Dojčenie je prirodzený a zázračný proces, ktorý poskytuje dieťaťu nielen výživu, ale aj množstvo zdravotných a psychologických benefitov. Hoci sa dojčenie bežne spája s bábätkami a malými deťmi, jeho prínosy pretrvávajú aj v neskoršom veku. V tomto článku sa pozrieme na fakty a poznatky o dojčení 10-ročných detí, pričom zohľadníme nutričné, imunologické a emocionálne aspekty.
Dojčenie ako biologická norma
Dojčenie by sa malo vnímať ako biologická norma, nie len ako výhoda. Je to prirodzený spôsob, akým matka poskytuje dieťaťu výživu a ochranu. Rovnako ako je prirodzené mať dve ruky, je prirodzené aj dojčiť dieťa do veku, kedy sa samo odstaví. WHO odporúča výlučne dojčiť aspoň do 6 mesiacov veku, hornú hranicu však neurčuje. Odporúča sa, aby pediatri, pediatričky a štát monitoroval dojčenie aspoň do 3 rokov veku a ďalej dojčenie podporovali. Je v poriadku dojčiť aj staršie deti, dokým si sami deti aj matky nepovedia, že už dojčenie nepotrebujú.
Dr. Jacqueline Kent, výskumná pracovníčka v Hartmann Human Lactation Research Group, zdôrazňuje variabilitu v dojčení: "Existuje tak široká škála „normálneho dojčenia“. Boli sme tak zvyknuté na učebnicové dogmy, kde sa hovorilo, že dieťa by sa malo dojčiť 8 až 12-krát denne a malo by pribúdať na váhe okolo 150 g týždenne. Deti tieto učebnice nečítali - robia si to po svojom!"
Nutričná hodnota materského mlieka po roku života
Mnohí ľudia sa domnievajú, že materské mlieko po prvom roku života dieťaťa stráca svoju nutričnú hodnotu. To však nie je pravda. Materské mlieko si zachováva svoju výživovú hodnotu počas celej doby dojčenia, a dokonca sa množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
Štúdia z roku 2005 (Mandel) zistila, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."
Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Týchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky.
Imunologické výhody dlhodobého dojčenia
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky, ktoré chránia dieťa pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení. Tieto látky sú obzvlášť významné po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Štúdia z roku 2017 zistila, že materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami. Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Ďalšie benefity dlhodobého dojčenia
Okrem výživových a imunologických benefitov má dlhodobé dojčenie aj ďalšie prínosy pre dieťa aj matku:
- Prevencia alergií: Dlhodobé dojčenie znižuje riziko vzniku alergií u detí.
- Ochrana pred obezitou: Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
- Vyššie IQ a lepšie vzdelanie: Štúdie ukazujú, že dojčené deti majú v dospelosti vyššie IQ a dosahujú vyššie vzdelanie.
- Lepšie správanie: Dojčené deti majú o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
- Úľava od bolesti: Dojčenie má lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti. Dojčenie pomáha dojčeným deťom, ktoré spadnú a udrú sa, niečo ich bolí, sú choré alebo zažívajú bolestivé zákroky ako napríklad odber krvi či očkovanie.
- Psychologické benefity: Dojčenie posilňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom, poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a istoty a pomáha mu regulovať emócie.
- Ochrana zdravia matky: Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú.
Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené.
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Príbehy z praxe: Dojčenie starších detí
Téma dojčenia starších detí vyvoláva často kontroverzné reakcie. Jedna z mamičiek, ktorá si želala zostať anonymná, dojčí svoju takmer 10-ročnú dcéru: „Áno, dojčím dcérku. Bude mať 10. ... Nikto o tom okrem manžela nevie, pretože necítime podporu dojčenia v tejto krajine ani v našom okolí. ... Dcérka si je toho vedomá a súhlasí s tým.“ Pre matku aj dcéru toto dojčenie znamená „vzájomnú blízkosť, hlbokú lásku a porozumenie. Dcérka sa pri mne takto upokojí, keď ju niečo veľmi trápi, takže je schopná potom so mnou rozprávať. Alebo keď je chorá, je jej zle.“
Iné skúsenosti poukazujú na negatívne reakcie okolia: "Dokonca aj zvieratá odstavujú svoje mláďatá. Je to prirodzený proces, ktorý im pomáha rásť." alebo "Neexistuje žiadny pádny dôvod, prečo by 9-ročné dievča malo byť dojčené ako bábätko."
Jednou z najkontroverznejších tém na Slovensku aj v zahraničí je dojčenie detí - mladších i starších - na verejných miestach. Mamičky, ktorých deti si vypýtajú materské mlieko kdekoľvek kedykoľvek sa stretávajú pravidelne s množstvom komentárov a búrlivých emócií, často extrémnych.
Influencerka Jenny Tamas opísala svoju skúsenosť: "Lilly si uprostred obchodu vypýtala nadojčiť sa… Skúšala som nájsť prázdnu chodbu, aby som sa vyhla ľuďom, akoby som sa mala za to hanbiť. Išla okolo jedna rodina a nie len zízali, ale aj si šepkali a potom sa začali smiať. Cítila som poníženie…."
Reakcie okolia často zahŕňajú komentáre ako: "Je to o vyhľadávaní pozornosti a senzačnosti postu. Absolútne smiešne. Mohli ste byť viac diskrétnejšia, ale sama ste sa rozhodla vytvoriť problém, hoci žiadny nie je."
Prirodzené odstavenie
Odstavenie dieťatka by malo nastať samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo.
Ako som odstavila svoje batoľa (bez väčšej drámy)
Dr. Jacqueline Kent radí: "Radím mamičkám, aby po dojčení z jedného prsníka ponúkli dieťaťu aj druhý prsník. Pokiaľ ho dieťa prijme, je to skvelé, asi chce viac mlieka. Pokiaľ povie nie, nemajte strach. Nechajte ho, nech sa rozhodne samo - dieťa vie samo najlepšie, ako veľmi má plné bruško."
Podľa mojich skúseností sa mamičky často cítia previnilo a obávajú sa, že nemajú dostatok mlieka. Opýtajte sa radšej sama seba: Rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok?
Podpora dojčenia
Je dôležité, aby spoločnosť podporovala dojčiace matky a poskytovala im potrebné informácie a pomoc. Žiaľ, v mnohých krajinách sa dojčenie po roku nepovažuje za bežné a normálne. A keďže sa väčšina detí v tomto veku už dávno nedojčí, matkám ale aj ich okoliu chýbajú potrebné vzory.
Témou tohtoročného Týždňa dojčenia je preto: „Poďme preklenúť medzeru: Podpora dojčenia pre všetkých“, pretože ženy potrebujú podporu zo všetkých frontov našej spoločnosti od ministerstva zdravotníctve, cez nemocnice a ich personál až po pracovné prostredie, komunitu a širokú aj úzku rodinu. Bez vzdelávania o dojčení sa však podpory nedočkáme.
Na základe dát z rokov 2016 - 2022 - 46 % novorodencov je dojčených v priebehu jednej hodiny po pôrode, 71 % žien pokračuje v dojčení do najmenej 1. roka veku dieťaťa, do 2 rokov veku klesne percento na 45 %.
"Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce."
Podľa štúdií materské mlieko obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou. Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
„Dojčenie na verejnosti nie je správne. Dojčenie starších detí nie je prirodzené. Vytvárate problém, keď žiadny nie je. Hanbite sa. Nie sme dojné kravy.“ Ide o stále platné reakcie na dojčenie.
Ak máte otázky alebo obavy týkajúce sa dojčenia, neváhajte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu alebo podpornú skupinu dojčiacich matiek.
