Čítanie socialistických príručiek o výchove detí môže byť pre súčasného rodiča šokujúcou skúsenosťou. Kniha "Nase dieta" od Klimovej a Fugnerovej, rovnako ako iné publikácie z tohto obdobia, odhaľuje prístupy k výchove, ktoré sa dnes javia ako archaické a dokonca škodlivé. Je to svedectvo o tom, na základe akých informácií sa kedysi formovali názory na rodičovstvo a aké dôsledky to mohlo mať na ďalší život jednotlivcov.
Druhá možnosť víťazí, a dúfam, že to bude čoskoro exemplár do nejakého informačného múzea hrôzy. I preto, že isté trendy zo západu akoby sa opäť vracali k tým najväčším hrôznostiam (Dojčatá po pár týždňoch šup k cudzej žene - k chováre, alebo do jaslí, a matka do práce - no čože??? Prečo to tie ženy takto robia? Žeby tiež neschopnosť samostatne premýšľať o tom, čo naozaj chcem a čo je naozaj dobré?), a celkom hrozí, že toto sa sem zase dostane - cítim mierny tlak na to, aby ženy išli do práce skôr, aj keď našťastie zatiaľ sa väčšina populácie stále riadi obvyklým 3 roky doma (podľa mňa nutné minimum, ideálne do inštitúcie neskôr alebo nikdy :D).
Minulosť, ktorá ovplyvňuje prítomnosť
Je to už moja druhá sonda do socialistických kníh o výchove. Trošku som sa už rozohnila pri profile knihy "Prvý rok dieťaťa". Táto je ešte o niečo staršia, a tých "husťární" bolo v tak obsiahlej publikácii pomerne veľa. A mne je z toho čítania dosť úzko.
Možno práve preto je toľko ľudí neschopných žiť svoj život tak, ako chcú a potrebujú. Možno preto je bohužiaľ aj dnes pre väčšinu obyvateľstva každý doktor pán boh, pred ktorým sa všetci traseme, necháme si odniesť naše novorodené deti, bez toho, aby nám to prišlo vôbec divné, nieto ešte zlé! Preto na sebe necháme páchať absolútne zverstvá od ľudí, ktorí na sebe nosia biely plášť.
Aha, tu je to podhubie, prečo sa niektorí rodičia pustia do metód vyrevem alebo kontrolovaného plaču. Asi ich ubezpečila široká rodina, že je to v pohode, pretože to bolo vlastne aplikované takmer na každého, a predsa "taky žijeme" a "nemáme následky".
Kritika výchovných metód a ich dôsledky
Kniha opisuje obdobie vývoja dieťaťa pred narodením, v prvom roku a po prvom roku života dieťaťa. Opisuje jeho fyzický vývoj, psychický, ďalej starostlivosť o dieťa, výživa dieťaťa, hygiena... Tvrdá väzba, 408 strán, 4 strany čiernobielej prílohy, väčší formát.
V knihe sa preberá rada praktických problémov, ako napr. ako posudzovať kvalitu programu, náklady na použitie stroja, ako písať programy... Kniha sa pokúša predstaviť hlavné smery myslenia a pojednáva o všetkom, čo sa týka programov, od matematiky až po umenie...
Tiež sa dozviete, že vlastne všetky problémové situácie - mimo chorôb - ktoré s dieťaťom riešite (odmietanie jedla, plač a hnevanie sa, neodplienkovanie /samozrejme myslené v roku dieťaťa!/, neschopnosť zaspať a budenie, ...) sú spôsobené čím, alebo kým? No jasné, že vychovávateľom, respektíve spravidla matkou. Joj, všetko je to tvoja vina, pretože si neschopná. Pretože keby si svoje dieťa dobre viedla, toto by sa nedialo. No ty koky...
Horúco ma pobavila tiež všeobecná posadlosť hygienou. Hygiena, kolektív a poslušnosť.
Možno bolo možné urobiť najväčší podvod na ľudstvo - divadlo menom koronáč (a ďalšie manipulácie s ľudstvom, v podstate celý metrix, keď to vezmeme do dôsledku), preto je absolútna väčšina ľudí absolútne slepá a poslušná, prostá samostatného kritického uvažovania, nieto ešte aby dokázali chrániť svoje práva a svoju vôľu. Ako jasné, toto platí vždy, ale v týchto rokoch to krásne poriadne vyplávalo na povrch, ako moc je to s nami zlé.
Tragikomická realita a pretrvávajúce vplyvy
To, akým spôsobom socializmus vychádzal v ústrety matkám, je tiež dosť tragikomické. Zaplať pandu, že dnes už máme tú možnosť voľby. A keby to bolo tak, že tie socialistické ženy často neboli tak uvedomelé a schopné, aby išli touto cestou popretia materinských pudov v mene nejakého chimérického kolektívneho dobra. Lenže keď sa pozriem okolo seba, príde mi, že tá zažratosť toho všetkého bola fakt silná. A bohužiaľ ešte v určitých podobách prežíva dodnes.
A tiež v určitých veciach bola realita horšia, než táto kniha predkladá. Napríklad proklamovaná nevhodnosť bitia a peskovania, a ďalšie skvelosti, o ktorých sa kniha ani nezmieňuje (citové vydieranie, uplácanie), čo boli výchovné prostriedky číslo jedna.
Škoda, že nemám nikoho blízkeho z generácie, ktorá v tých 60., 70. rokoch vychovávala. Celkom by som o tom poklábosila.
Za socializmu boli k sebe ľudia milší... (1981)
Dobre vychovávať dieťa je umenie, a to vôbec nie je ľahké. Tak ako rodičia, aj učitelia a vychovávatelia vynakladajú veľa úsilia, aby správne formovali osobnosť dieťaťa...
Kňaz učí veriť, učiteľ učí myslieť. Ako sa cirkev pokúša ovládnuť školstvo, Je náboženstvo vhodné pre deti? Náboženstvo bolo vždy v rozpore s vedou. Cirkev robí stále zázraky - za naše peniaze., atď...