Prečo otcovia priberajú, keď žena čaká dieťa?

Moment, keď sa muž dozvie o tom, že z neho bude otec, je síce pre každého iný, ale pre všetkých kritický. Pokiaľ je dieťa chcené, prevažuje čistá radosť. Lenže prieskumy ukazujú, že každé štvrté dieťa je nechcené. Potom je tu otázka, či sa radosť z potomka dá vyvolať, alebo či partneri nečakanú udalosť neprekonajú.

Žena má v tehotenstve prirodzene hlavnú rolu a práve to činí mužom problémy. Nielenže dieťa "nosí", ale často mu aj spieva, hladí ho cez bruško, prihovára sa k nemu a fyzicky ho cíti. Popri tom sú aj iné prejavy ako priberanie na váhe, ranná nevoľnosť a zmena psychiky. Niektorí muži nedajú inak a snažia sa svojej partnerke konkurovať. Priberajú na váhe, trpia nevoľnosťou a bolesťou chrbtice. Preto by si ženy mali uvedomiť, že v tehotenstve nie sú samy. Aj muži sú zmätení a často krát viac ako ony.

Najhorší je ale pocit, že muž príde o voľnosť. Žena si poradiť musí, nezostáva jej nič iné, ako sa dieťatku prispôsobiť, ale pre partnera už je situácia iná. Ten má možnosť sa svojich zvykov nevzdávať, čo je samozrejme lákavejšie, ako sa prispôsobiť. Najhoršie je prvé dieťa, pri ktorom ani jeden z páru nevie, čo ich naozaj čaká. Aj keď sa obaja na potomka tešia, objavujú sa aj pocity neistoty a obáv. O takýchto pocitoch by si obaja mali pohovoriť a zverovať sa jeden druhému.

Ďalšou obavou, ktorá trápi muža je, či rodinu dokáže finančne zabezpečiť. Výchova dieťaťa je náročná sama o sebe, takže obavy zo straty zamestnania sú namieste. Je preto dobré si uvedomiť, za čo rodina utrácala pred tým, a za čo bude v budúcnosti, až sa dieťa narodí. Nie je od veci si zistiť, aké sú možné prídavky na deti, aké je zníženie daní a podobne.

Prečo budúci oteckovia priberajú? Odpoveď dáva veda

Tehotenstvo vedie u žien k mnohým telesným i psychickým zmenám. No nie sú to len budúce mamičky, ktoré tehotenstvo mení. Často sa totiž stáva, že určitými zmenami prechádzajú aj budúci oteckovia.

Couvade syndróm

Couvade syndróm je stav, kedy partner budúcej mamičky zažíva symptómy týkajúce sa tehotenstva. Mnohí muži, ktorí sa majú čoskoro stať oteckami, napríklad mávajú príznaky ako zápcha, plynatosť a nafúknutosť, podráždenosť, nevoľnosti, zvracanie a priberanie na váhe. Ďalšie príznaky sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, zmenené chute, zvýšená únava či nespavosť. Niektorí údajne cítia aj pôrodné bolesti (i keď asi nie v takej intenzite ako ich rodiaca partnerka).

Peter (30), ktorého manželka nedávno porodila ich prvé dieťatko, hovorí: „Bol som pri pôrode našej dcérky. Keď manželkine kontrakcie silneli a videl som, ako sa trápi, začal som pociťovať silné bolesti brucha, ktoré narastali a zhoršovali sa. Bolo to veľmi nepríjemné a nechápal som, čo sa so mnou deje. Keďže bola dcérka na svete, na bolesť som si už ani nespomenul, bolo to preč. Hanbil som sa to povedať, ale lekárka, ktorá bola pri pôrode a videla ma, ma neskôr uistila, že sa to naozaj stáva a nie som ani zďaleka jediným.“

Našťastie tieto príznaky bývajú len dočasné a nebývajú zvyčajne vážne. Couvade syndróm nepatrí medzi mentálne choroby, ale uvádza sa, že je pomerne častým javom.

Prečo priberajú?

Nárast hmotnosti je jedným z častých príznakov Couvade syndrómu. Prečo budúci oteckovia často priberajú spolu s partnerkami?

Veľakrát za to môže zmena životného štýlu - z aktívneho životného štýlu mnohé páry prejdú na pokojnejší život, s čím môže prísť aj zmena hmotnosti. Priberanie má však na svedomí aj stres. Keď sme v strese, túžime po kalorických a nezdravých jedlách. Ak k tomu pridáme problémy so spánkom, ktoré trápia mnohých budúcich oteckov, je to doslova recept na priberanie. Nedostatok spánku taktiež vedie k tomu, že naše telo si pýta nezdravé kalorické jedlá, aby dostalo rýchlu energiu.

Aké sú príčiny?

Podľa lekárov a odborníkov je tento stav čisto duševný a spája sa s úzkosťou, stresom a napätím, ktoré sprevádzajú tehotenstvo. Aj muži totiž prežívajú rôzne škály pocitov, keď sa pripravujú na rolu otca. Trápi ich stres, neistota, či sa dokážu postarať o svoju rodinu, neraz i strach o svoju partnerku, napätie z blížiaceho sa pôrodu a podobne.

Sú za tým však aj hormonálne zmeny. Lekári u mužov s Couvade syndrómom zaznamenali zmeny v hladinách hormónov - najmä prolaktínu, testosterónu, estradiolu a kortizolu. Tieto zmeny boli zachytené od konca prvého trimestra až po narodenie dieťaťa a súvisia pravdepodobne so zvýšeným stresom. „Príliš veľa kortizolu (stresový hormón) z dlhodobého hľadiska môže vyústiť do zvýšenej hladiny prolaktínu, čo môže viesť k fyzickým príznakom ako zväčšenie prsníkov,“ hovorí pre babycenter.com gynekológ Norman Duerbeck zo San Diega. V takýchto vážnejších prípadoch môže pomôcť terapia na zníženie napätia.

Vyššie riziko Couvade syndrómu majú páry, ktoré si zažili potrat alebo sa trápili s neplodnosťou a tiež páry, kde je žena dominantnejšia. Citliví muži, ktorí sú veľmi dobre naladení na svoju partnerku, tiež častejšie zažívajú fantómové tehotenstvo spolu s ňou.

Doktor Duerbeck vysvetľuje: „Typický prípad je empatický manžel, ktorý svojej manželke podával hormonálne injekcie počas prípravy na umelé oplodnenie. Keď jeho žena zažije nejaké krvácanie počas tehotenstva, on môže pociťovať kŕče - perfektný príklad Couvade syndrómu v praxi.“

Veľa mužov ani netuší

Ak má váš partner Couvade syndróm, nemusí o tom vôbec vedieť. Symptómy sa môžu javiť ako príznak nejakého hlbšieho problému či ochorenia a ani mu nenapadne, že by to mohlo byť spôsobené vaším tehotenstvom.

Mnohí muži vyhľadajú aj lekársku pomoc kvôli týmto príznakom a keď sa nič nezistí, ich stres a úzkosť to zvyčajne ešte prehĺbi. Preto je dobré vedieť, že sa to deje a že to nie je o slabosti. Je to normálna odozva na partnerkino tehotenstvo a zažíva to naozaj veľa mužov.

Kedy to prejde?

Tento syndróm, našťastie, nie je trvalým stavom a nebýva vážny. Príznaky zvyčajne pominú s narodením bábätka. Samozrejme, ak muž počas tehotenstva pribral na váhe, kilá nepôjdu dole mávnutím čarovného prútika.

Narodenie dieťaťa nie je výnimočným momentom len pre matku, aj pre otca. Slovenská legislatíva počíta s tým, že aj otec sa môže aktívne podieľať na starostlivosti o novorodenca a zároveň si uplatniť niekoľko foriem voľna a dávok.

Práva a benefity otcov na Slovensku

Každý zamestnaný otec má nárok na voľno z práce v deň pôrodu manželky. Presnejšie, ide o voľno na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do pôrodnice a späť. Konkrétne ide o tzv. voľno s náhradou mzdy podľa Zákonníka práce. Nárok vzniká bez ohľadu na to, či ide o prvé alebo piate dieťa. V praxi to zvyčajne znamená, že zamestnávateľ uvoľní otca na čas odvozu partnerky do nemocnice (prípadne celý deň, keďže pôrod môže trvať dlhšie) a rovnako na čas, keď matku s novorodencom vezie domov po prepustení z pôrodnice. V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie.

Dôležitá poznámka: Zákonník práce výslovne hovorí o narodení dieťaťa manželke zamestnanca. Ak teda otec nie je s matkou dieťaťa zosobášený, striktne vzaté nemá na takéto platené voľno zo zákona nárok.

Otcovia nemusia vyčerpať celú materskú naraz. Môžu si ju rozdeliť na viac období podľa dohody so zamestnávateľom - napríklad otec si vyčerpá 3 mesiace v prvom roku dieťaťa a zvyšok si nechá na neskôr. Zvyšnú časť materskej dovolenky (ktorú otec nevyužil hneď) je možné vyčerpať najneskôr do 3. roku veku dieťaťa.

Aj otec, ktorý nie je klasicky zamestnaný, ale pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo má inú formu podnikania, má v zásade podobné možnosti, avšak s istými špecifikami. Ak má otec splnených 270 dní poistenia a je aktuálne poistený, môže poberať otcovské dva týždne po narodení dieťaťa a prípadne aj materské až do 28 týždňov po uplynutí šestonedelia. Nárok má zamestnanec, SZČO aj dobrovoľne poistený otec, rovnako aj otec v 7-dňovej ochrannej lehote po zániku poistenia.

Vianoce prinášajú radosť aj výdavky. Ako veľmi zaťažia vašu peňaženku tento rok?

Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná - často si ju v každodennom zhone ani neuvedomujeme. Dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí, pričom tradičný model rodiny - otec, matka, deti spolu - sa pomaly vytráca. V minulosti to bolo inak: rodiny mali vyššiu hodnotu, no otec bol často skôr zaistencom domácnosti. Dieťaťa sa dotýkal menej; po návrate z práce si odpočíval, pričom matka stála s podporou po boku. Nové prístupy povzbudili mužov k aktívnej výchove, aby partnerka mala priestor na regeneráciu. Za posledných 50 rokov prebehli zásadné zmeny - otcovia sa viac zapájajú: bývajú prítomní pri pôrode, pomáhajú cez noc, zdieľajú domáce povinnosti. Výchova sa stala skutočným zdrojom radosti, nie povinnosťou. Toto platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá. Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!". Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky. Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity. Rodina je primárne prostredie pre dieťa - poskytuje ochranu a riešenia. Konflikty či vysoká únava matiek však môžu znižovať kvalitu rodinného života. Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života. Ak otec dokáže emocionálne rozvíjať dieťa (dotykom, hrou, výzvou), ide o výnimočný vplyv. Je synergiou materského slovného styku a otcovského fyzického kontaktu. Ak otec chýba (rozvod, úmrtie či vzdialenosť), je esenciálne nájsť iného mužského vzor - starý otec, iný rodinný člen, mentor.

„Môj syn od narodenia priberal veľmi rýchlo. Nemal ani pol roka, keď vážil už 10 kíl. Občas som sa stretla s názorom, že by som ho mala menej kojiť, lebo je nezdravé toľko vážiť v takom nízkom veku. Pravdupovediac, nevedela som si predstaviť ako to urobiť, keďže by inak plakal, tak som to nechala tak,“ opisuje Alena.

Nadváha u bábätiek je totiž nie je niečo, čo by bolo treba riešiť. Aj keď, samozrejme, existujú tabuľky, aké veľké by malo byť dieťa v tom ktorom mesiaci a koľko by malo mať kilogramov, sú to stále len priemerné čísla. Prihliadať treba na individualitu dieťaťa, genetickú výbavu (výška a váha rodičov), tiež či je dieťa dojčené, aký jedálniček (príkrmy) má, ak dojčené nie je, a podobne. Škála, čo všetko je normálne a v poriadku, je veľmi veľká, najmä u dojčených detí.

„Výlučne dojčené bábätká môžu mať širokú normu toho, ako priberajú a pritom sú úplne v poriadku. Výlučne dojčené bábätká môžu pri svojom priberaní sledovať individuálnu rastovú krivku a dve bábätká v rovnakom veku môžu priberať odlišným tempom. Nie je dôvod porovnávať bábätká medzi sebou,” pripomína Andrea Poloková, autorka knihy Praktický návod na dojčenie a laktačná poradkyňa s dlhoročnými skúsenosťami.

Ak bábätko váži viac než stanovujú tabuľky, ženám sa neraz odporúča, aby prísun živín pre dieťa obmedzili. Najčastejšie teda aby dieťa dojčili menej často, aby obmedzili nočné dojčenie, aby mu začali dávať namiesto materského mlieka v niektorých intervaloch vodu, prípadne aby bábätko prestali uspávať dojčením.

Dieťa sa učí najmä napodobňovaním svojich blízkych. Výrazne ho formuje spoločnosť a okolie, v ktorom vyrastá a nie nadarmo sa hovorí, že dieťa vychováva celá dedina. Otec a matka sú však pre dieťa primárnym zdrojom lásky, bezpečia, vedomostí, získavania sociálnych zručnosti, obrazu o sebe samom a formovania svetonázoru. Rodičia sú tí, ktorých dieťa chce nasledovať, chce sa im podobať a chce ich tešiť. Preto je nesmierne podstatné, aký príklad deťom dávame. A hoci takmer každý muž dokáže splodiť dieťa, ale nie každý vie byť otcom.

Šesť rád pre budúceho otca:

• Aj vy ste boli raz dieťaťom. Zamyslite sa nad vzťahom, ktorý ste mali k otcovi.
• Veďte si denník. Snažte sa zaznamenávať všetko, na čo myslíte.
• Snažte sa čo najskôr nadviazať kontakt s dieťaťom.

Ahoj....veľmi sa zamýšľam nad tým, prečo ja toľko priberám a pozerám iné fotoblogy a tam vidím, že baby priberajú fakt iba toľko, koľko priberá na váhe ich dieťatko...Prečo je to tak? Čo robím zle? Jem veľa? Prosím napíšte mi, ako sa stravujete vy, kedže sa hovorí, že jednostranná strava, napr. iba zelenina, či mäso alebo ovocie tiež nie je dobre jesť celé tehotenstvo...že treba jesť z každého trocha....ja sa snažím jesť aj jogurty, mlieko pijem...už som aj rozmýšľala, že z toho priberám......napr. knedľu zjem možno raz za dva týždne, rovnako ako občas si dám čokoládu, keksy.....nechápem teda, či je vo mne chyba, ale už som pribrala 13 kg a som koniec 7 mesiaca ...pozerala som jeden fotoblog a tam pribrala jedna iba 5,5 kg za celé tehotenstvo.....obdivujem toto, že sa niekto vie obmedziť v niečom...ako to robíte?

Priberá málo/veľa?

Priberá málo alebo príliš veľa? Príliš priberá? Ak výlučne dojčené bábätko rýchlo priberá, je to normálne a dobré. Pokiaľ zdravé dojčené deti pijú výlučne materské mlieko z prsníka, tak potom je ich priberanie vždy v poriadku a nie je dôvod hovoriť o tom, že priberajú nadmerne. Dojčenie nijako neobmedzujte. Pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa kedykoľvek a nemusíte sledovať počet dojčení. Dojčenie je podľa štúdií práve tou najlepšou formou prevencie obezity v neskoršom veku.

Intervaly medzi dojčením si určuje bábätko samo, môžu byť odlišné každý deň, v tomto sa staršie dieťatko nemusí nijako líšiť od mladšieho. Priberanie bábätiek má v rámci percentilového grafu Svetovej zdravotníckej organizácie veľký rozptyl a ak by sa bábätko s pôrodnou hmotnosťou 3,5 kg pohybovalo na 99. percentile, tak by v 4. mesiaci mohlo mať aj viac ako 9 kg. Percentilové grafy sú vyjadrením normálneho rastu detí. A niekto (niekto úplne normálny) musí byť na 99. percentile rovnako ako niekto (niekto úplne normálny) je na 3. percentile (čo znamená, že priberá oveľa menej).

Nie ste v tom sama, pozrite si túto diskusiu s množstvom komentárov žien, ktorých bábätká sú tiež "michelinkovia". Bábätko, ktoré takto dobre priberá, nemá dôvod „držať diétu“. Takéto priberanie je pre neho normálne a správne. Nie je vhodné ho menej často dojčiť ani nahradiť materské mlieko vodou. Naopak, takýto postup môže viesť k problémom s dojčením. Voda nezabezpečuje pre bábätko v tomto veku dostatočnú výživu. Bábätko treba naďalej dojčiť presne tak ako doposiaľ, kedykoľvek, pri akomkoľvek plači a dojčenie neobmedzovať, nenaťahovať intervaly medzi dojčeniami, neskracovať dĺžku dojčenia, nesnažiť sa, aby bábätko prespalo noc. Netrápte sa prípadnými otázkami prejedania, refluxu a podobne. Dojčenie neobmedzujte, pokračujte v dojčení tak ako doteraz.

Ak zdravé prospievajúce bábätko často grcká, je dobré vedieť, že toto prejde samo od seba, netreba to nijako špeciálne riešiť. Počas samotného dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré. Materské mlieko vzhľadom na svoje vynikajúce vlastnosti môže odstraňovať baktérie a vírusy a napomáhať imunitu bábätka vystielaním slizníc počas grckania. Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou pre úspešnosť dojčenia z dlhodobého hľadiska práve preto, že dojčenie nie je len o kŕmení. Aj ostatné potreby dieťaťa sú normálne potreby, ktoré dojčenie môže pomôcť uspokojiť a ktoré je dôležité napĺňať. Riešením rýchleho priberania bábätka nemá byť používanie cumlíka. Cumlík znemožňuje dojčenie na požiadanie a to prináša viaceré riziká, vrátane rizika predčasného odstavenia. Príkrmy je aj pri „veľkom“ bábätku možné zavádzať okolo 6. mesiaca, nie skôr, ale až keď o ne bábätko prejaví záujem: naťahovanie sa za jedlom, snaha jesť jedlo rodičov, schopnosť vziať kúsky jedla do prstov, schopnosť prehĺtať a pod. Príkrmy má jesť v množstve, ktoré je preň vyhovujúce, a má byť naďalej dojčené v rovnakej miere ako predtým. Ani v období zavádzania príkrmov sa nemá znižovať počet dojčení alebo množstvo mlieka, ktoré bábätko počas dojčenia vypije.

Priberá príliš málo?

Ak bábätko priberá príliš málo, prečítajte si tieto naše materiály a taktiež otázky a odpovede z poradne dojčenia uvedené na tejto stránke.

Môže sa dieťa materským mliekom prekŕmiť? Nebude obézne? Netreba nahrádzať dojčenie čajom či predlžovať intervaly medzi dojčeniami alebo používať cumlík? Nepotrebuje začínať skôr s príkrmami?

Otec je viac, ako len druhý dospelý v rodine. David Popenoe vo svojej knihe Život bez otca, popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Postavenie otca v rodine a jeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.

Najzákladnejším princípom je fakt, že vzťah matky a dieťaťa je vrodený. Je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele. Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom. Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco. Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.

Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.

Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.

Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal. Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá celý život.

Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play.

Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie.

Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa. Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska.

Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre. Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.

Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas.

Tento rok 21. júna oslávime 110. výročie dňa otcov. Na jeho vzniku sa najvýznamnejšie podieľala Sonora Smart Dodd z mesta Spokane v štáte Washington, ktorá z úcty a lásky voči svojmu otcovi, podala návrh na slávenie Dňa otcov miestnej cirkvi a štátu. Sonora si chcela týmto dňom uctiť svojho otca, vojnového veterána, ktorý sám vychovával šesť detí. Prezident Richard Nixon ho trvalo uzákonil až v roku 1972 na tretiu nedeľu v júni.

tags: #preco #otcovia #priberaju #ke #d #zena