajú spontánne do styku s najrozličnejšími baktériami a ich imunitný systém sa postupne sám nastaví ako treba.
Detský imunitný systém sa po narodení postupne vyvíja. V prvých mesiacoch života je dieťa stále chránené protilátkami, ktoré sa do jeho krvného obehu dostali z tela matky. Novorodeniatka sa z hľadiska imunity dajú prirovnať k nepopísanému hárku papiera; majú nevyvinutý imunitný systém. Prechod z relatívne uzatvoreného prostredia rodiny do nového, otvoreného prostredia a rôznorodého kolektívu zvyčajne pocíti každá rodina. Dieťa je zrazu obklopené novými zdrojmi infekčných chorôb, s akými sa ešte nestretlo. Jedno bežné ochorenie za druhým má svoje pre i proti, v konečnom dôsledku pomáha budovať imunitu dieťaťa.
Frekvencia ochorení v predškolskom veku závisí aj od toho, ako má dieťa už v tom čase vyvinutý imunitný systém. Deti v školskom veku majú spravidla to najhoršie obdobie z hľadiska chorobnosti a budovania imunitného systému už za sebou. Ich imunitný systém už ľahko premôže bežné virózy, ochorenia majú ľahší priebeh.
Je namieste zbystriť pozornosť, ak sú ochorenia neprimerane časté, majú ťažký alebo komplikovaný priebeh, dieťa sa z nich zotavuje veľmi pomaly, infekcie sa opakujú bez prestávky alebo sa pridružujú ďalšie varovné signály, ako sú neprospievanie, zlé hojenie či opakované zápaly dolných dýchacích ciest. V takýchto prípadoch môže pediater odporučiť vyšetrenie u imunológa alebo alergológa, prípadne sa na túto možnosť môžete opýtať aj sami.
Na podporu imunity môžete svojim predškolákom a školákom (ale aj sebe) pravidelne podávať vitamín D, C, zinok a betaglukány. Zvlášť vhodné obdobie pre dopĺňanie vitamínu C a betaglukánov je pred plánovaným nástupom do kolektívneho zariadenia. Pri akútnom ochorení (pre lepšiu rekonvalescenciu a podporu organizmu v boji proti ochoreniu) je potom vhodné siahnuť po prípravkoch určených na „akútne infekcie“, ktoré navyše obsahujú zinok.
Oslabená imunita sa u detí prejavuje častými infekciami, slabou odozvou na choroby, únavou, podráždenosťou a niekedy aj problémami so sústredením. Ak máte podozrenie na oslabenú imunitu, poraďte sa s detským lekárom a zvážte podporu imunity pre deti vhodnými doplnkami.
Kedy môže byť vhodné dopĺňať výživu detí? Niektoré doplnky stravy sú určené na podporu vyváženej stravy, napríklad v období zvýšenej záťaže, pred nástupom do škôlky alebo školy či pri nárokoch na výživu, keď strava nemusí pokrývať všetky potrebné látky.
Pri akútnom ochorení (pre lepšiu rekonvalescenciu a podporu organizmu v boji proti ochoreniu) je potom vhodné siahnuť po prípravkoch určených na „akútne infekcie“, ktoré navyše obsahujú zinok.
Pre deti so slabou imunitou alebo pri zvýšenej chorobnosti existujú výživové doplnky, ktoré poskytujú komplexnú podporu imunity pre deti.
Kedy vyhľadať lekára? Niekedy si ako rodičia nie sme istí či ide o „bežný“ prípad škôlkarskej virózy alebo o vážnejší stav. Ak má dieťa horúčku, ktorá trvá viac dní alebo máte pocit, že sa infekcie vracajú príliš často, neváhajte sa poradiť so svojim pediatrom. Ten vie posúdiť, či ide o bežný vývoj imunity alebo o stav, ktorý si vyžaduje ďalšie vyšetrenia či špeciálnu starostlivosť.
| Vekové obdobie | Stav imunitného systému | Poznámky |
|---|---|---|
| Novorodenec (0-3 mesiace) | Nezrelý, získava protilátky od matky (pasívna imunita) | Chránený materskými protilátkami, vlastná produkcia protilátok sa len začína. |
| Dojča (3-12 mesiacov) | Postupne klesajú materské protilátky, začína tvoriť vlastné protilátky (IgM, neskôr IgG) | Zvýšená náchylnosť na infekcie po poklese materskej imunity. |
| Batoľa (1-3 roky) | Stále sa vyvíja, stretáva sa s novými patogénmi, najmä po nástupe do kolektívu | Časté infekcie sú normálnou súčasťou "tréningu" imunity. |
| Predškolák (3-6 rokov) | Imunita sa posilňuje, ale stále je náchylnejšia na infekcie | Bežných 6-8 infekcií ročne sa považuje za normálne. |
| Školák (6-12 rokov) | Imunitný systém je už viac "vytrénovaný", frekvencia ochorení sa znižuje (2-4x ročne) | Hladina protilátok sa približuje úrovni dospelého. |
| Adolescent (12-18 rokov) | Imunitný systém sa stabilizuje a efektívne reaguje na infekcie | Imunita je plne rozvinutá. |