Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Od kedy je otec povinný platiť výživné?
V praxi sa často stretávame s otázkou, od kedy presne vzniká povinnosť platiť výživné. Dôležité je rozlišovať medzi momentom vyhlásenia rozsudku, doručením rozsudku a nadobudnutím právoplatnosti.
Vo všeobecnosti platí, že výživné sa plní počnúc dňom, ktorý bol určený v rozhodnutí súdu. Ak súd určí, že výživné sa má platiť spätne, napríklad od určitého dátumu, potom je povinný rodič povinný uhradiť aj zameškané výživné.
Príklad: V prípade, ak súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 11.8.2021 a právoplatnosť rozsudku nastala 22.3.2022, potom otec má povinnosť uhradiť výživné aj za obdobie od 11.8.2021 do 22.3.2022.
Ak bol rozsudok o výživnom doručený povinnému rodičovi, vzniká mu s dňom doručenia aj povinnosť začať platiť výživné podľa súdom stanovených podmienok. Súdy v niektorých prípadoch doručujú rozhodnutie aj priamo na pojednávaní, avšak nie je to pravidlom.
Predbežná vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je vykonateľné už dňom doručenia, bez ohľadu na možnosť podania odvolania. V takom prípade má povinný rodič povinnosť uhradiť prvé výživné okamžite po vyhlásení rozsudku.
V prípade, ak sa povinný rodič na pojednávaní vzdal odvolania proti rozsudku, povinnosť uhrádzať výživné začína dňom vyhlásenia rozsudku.
Ak nie je v rozsudku určený presný termín úhrady, odporúča sa, aby povinný rodič zaplatil výživné čo najskôr po vyhlásení rozsudku, najlepšie do dátumu splatnosti výživného podľa bežného platobného kalendára (napríklad do 15. dňa v mesiaci).
Dôležité upozornenie: Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Pojmy „úplne a trvale“ sú kľúčové. Nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti: Nie je ničím výnimočná situácia, keď dieťa preruší štúdium, začne pracovať a tým sa stane schopným sa samo živiť. Následne, ak sa rozhodne v štúdiu pokračovať, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Aj keď dieťa dosiahne plnoletosť (18 rokov), vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá, pokiaľ nie je schopné sa samo živiť.
Počas obdobia, kým dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v aplikačnej praxi považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na inej vysokej škole v inom odbore alebo postgraduálne štúdium už nemusia byť relevantné pre pokračovanie vyživovacej povinnosti.
Dôležité faktory pri posudzovaní schopnosti dieťaťa živiť sa:
- Vek dieťaťa
- Zdravotný stav
- Štúdium (forma, úspešnosť)
- Schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu
- Majetkové pomery
- Odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť alebo úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodom na zrušenie povinnosti platiť výživné.
V prípade, ak plnoleté dieťa je schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne (napr. zabezpečiť si stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku), rodičia sú povinní zabezpečiť mu bývanie až kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo.
Právne kroky a možnosti
V prípade, ak dieťa dosiahne plnoletosť a nie je schopné sa samo živiť, môže si samo podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov.
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme (zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď.). Príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku, sa za výživné nepovažujú, ak nepresiahnu hranicu tzv. bežných.
Štipendium a výživné: V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, bude sa toto považovať za príjem dieťaťa a zohľadní sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium sa však zvyčajne nepovažuje za príjem, ktorý by ovplyvnil výšku výživného, nakoľko ide o jednorazový príjem s motivačným charakterom.
Zrušenie vyživovacej povinnosti: V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd.
Vymáhanie výživného zo zahraničia: S touto problematikou sa môžete obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk).
Náhradné výživné: V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť, môžete požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné.
Prvá pomoc pre každého - Ako zachrániť život? | Teleráno
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V prípade plnoletého dieťaťa sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Minimálna výška výživného: Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Táto suma predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
V prípade pochybností alebo potreby právnej rady sa neváhajte obrátiť na advokáta alebo príslušné právne poradenstvo.