Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.
Prvé mesiace života: Základy vnímania a komunikácie
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
Do 1 mesiaca: Bábätko sa zaujíma o tváre a napodobňuje žmurkanie očami alebo vyplazenie jazyka.
Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Už novorodenec prežíva a reflexívne vyjadruje svoje city, ktorými dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť. Plačom novorodenec na seba upozorňuje a komunikuje tak s okolím. Už u niekoľkodňového bábätka vieme rozlíšiť rôzne druhy plaču, ktorými signalizuje rôzne potreby. Napríklad plač bábätka, ktoré je hladné, je iný, ako keď cíti nepohodu pre špinavú plienku alebo keď ho niečo bolí. Novorodenec sa musí po pôrode adaptovať na nové prostredie a mnohé bábätká sú uplakané aj z dôvodu ťažkého pôrodu. V ranom veku sú emočné prejavy hlavným prostriedkom komunikácie. Vďaka nim dieťa vyjadruje aktuálne city aj bez slov.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Do 3 mesiacov: Bábätko komunikuje mimikou, gestikuláciou a hláskami a hľadá pohľady príp.
Prvé vedomé úsmevy, ktorými dáva najavo svoju spokojnosť, môžeme pozorovať okolo dvoch mesiacov. Postupne sa rozvíjajú ďalšie emócie a ich prejavy. Približne v troch mesiacoch začína dieťa prejavovať radosť, v štyroch mesiacoch hnev, v piatich mesiacoch strach. Vo veku približne pol roka už dieťa spoľahlivo rozlišuje medzi známymi a neznámymi ľuďmi, čo môže viesť k strachu z cudzích ľudí. Dojča je schopné vnímať emočné prejavy iných ľudí a správne ich interpretovať podľa výrazu tváre už okolo dvoch až troch mesiacov. Emócie navodené v kontakte s inými ľuďmi môžeme pozorovať už u 10-týždňových bábätiek. V tomto období reagujú na prejavy radosti, smútku aj hnevu a zosúlaďujú svoje reakcie s emocionálnymi reakciami inej osoby.
Rozvoj motoriky a sociálnej interakcie
V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
Motorika: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Do 10 mesiacov: Dieťa sa hrá rado na skrývačku a vie rozoznať, na čo nejaká osoba emocionálne reaguje.
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
Do 12 mesiacov: Dieťa napodobňuje správanie iných ako napr.
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
Obdobie batoľaťa: Rozvoj individuality a emócií
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
V tomto období sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Motorika: Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.
Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Motorika: Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.
Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Motorika: Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi.
Motorika: Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky.
Motorika: Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.
Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Motorika: Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa.
Dieťa v tomto období zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.
Vývoj sebauvedomenia a emocionálnej inteligencie
Bábätko si tiež uvedomuje svoje pocity a vie, že má priamy vplyv na ľudí okolo seba. Bude sa usmievať, aby vyjadrilo radosť, vzrušenie, spokojnosť, či šťastie. Je to jeho spôsob, ako vyjadriť: „Halo mama, ty si taká skvelá!“
V 18. mesiaci dieťa už prejavuje majetnícke správanie. Na všetko hovorí moje, najmä keď sa o to má podeliť so súrodencom alebo s kamarátom z ihriska. Na druhej strane sa rado pochváli obľúbenými hračkami a ukazuje ich druhým. Začína si uvedomovať samo seba. Niektoré batoľatá sa v tomto veku už začínajú intenzívnejšie zaoberať vlastným telom, vedia ukazovať jeho jednotlivé časti, hoci ich ešte nedokážu pomenovať. Snažia sa vyzliekať a obliekať.
Batoľa nazývame dieťa vo veku 13 až 36 mesiacov. Batolivé obdobie je z hľadiska emocionálneho vývoja človeka najzložitejšie. Čím je toto obdobie také zložité? Doktorka Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovství konkretizuje dve najdôležitejšie úlohy, ktoré sa batoľa potrebuje naučiť, a to schopnosť presadiť sa a schopnosť mať sa rád. Práve tieto dve vlastnosti sa však navzájom veľmi ovplyvňujú. Nie je pre dieťa ľahké, dosiahnuť, čo chce a pritom neraniť okolie. Ak dieťa cíti, že nahnevalo alebo sklamalo svojich rodičov, bráni mu to v sebaprijatí a sebaláske. Dieťa má pocit, že zlyháva a nie je hodné rodičovskej lásky.
Dieťa, ktoré sme doteraz nadovšetko milovali a bolo tým najmilším stvorením na svete, si zrazu začne tvrdohlavo presadzovať svoju vôľu. Dlhodobý výskum vysvetľuje, že správanie dieťaťa, jeho sociálny, psychický a emocionálny vývin, ovplyvňuje kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve. Naše spávanie voči dieťaťu výrazne ovplyvňuje jeho dozrievanie mozgu. Počas prvých dvoch rokov sa v mozgu dieťaťa vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Mozog veľmi húževnato a citlivo reaguje na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a následne sa formuje. Ak je rodič schopný dieťa citlivo vnímať a naučí sa rozoznávať rôzne potreby skryté za jeho prejavmi plaču, kriku a hnevu, nadviaže s dieťaťom hlbokú väzbu. Uspokojovanie detských potrieb a harmonické prostredie uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa, ktoré naviazalo so svojimi rodičmi bezpečnú väzbu, bude schopné ovládať svoje správanie a adekvátne ho regulovať v rôznych stresových situáciách.Ak sa nám podarí úspešne previesť batoľa týmto náročným obdobím, dieťa získa základ pre vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ).
Po druhom roku rastie schopnosť dieťaťa reagovať viac diferencovane na rôzne situácie, ale aj na potreby iných ľudí. V tomto období sa v súvislosti s rozvojom sebauvedomenia a snahy o sebapresadzovanie objavujú nové intenzívne emočné reakcie. Často môžeme pozorovať emócie hnevu v dôsledku prežívanej frustrácie. Predstavte si situáciu, keď po niečom veľmi túžite a túto túžbu nie je možné naplniť. Takto nejako sa môže cítiť váš potomok, keď v obchode stojí pred regálom so sladkosťami a vy mu nedovolíte zobrať si, čo si želá. Jeho nahnevaná reakcia je prirodzená. To však neznamená, že keď sa dieťa hnevá, vy mu máte ustúpiť. Dôležité je umožniť dieťaťu emóciu hnevu zažiť. Vy zároveň máte nárok vyjadriť svoj názor a vysvetliť mu, že v tejto chvíli nedostane to, čo si želá.
Po druhom roku deti začínajú viac rozumieť významu pravidiel správania a pri ich porušení sa objavuje hanba a prejavy ľútosti. Ak sa dieťaťu niečo podarí, môžeme pozorovať prejavy hrdosti na svoje schopnosti. Vo vzťahu k iným ľuďom tiež dochádza k zmene prežívania. Separačná úzkosť ku koncu druhého roku postupne mizne. Môžeme sa stretávať s prejavmi žiarlivosti na inú osobu, predovšetkým súrodenca. V tomto veku je prirodzený egocentrizmus, napríklad neochota podeliť sa o hračky.
Ako ovládať svoje emócie - 5 tipov ako ovládnuť hnev
Vývoj reči a kognitívnych schopností
Vývin reči predstavuje zložitý proces, pri ktorom si dieťa osvojuje ako produkciu, tak aj porozumenie slovám. Okrem týchto dvoch schopností, si však privlastňuje aj správne použitie reči, čiže to, kedy a ako komunikovať. Tie vnútorné sú schopnosťami motorickými (napr. pohyblivosť artikulačných orgánov), senzorickými (zrak a sluch) a rozumovými, čiže schopnosťami, ktoré sú vrodené. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho (rodinného) prostredia, teda to, akým spôsobom je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom. Logopedičky zdôrazňujú, že ide o veľmi dôležitý faktor vo vývine reči dieťaťa. V minulosti, no i v súčasnosti, sa objavujú ojedinelé a extrémne prípady detí, ktoré z rôznych dôvodov vyrastali v izolácii bez kontaktu s ľudskou rečou. Tieto deti si komunikáciu ľudskou rečou neosvojili.
Mami, ja ťa počujem! Je pre vás prekvapením, že celý proces rečového vývinu sa začína už v brušku matky? Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Dieťa od narodenia do 8. Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný?
Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr.
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám. Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr.
Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.
Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.
Kedy sa dieťa začne uvedomovať?
Úsmev malého bábätka je pre rodičov jedným z najkrajších momentov. Ale kedy sa bábätká naozaj začínajú usmievať a kedy si začínajú uvedomovať samých seba? Táto cesta od reflexívnych pohybov k vedomému prejavu a sebauvedomeniu je fascinujúca a plná malých, ale významných krokov.
Dieťatko sa pravdepodobne usmievalo dávno predtým, než sa narodilo. „Deti sa vedia smiať už v maternici,“ hovorí pediater Mark Gettleman. Tieto prvé úsmevy však nie sú zámerné ani nie sú odpoveďou na niečo. Sú to reflexné úsmevy, podobné trhavým pohybom paží a nôh, ktoré môžete poznať ako úľakový reflex.
Reflexné úsmevy u bábätiek vymiznú približne do konca 2. mesiaca života a prvé skutočné úsmevy sa objavia medzi 6. až 12. týždňom. Rozdiel medzi reflexným a skutočným úsmevom zaznamenáte v čase, keď sa objaví a samotnej dĺžke trvania úsmevu. Vo všeobecnosti reflexné úsmevy sú kratšie a objavujú sa nepravidelne, napríklad keď dieťa zaspáva alebo spí ľahkým spánkom, prípadne keď je unavené. Na rozdiel od toho, cielené úsmevy sú odpoveďou na niečo, napríklad na to, že dieťa uvidí maminu tvár, počuje hlas súrodenca a sú konzistentné - teda objavia sa takmer vždy pri tom istom podnete.
Ak stále čakáte, až uvidíte skutočný úsmev vášho dieťaťa, skúste ho povzbudiť. Hovorte na neho/ju, dajte si záležať na očnom kontakte s dieťatkom a usmievajte sa naň. Niekedy aj preháňajte - robte smiešne výrazy tváre, vydávajte rôzne zvuky, hrajte sa s plienočkou prehodenou cez tvár na skrývačku. Dajte si však pozor, aby ste dieťa neprestimulovali.
Keď sa raz vaše dieťa začne cielene usmievať, bude to robiť znovu a znovu. Prečo by aj nie? Keď vás jeho úsmev poteší, vaše oči sa rozjasnia, pravdepodobne radostne zaochkáte a tiež sa na dieťa usmejete. Najskôr je úsmev vášho bábätka odpoveďou na rôzne zvuky a zrakové podnety. Neskôr, keď sa zdokonalí jeho zrak, úplne postačí pohľad na tváre „svojich“ ľudí a už sa smeje. Prijímateľom úsmevov dieťaťa bude najmä vy, mama a otec, jeho najbližší, s ktorými trávi najviac času. Po čase dieťa ku úsmevom začne pridávať aj radostné zvuky. V 5. Deti sa začínajú cielene usmievať v rôznom veku. To, že sa vaše dvojmesačné bábätko neusmieva, neznamená, že je nešťastné alebo že je niečo v neporiadku, niektoré deti len potrebujú trocha viacej času a viacej podnetov. Ak sa však dieťatko neusmieva ani na konci tretieho mesiaca, upozornite na to pediatra pri pravidelnej prehliadke v poradni.
Bábätká akoby boli uzatvorené vo vlastnom svete. Mnohé o nich nevieme, pretože ich prejavy sú spočiatku veľmi strohé, navyše, ani ony svojmu telu spočiatku veľmi nerozumejú. Viete, kedy si začínajú uvedomovať prvé signály vlastného tela? Doposiaľ to bola veľká neznáma.
Schopnosť vnímať signály vlastného tela. Vedci už dávno bádajú po odpovedi na otázku, kedy začínajú deti vnímať signály vlastného dela. Nový výskum ukázal doposiaľ neznámy fakt. Schopnosť rozpoznávať signály tela sa nazýva interocepcia, o ktorej sa tiež hovorí ako o vnútornej citlivosti - schopnosti vnímania podnetov z vlastného tela. Niektorí ľudia majú túto schopnosť viac rozvinutú, iní menej.
Ovplyvňuje emócie i psychické zdravie. Rozdiel v tejto schopnosti môžu podľa odborníkov ovplyvniť celú škálu psychologických proces vrátane toho, aké silné emócie človek cíti, ako sa rozhoduje, aké je jeho duševné zdravie. V minulosti bolo veľmi ťažké pochopiť, ako deti spracúvajú vnútorné signály. Dodnes nie je prakticky možné zmerať interocepciu u dojčiat. Nový výskum zverejnený v eLife hovorí o novom experimente, ktorý vie testovať skutočnosť, do akej miery deti vedome rozpoznávajú signály svojho tela.
Prečo je to dôležité? „Pochopenie toho, kedy si začíname byť vedomí vnútorných signálov a ako sa táto schopnosť u jednotlivých ľudí odličuje je skutočne dôležité. Napriek tomu, že vieme, že tento typ uvedomenia zohráva dôležitú úlohu v poznaní v dospelosti, prakticky nič nevieme o tom, ako skorý je jeho vývojový pôvod, ako a kedy sa táto schopnosť rozvíja. A tiež ako to ovplyvňuje, kto sme v dospelosti?,“ povedal profesor Manos Tsakiris z psychologického oddelenia v Royal Holloway.
Ten pocit, keď máte trému. Nový test nazvali iBEATS a vďaka nemu po prvýkrát zistili veľmi zaujímavú informáciu. A síce, že už detičky mladšie ako päť mesiacov môžu cítiť a vnímať vlastné srdce. „Ak dostanete trému pred prejavom alebo cítite, že vám búši srdce, keď máte strach, vtedy používate zručnosť nazvanú interocepcia. Vytvorili sme nový experiment, aby sme zistili, či aj malé deti používajú interocepciu a aby sme sa dozvedeli, keď túto zručnosť rozvinú,“ vysvetľuje doktorka Lara Maister z Royal Holloway a Warburg Institute.
Ako na to prišli? Výskumníci zisťovali, či deti cítia rozdiel medzi animovanou postavičkou, ktorá sa pohybuje v rytme ich srdca a postavičkou, ktorá sa hýbe mimo tohto rytmu. Výsledky naznačili, že deti vo veku menej ako päť mesiacov už reagujú na tento podnet. Rovnako zistili, že niektoré deti reagovali citlivejšie ako iné. Všímali si mozgový signál známy ako signál vyvolaný srdcom, ktorý odráža to, ako mozog spracúva signály zo srdca. Tento signál bol silnejší, keď deti videli ľudí robiacich negatívne grimasy signalizujúce strach a hnev. To jednoznačne dokazuje, že spôsob, akým deti prežívajú emócie, môže byť úzko spojený s reakciami ich orgánov. Nový test dáva šancu rozoznať emocionálny a kognitívny vývoj detí, rovnako aj upozorniť na nežiaduce faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť budúcnosť dieťaťa.
tags: #kedy #sa #zacne #dieta #uvedomovat