Kedy sa vyvíja placenta a akú úlohu zohráva v tehotenstve

Placenta, ľudovo nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je dočasný orgán, ktorý sa vytvára len počas tehotenstva a napája sa na sliznicu maternice, čím spája plod a matku a vytvára medzi nimi puto. Svojou funkciou vplýva na celý jeho priebeh. Produkuje hormóny, chráni plod, vyživuje ho a nahrádza mu všetky orgány.

Vývoj placenty

Bunky embrya ešte pred jeho uhniezdením, približne na 4. deň, sa rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Na 7. deň už trofoblast, z ktorého sa vyvinie plodový koláč, úplne prilieha na stenu maternice a začína produkovať HCG (ľudský chóriový gonadotropín). Po uhniezdení sa napája na matku, a tak prebieha výmena krvi medzi ňou a plodom. Postupne sa viac vnára do sliznice maternice a vyživuje plod. Od 12. týždňa tehotenstva je už plne funkčná. Placenta sa v prvých týždňoch vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod. Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemere 15-20 cm a hrúbke 2-3 cm. Jej hmotnosť je cca 500 g (17 % hmotnosti plodu).

Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. Od štvrtého mesiaca tehotenstva môžeme na placentke rozlíšiť dve časti: pars fetalis, tvorená chorion frondosum a pars materna, tvorená decidua basalis. Medzi nimi sú intervilózné priestory vyplnené materskou krvou.

Čo je placenta a akú úlohu má?

Placenta je dôležitý spoločný orgán matky a plodu, pričom v priebehu tehotenstva bábätku zabezpečuje všetko, čo potrebuje. Placenta je husto pretkaná krvnými cievami, ktoré zaisťujú dieťaťu prísun kyslíka a potrebných živín. Jej hrúbka je asi 3 cm a vážiť môže až pol kilogramu. Tvorí akúsi bariéru, čo chráni plod pred škodlivými vplyvmi a preniknutiu škodlivých látok. Nie však všetky škodliviny dokáže zastaviť a niektoré prenikajú do plodu. Preto by si mala budúca mamička dať pozor na lieky, alkohol, kofeín, cigarety a iné škodlivé látky. Nikotín je veľmi škodlivý a môže spôsobiť poruchy rastu plodu. U matiek fajčiarok sa často rodia malé deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečiskami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Placenta je orgán tvorený len počas tehotenstva. Spája plod s telom matky naviazaním sa na stenu maternice. Cez ňu prechádzajú z krvi matky do krvi plodu živiny, odstraňujú sa odpadové látky a umožňuje sa výmena plynov.

Funkcie placenty:

• Ochranná - chráni plod pre škodlivinami, chemickými látkami, liekmi a infekciami.
• Výživná - zabezpečuje výmenu plynov a živín medzi matkou a plodom.
• Sekrečná - produkciou hormónov.
• Respiračná funkcia (výmena plynov) - prenos kyslíka a oxidu uhličitého.
• Endokrinná funkcia - produkcia hormónov, najmä progesterón a estriol.
• Imunologická funkcia - prenos materských protilátok, ktoré posilňujú imunitu dieťaťa.
• Termoregulačná funkcia.

Medzi materskou a plodovou časťou placenty je priestor, kde sa privádza materská krv s kyslíkom a živinami a obmýva choriové klky, čím nastáva výmena živín a plynov. V cievach plodu prúdi zmiešaná krv, nedelí sa ako u narodeného človeka na okysličenú a odkysličenú. Krv matky a plodu sa nikdy nemieša.

Ako vyzerá a aký má placenta tvar?

Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Tvarovo je plochá a okrúhla, v podobe disku, aj keď veľkosťou a tvarom sa u každého líši. Zvyčajne je pripevnená v hornej, bočnej, prednej alebo zadnej časti maternice. V zriedkavých prípadoch je uložená v dolnej časti maternice. Približný priemer má 22 cm a hrúbku 2 - 2,5 cm. Váži približne 500 - 600 g. Farba placenty je tmavo červeno modrá alebo má fialkastú farbu. Je spojená s plodom pupočnou šnúrou, ktorá zvyčajne meria 55 - 60 cm a je zložená z tepien a žiliek, cez ktoré prechádza výmena krvi medzi matkou a plodom. Cez tepnu je odvádzaná odkysličená krv, odpadové látky z tela plodu do placenty a pupočná žila zásobuje plod okysličenou krvou a živinami. V časti spojenia s pupočnou šnúrou je placenta najhrubšia, najčastejšie v strede.

Rozlišujeme na nej dve strany. Vnútorná, plodová strana placenty je lesklá, krytá plodovými obalmi a z vnútornej strany vystupuje pupočník. Druhá strana, materská, ktorá je prirastená na stenu maternice.

Mení placenta veľkosť počas tehotenstva?

Placenta rastie súčasne s plodom a zaujíma približne 15 - 30 % povrchu maternice. Počas tehotenstva sa zväčšuje do 26. - 38. týždňa a mení sa aj jej hrúbka. Hrubne približne do 8. mesiaca tehotenstva a pred pôrodom sa začína stenčovať.

Hormonálna funkcia placenty

Placenta je tiež žľaza s vnútorným vylučovaním - produkuje hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo, podporujú rast maternice a vývoj prsníkov, ovplyvňujú metabolizmus matky, aby dokázala zabezpečiť aj potreby plodu. Patrí sem napríklad hCG (ľudský choriový gonadotropín) - hormón, ktorý sa zisťuje aj v tehotenských testoch, estrogény, progesterón a ďalšie hormóny ovplyvňujúce rast a vývoj.

Produkcia progesterónu prebieha najprv v žltom teliesku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený 8. týždňom. Tvorí sa v závislosti na produkcii dehydroepiandrosterónu (DHEA) v nadledvinách plodu. DHEA tu vzniká z progesterónu, ktorý je transportovaný krvou z placenty. V ďalšom kroku sa DHEA vracia späť do placenty, kde je premenený na estrogény. Účinky sú najmä na rast pŕs, a to ako priamo, tak nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov. Ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny. Je označovaný aj ako placentárny laktogén (HPL) a pôsobí na metabolizmus živín. Stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu). U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy. Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie ako pri pôrode v termíne.

Hormóny produkované placentou:

• hCG (ľudský choriogonadotropín): prvý placentárny hormón už v skorej tehotnosti, tvorený je už 10. deň po oplodnení, nachádza sa v krvi a v moči matky krátko po uhniezdení zárodku do maternice, je v tele ženy len počas tehotenstva, maximum dosahuje v 3. mesiaci tehotnosti, potom postupne klesá. V tele ženy sa hormón HCG dá zistiť až do 7. -14. dňa po pôrode. Potláča v tele matky imunologickú reakciu, a tým zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá.
• Laktogén: placenta produkuje aj ľudský placentárny laktogén, podporuje rast mliečnej žľazy a prípravu na laktáciu - tvorbu mlieka a taktiež podporuje aj rast plodu, je tvorený už od prvého mesiaca tehotenstva.
• Estrogén: v krvi každej ženy, ale počas tehotenstva sa produkcia zvyšuje, podporuje rast maternice, potrebný pre rast plodu, vplýva aj na rast mliečnej žľazy, v prvých týždňoch tehotenstva je tvorený žltým tehotenským telieskom a placentou približne od 3. mesiaca tehotenstva.
• Progesterón: zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti, kontrakcií sliznice maternice, podporuje rast mliečnej žľazy, počas celého tehotenstva sú jeho hladiny veľmi vysoké.

Placenta v 2. a 3. dobe pôrodnej

Počas normálnej tehotnosti je placenta uložená vpredu, po bokoch alebo v zadnej časti maternice. V druhej dobe pôrodnej má veľkú úlohu, lebo počas kontrakcií a vypudzovania plodu z maternice musí okysličovať dieťa. V tretej dobe pôrodnej ide o pôrod placenty, jej vylúčenie z maternice. Za normálnych okolností môže trvať aj niekoľko desiatok minút. Maternica sa po pôrode novorodenca zmenší, stále prebiehajú kontrakcie, ale už nie sú bolestivé. Vďaka tomu nasleduje postupné odlučovanie placenty zo steny maternice a po poslednom zatlačení rodičky vychádza z maternice spolu aj s plodovými obalmi. Nazývané aj ako pôrod placenty, čo už nie je bolestivé a veľa žien jej vylúčenie ani necíti. Po pôrode placenty ju pôrodník dôkladne prezrie a uistí sa, že nezostali kúsky z nej nalepené na stene maternice, ktoré neboli odlúčené. Ak má pôrodník podozrenie, že zostal kúsok v maternici, vykoná sa čistenie, kyretáž v celkovej anestézii. Počas 4. doby pôrodnej, trvajúcej 2 hodiny, sa u rodičky sleduje krvácanie z rodidiel a jej celkový stav. Následne je preložená na oddelenie šestonedelia.

Aké môžu byť nepravidelnosti placenty?

Nepravidelnosti vývoja placenty sa môžu týkať veľkosti, tvaru, štruktúry alebo funkcie. Môže mať rôzne tvary ako srdce, podkovy alebo sa skladať z viacerých lalokov (placenta biloba - z dvoch lalokov, triloba - troch, multiloba - viac lalokov). Pri úplne oddelených častiach placenty, dvoch, troch placentách hovoríme o placenta bipartita - dvojdielna placenta, tripartita - trojdielna placenta. Ďalšia placenta, ktorá je menšia, nazývame placenta succenturiata. Obe sú spojené cievami. Problém môže spôsobiť pri pôrode, tým že hlavná placenta sa vylúči a druhá časť ostáva v maternici.

Nepravidelné umiestnenie placenty:

• Placenta praevia - nazývaný aj ako vcestný plodový koláč. Jedná sa o abnormálnu lokalizáciu a uhniezdenie vajíčka. Neprejaví sa hneď v 1. trimestri, ale ako komplikácia v 2. - 3. trimestri tehotenstva. Umiestnenie placenty nad krčkom, v bezprostrednej blízkosti krčka maternice, alebo v dolnej časti maternice. Patrí k najzávažnejším krvácaniam v 2. - 3. trimestri. Je tam zvýšené riziko úmrtia plodu a matky dôsledkom krvácania. Častejší výskyt je u žien nad 30 rokov. Placenta praevia sa rozdeľuje do 4 stupňov:
• Centrálna placenta praevia (placenta praevia centralis/totalis) - vnútorná bránka je celkom prekrytá placentou.
• Parciálna placenta praevia (placenta praevia partialis) - vnútorná bránka je len čiastočne prekrytá placentou.
• Marginálna placenta praevia (placenta praevia marginalis) - placenta neprekrýva vnútornú bránku, ale svojím okrajom do nej zasahuje behom pôrodu.
• Nízko nasadajúca placenta (insertio placecentae profunda) - placenta sa nachádza v dolnej časti maternice, ale nezasahuje vnútornú bránku, a tak nie je prekážkou pôrodu.
• Placenta praevia sa vyskytuje u 5 z 1000 pôrodov. Deti narodené pri takomto uložení placenty sa častejšie rodia s menšou pôrodnou hmotnosťou. Prejavom je vaginálne krvácanie, ktoré nastáva náhle, bez príznakov v 2. - 3. trimestri, najčastejšie v 27. - 32. týždni tehotenstva. Krv býva jasno červená. Začiatok krvácania nie je výrazný a neohrozuje život matky ani plodu, zvyčajne spontánne prestane. Závažné býva pri opakovaných krvácaniach. Preto vždy treba informovať svojho gynekológa, ak sa spozoruje krvácanie z rodidiel, aby boli budúce mamičky kontrolované a pod dohľadom lekárskej starostlivosti. Vyšetrenie pri krvácaní pri placente praevia sa nikdy nevykonáva vaginálne a rektálne. Vyšetrenie sa robí na operačnej sále, kde je zabezpečený okamžitý zákrok cisárskeho rezu. V dnešnej dobe sa pri potvrdenej placente praevia a už začínajúcich komplikáciách odporučí hospitalizácia tehotnej ženy pre lepšiu kontrolu a vyhnutiu sa vzniku komplikácií. Liečba spočíva v podávaní liekov, kľudom na lôžku, až vyčkanie, kým bude plod životaschopný. Hospitalizácia je dôležitá pre prípad okamžitého zákroku a odstránení rizík spojených s úmrtím. Ženy v domácom prostredí s diagnostikovanou placentou praevia by mali vylúčiť pohlavný styk.

Ďalšie nepravidelnosti placenty:

• Placenta adherens - je pevnejšie prirastená placenta k maternici. Pri pôrode sa ťažšie odlučuje, niekedy je potrebné vykonať manuálnu lýzu, čiže vybratie manuálne rukou.
• Placenta accreta - zrastená placenta - znamená hlboké vrastenie do maternice, od ľahšieho zarastenia až po celkové vrastenie do svaloviny maternice až do okolitých orgánov. Počas tehotenstva nepredstavuje žiadne ťažkosti. Normálne prirastená placenta sa počas pôrodu odlúči ľahko, ale ak ide o placentu accreta, ženy sú vystavené riziku krvácaniu počas jej odstránenia. Odlučuje sa ťažšie, čo môže trvať viac ako 30 minút. Pri ľahšom zarastení sa robí manuálne odlúčenie, manuálna lýza placenty od steny maternice. Pri jej zarastení a pri ťažkom priebehu sa urobí chirurgický zákrok na zastavenie krvácania. Ak je úplne prerastená, je nutné vykonať hysterektómiu, odstránenie maternice. Počas tehotenstva sa placenta accreta ťažšie diagnostikuje, ale ak je už potvrdené jej zarastenie, tak sa plánuje cisársky rez.
• Predčasné odlúčenie placenty (ablatio, abruptio placentae praecox) - predčasné odlučovanie placenty ešte pred pôrodom. Výskyt predstavuje 1 % pôrodov. Príčinou môžu byť gestózy s ochorením srdca a obličiek, vysoký krvný tlak alebo úraz v oblasti brucha. Počas pôrodu ho môže vyvolať príliš krátky pupočník a následným ťahom sa začína odlučovať. Odlúčenie môže byť čiastočné, alebo až úplné. Pri miernom odlúčení a následnom krvácaní nemusia byť príznaky ani u matky a ani u plodu. Pri ťažkých formách, najčastejšie po úrazoch, nastávajú príznaky šoku ako bledosť, nitkovitý pulz, nízky tlak, maternica je bolestivá a napnutá. Liečba spočíva od veľkosti odlúčenia placenty, podávaním liekov, kľudom na lôžku, ľad na brucho, čo zastavuje krvácanie a pri ťažších formách sa vykoná cisársky rez.
• Insuficiencia placenta - placenta má zníženú funkciu, nedostatočnú činnosť a nie je schopná dostatočne zásobovať plod. Vyskytuje sa u neskorých gestóz, prenášaní plodu, diabetes mellitus, pri porušení jej časti. Prejavuje sa zmenou srdcových oziev plodu, zvýšenými pohybmi plodu, pri vyšetrení plodovej vody je voda zelenkastá, skalená.
• Placentárny infarkt - na placente sú viditeľné odumreté malé časti tkaniva ako bledé fľaky, niekedy ako červené fľaky. Placentárne infarkty v malom rozsahu v poslednom trimestri sú normálne. Sú časté pri gestózach, vysokom krvnom tlaku alebo cukrovke. Ak sú vo väčšom množstve, môžu spôsobiť zhoršenie jej funkcie a následkom toho vzniká hypotrofický plod alebo až odumretie plodu. Preto sú veľmi dôležité kontroly v gynekologickej ambulancii a sledovanie vývoja plodu a prietoky krvi.

Placenta po pôrode a jej využitie

V dnešnej dobe sa stále skúma pôsobenie placentárnych kmeňových buniek a ich účinku na liečbu rakoviny, poškodených orgánov a ich široké využitie pre ich liečivý účinok. Na spracovanie placenty existuje niekoľko spôsobov. V dnešnej dobe je možné si dať vyrobiť výživné tabletky, ktoré obsahujú výživné látky. Cieľom je zmierniť popôrodnú depresiu a zlepšenie produkcie mlieka. Dokonca niektoré mamičky aj jedia svoju placentu, pripravujú z nej pokrmy, alebo ju vysušia a využívajú napr. do polievok ako vývar, alebo si spravia placentový koktail. Vyrábajú sa aj rôzne tinktúry alebo esencie pre matku a dieťa. O jej blahodarných účinkoch vie aj kozmetický priemysel, ktorý využíva placentu na rôzne prípravky a krémy na pleť pre mladistvejší vzhľad pleti, ktorý má neuveriteľné účinky pre svoje regeneračné schopnosti. Taktiež na výrobu prípravkov proti vypadávaniu vlasov, balzamov na pery.

tags: #kedy #sa #vytvori #placenta