Kód Enigmy: Príbeh Alana Turinga a prelomenie nemeckých šifier

Životopisný film o svetoznámom britskom matematikovi Alanovi Turingovi, ktorý bol považovaný za génia počítačových technológií svojej doby.

V zime roku 1952 britská polícia dostala hlásenie o vlámaní do domu profesora matematiky a kryptografa Alana Turinga. Namiesto páchateľa tohto zločinu však v putách odviedli samotného Turinga, ktorý bol obvinený zo sexuálnych priestupkov a čakal ho zničujúci súdny proces. Takmer nikto zo zúčastnených nevedel, že ide o vojnového hrdinu, ktorý sa podieľal na prelomení kódu legendárneho nemeckého šifrovacieho stroja Enigma a zachránil tak tisícky ľudských životov.

Po vojne pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov a zaslúžil sa o niekoľko zásadných objavov. Bol však homosexuál, čo bolo ešte v tej dobe v Anglicku protizákonné a kvôli čomu bol tvrdo prenasledovaný…

V septembri 2009 sa britský premiér Brown v mene vlády Alanovi Turingovi ospravedlnil za všetky neprávosti a 24. decembra 2013 mu kráľovná Alžbeta II. udelila kráľovskú posmrtnú milosť.

Alan Turing: Matematický génius a vojnový hrdina

Alan Turing bol britský matematik, ktorý ako jednotlivec zmenil chod dejín. Narodil sa 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali príbuzným a opatrovateľkám. Po skončení strednej školy v Sherborne študoval matematiku na Cambridgeskej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1934 a na univerzite sa stal odborným asistentom. V roku 1936 publikoval svoj zásadný vedecký článok „On Computable Numbers“ (O počítateľných číslach), v ktorom predstavil tzv. Turingov stroj, teoretický model počítačového automatu. Vypracoval tiež teóriu algoritmov, čím položil základy modernej informatiky a počítačových vied. Doktorát z matematiky a logiky získal v roku 1938 na Princetonskej univerzite v americkom štáte New Jersey. Ešte v tom istom roku sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu.

Jeho genialita a znalosti nielen skrátili druhú svetovú vojnu o takmer 2 roky, ale aj zachránili život približne 21 miliónom ľudí. Alan Turing so svojím tímom kryptológov totiž vytvoril zariadenie schopné dešifrovať nastavenia Enigmy - šifrovacieho prístroja, ktorý používala nemecká nacistická armáda na komunikáciu.

Britský matematik a logik sa považuje tiež za otca modernej informatiky a umelej inteligencie. V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho odpovede na otázky, odlíšiť od výstupov živého človeka.

Prelomenie kódu Enigmy

Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 odišiel na vojenské veliteľstvo Vládnej školy pre kódy a šifry (The Government Code and Cypher School) v Bletchley Parku v Buckinghamshire. V septembri 1939 sa usadil v ústredí britského tímu na dešifrovanie kódov v Bletchley Park. Jeho nepriateľom nebolo len Nemecko, ale hlavne nemecký šifrovací stroj s názvom Enigma.

Už v roku 1940 Alan Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy. Turing vytvoril vlastné prístroje na lámanie kódov, ktoré označoval ako rôzne verzie bômb. Ak by sa mu to podarilo a dešifroval by kódy, spojenci by presne odhalili pozície obávaných nemeckých ponoriek. Okrem toho by Turingove „bomby“ odhalili spojencom správy odoslané priamo Hitlerom.

Aj keď Nemecko vylepšilo svoje šifrovacie stroje, Turing s nimi udržal krok. Poľskí vedci ako Marian Rejewski pochopili, že odpoveď na kód nie je v lingvistike, ako sa Briti spočiatku domnievali, ale v matematike.

V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom rozlúštiť mesačne okolo 39 000 zachytených nemeckých správ. Toto množstvo postupne vzrástlo na približne 84 000 správ. Verejnosť sa však o jeho významnej, ale zároveň tajnej práci, dozvedela až v 70. rokoch minulého storočia.

Rozlúštenie nemeckých kódov zabránilo nespočetným útokom ponoriek a pravdepodobne sa vďaka tomu skrátila dĺžka vojny o celé roky. BBC odhaduje, že ak by Enigma nebola prelomená, mohlo počas druhej svetovej vojny zahynúť ďalších 14 miliónov vojakov.

Po vojne a prenasledovanie

Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému výskumu. Zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National Physical Laboratory) v Londýne. Tam sa podieľal na vývoji a vzniku automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine). Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji programovacieho systému pre Ferranti Mark I. Bol to prvý komerčne dostupný elektronický digitálny počítač na svete.

Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied. Bol jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej inteligencie. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať matematické postupy v biológii.

Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom kráľovstve trestná. Významný vedec, ktorý síce výrazne pomohol svojej vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu. Tá ho však postupne obmedzovala vo výskume. Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré sčasti zjedol.

Odkaz Alana Turinga

V roku 2009 sa britský premiér Gordon Brown menom vlády posmrtne ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené pre jeho homosexualitu. V roku 2013 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Alanovi Turingovi kráľovskú posmrtnú milosť.

O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy pojednáva britský film z roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy). Alana Turinga v ňom stvárnil Benedict Cumberbatch.

V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s potrétom Alana Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.

Kód Enigmy pri premiére v našich kinách dosiahol takmer 40-tisícové tržby. Prinášame kompletné výsledky. V slovenských kinách mal minulý víkend premiéru životopisný film Kód Enigmy (The Imitation Game, v hlavnej úlohe Benedict Cumberbatch), ktorý má na konte osem nominácií na Oscara. Kód Enigmy dosiahol na Slovensku za prvý víkend tržby 39 557 eur a pozrelo si ho 7 795 divákov. Vzhľadom na žáner a fakt, že nejde o film z produkcie veľkého štúdia, ale projekt nezávislej spoločnosti The Weinstein Company, je to dobrý výsledok. Štartuje z tretieho miesta, predbehol však ďalšie premiéry Charlie Mortdecai (Mortdecai, v hlavnej úlohe Johnny Depp, Ewan McGregor) a Žena v čiernom 2: Anjel smrti (The Woman in Black: Angel of Death). Mortdecai mal vyše 7 500 divákov, kým Žena v čiernom sa musela uspokojiť iba s troma tisíckami a sotva 16-tisícovými tržbami.

Hádanky neslúžia len na zábavu. Šifry a kódy sú aj spôsobom, ako udržať tajomstvo - napríklad mapu, kde niekto zakopal poklad. Dobre vytvorený kód môže informovať armádu o určitých pohyboch a plánoch, a to bez obáv, že sa tieto informácie dozvie nepriateľ. Tie najsilnejšie šifry vydržali desaťročia (alebo dokonca storočia) neprelomené. Nasledujúce kódy sa nazývali ako neprelomiteľné. Až do okamihu, kým neprišli tí správni ľudia.

tags: #kod #enigmy #dieta