Každý rodič s netrpezlivosťou očakáva prvé slová svojho dieťaťa. Keď dieťatko povie slovo „mama“, je to moment plný radosti a dojatia. Smejeme sa na každom ďalšom slove, ktoré náš malý poklad vysloví. Čo však robiť, ak dieťa rastie a stále toho veľa nenahovorí, alebo hovorí tak, že mu nerozumieme? V takom prípade potrebuje pomoc, a vy ako rodič tiež.
Problémy s rečou u detí sú realitou dnešnej doby. Ak patríte k tým šťastným rodičom, ktorých dieťa sa naučilo hovoriť bez akýchkoľvek problémov, možno ani netušíte, aké obrovské množstvo detí má v dnešnej dobe problémy s rečou či výslovnosťou. Dôkazom sú obsadené termíny u logopéda, učitelia upozorňujúci na vysoký výskyt detí s poruchami reči v škôlke a dokonca aj v škole. Netreba zdôrazňovať, aká je reč dôležitá. Dieťa, ktoré sa nevie vyjadrovať, máva zvyčajne problémy v kolektíve, neskôr s odpovedaním v škole a celkovo má ťažší život ako dieťa, ktoré hovorí pekne a čisto. Ak teda nejde všetko tak, ako má, ako mu môžete vy ako rodič pomôcť?
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
To, že niečo nie je v poriadku, zvyčajne zbadá každý rodič aj sám. Iné deti už dávno rozprávajú a to vaše takmer nič, alebo veľmi nezrozumiteľne? Všade čítame, že každé dieťatko je iné, že treba počkať a nestresovať, takže kedy je ten správny čas, aby ste sa obrátili na odborníka?
Návšteva pediatra
Pri pravidelných návštevách pediatra si sám lekár preveruje, ako sa vyvíja jeho reč. Ak sa nevyvíja uspokojivo, býva to spravidla sám pediater, ktorý navrhne zhruba vo veku 2,5 roka dôkladnejšie vyšetrenie. Netreba sa zľaknúť. Lekár mu skontroluje jazýček, či nemá prirastenú uzdičku, následne môže doporučiť úplne bezbolestné vyšetrenie sluchu, aby sa ubezpečil, že dieťa dobre počuje. Ak nie sú známe iné, vážnejšie faktory a diagnózy, ktoré by mohli vplývať na vývin reči, pošle vás s dieťatkom k odborníkovi.
Logopéd - odborník na reč
Logopéd je odborník na učenie a trénovanie výslovnosti a reči. Nerieši len zajakávanie a ráčkovanie. Väčšina logopédov, ktorí sa venujú deťom, učí deti správnu výslovnosť hlások, spájanie slov do viet a množstvo iných vecí súvisiacich s rečou. Na prvom stretnutí ako rodič dostanete dotazník, alebo absolvujete pohovor. Následne logopéd formou hry preverí skutočné schopnosti dieťatka rozprávať a určí diagnózu.
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov. Napríklad ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).
Nespoliehajte sa len na preventívne prehliadky, pretože...
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskoršie, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Rozdiel medzi oneskorením jazyka a oneskorením reči
„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila hneď na úvod rozdiely medzi jazykom a rečou.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).
Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.
Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.
Príčiny oneskoreného vývinu reči
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa akurát u vášho dieťatka objavilo takéto oneskorenie, príčin môže byť viacero. „Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie. Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním? Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.“
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
- ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
- Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny rečové problémy, je vyššia pravdepodobnosť, že ich bude mať aj dieťa.
- Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
- Dysfázia - špecifická porucha reči: Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.
Pri takýchto ťažkostiach spozornieme omnoho skôr. Prečo oneskorenie vo vývine reči nechávame tak dlho rásť a prehlbovať bez toho, aby sme dieťaťu pomohli? Ak dieťa nerozpráva v 16. mesiacoch, hovoríme o oneskorení v reči. Ak dieťa nerozpráva v troch rokoch, nehovoríme o oneskorení, ale o poruche, ktorá si vyžaduje intenzívnu a systematickú terapiu.
Míľniky dieťaťa vo vývoji jazyka a reči
„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety).
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička.
Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
Tabuľkové míľniky vo vývoji jazyka a reči u vášho dieťatka podľa CDC a National Institute on Deafness and Other Communication Disorders (Národného inštitútu pre sluchové postihnutie a rôzne ďalšie poruchy komunikácie) nájdete na konci článku rozdelené presne podľa veku.
Kedy si všímať prvé varovné príznaky?
„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.
Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovanímmá slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Keď dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu.
Míľniky dieťaťa v porozumení a vývoja jazyka a reči:
- 0-3 mesiace:
- reaguje na hlasné zvuky
- stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cítite, že rozpoznáva váš hlas, počúva
- snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo (zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „eeee“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa)
- rôzne typy plaču podľa potrieb
- usmieva sa na ľudí, díva sa na vašu tvár
- niektoré bábätká preferujú ženský hlas než mužský a hudbu či piesne, ktoré počuli, keď boli ešte v brušku
- 4-6 mesiacov:
- usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť
- hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu
- registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky
- spoznáva známe tváre a ľudí (6 m)
Dieťa sa začína učiť jazyk už v tele matky. Od 3. mesiaca počuje bábätko v mamičkinom brušku zvuky zvonku. Vtedy sa vyvíjajú rečové orgány a mozog.
Čo robiť, keď si všimnete u svojho dieťatka problém?
„Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávaci mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
Čo ak moje dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti?
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.
Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?
„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazujedávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať
Na čo si dávajte, mamičky, pozor?
Ešte jedno malé upozornenie od logopedičky: „V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.
Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“
Čo keď už má moje dieťa problém? Čo môžem od terapie očakávať?
Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie:
„V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej.
„Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Nespoliehajte sa len na preventívne prehliadky, pretože...
Čo by mohlo byť podľa logopedičky Mgr. Hozlárovej pomocník a čo nepremeškajte?
„Deti majú absolvovať u pediatra či pediatričky 9 preventívnych prehliadok do prvého roka života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky.
Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.
Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.“
Mýtus: "To určite dobehne."
Fakt: Ak sa dieťa nerozrozpráva a vy nestimulujete jeho reč, tak strácate čas. Je na vás koľko budete čakať. Ak sa dieťa rozrozpráva a vy ste stimulovali reč, nikomu ste neublížili.
Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.