Ľudské telo je plné prekvapení a mnohé veci, ktoré sa v ňom odohrávajú, berieme ako samozrejmosť. Zaujímavosti o ľudskom tele, najmä o tom detskom, sú fascinujúce a často prekvapujúce. Vedeli ste, prečo sa bábätká rodia s chuťou na sladké a ako je možné, že majú oveľa viac kostí ako dospelý človek? Zozbierali sme pre vás fakty, ktoré ste možno ani len netušili.
Počet kostí u novorodenca
Jednou z najzaujímavejších skutočností je rozdiel v počte kostí medzi novorodencom a dospelým človekom. Dospelý človek má približne 206 kostí, ale novorodenec sa rodí s približne 300 kosťami. Zaujímavé je, že kosti nám vekom nepribúdajú, ale ubúdajú. Časť z týchto kostí sa počas vývoja zrastie - kosti sa spoja. Kostra u embrya sa začína formovať už v 6. týždni a je tvorená z väziva a chrupaviek. Mnohé kosti bábätiek pozostávajú z chrupaviek, ktoré sú síce tvrdé, ale aj pružné, čo uľahčuje stočenie do potrebnej pozície v maternici a pri pôrode. V detstve sa chrupavky nahradia kosťami a ako dieťa rastie, jeho kosti sa spájajú dohromady. Preto má dospelý človek menej kostí ako dieťa.
Väčšina vecí, ktoré sa v nás odohrávajú berieme ako samozrejmosť. Pri narodení sa telo dieťaťa skladá približne z 300 kostí. Dospelý človek má 210 až 233 kostí (v závislosti od spôsobu výpočtu), novorodenci sa však rodia s približne 300 kosťami. Časť z nich sa počas vývoja zrastie - kosti sa spoja.
Vývoj kostry a chrupavky
Kostra u embrya sa začína formovať už v 6. týždni a je tvorená z väziva a chrupaviek. Mnohé kosti bábätiek pozostávajú z chrupaviek, ktoré sú síce tvrdé, ale aj pružné, čo uľahčuje stočenie do potrebnej pozície v maternici a pri pôrode. V detstve sa chrupavky nahradia kosťami a ako dieťa rastie, jeho kosti sa spájajú dohromady. V dospelosti má človek 206 kostí.
Nemajú kolená v pravom zmysle slova. Vizuálne áno, ale inak im v podstate chýbajú. Namiesto klasického kolena sa deti rodia s chrupavkou, ktorá sa neskôr v živote stane kosťou. Flexibilita má však svoj dôvod. Pomáha predchádzať poraneniam kolena počas pôrodu.
Zmysly a vnímanie novorodenca
Novorodenci majú špecifické vnímanie sveta, ktoré sa líši od vnímania dospelých. Hlas mamy novorodenec rozozná od hlasu cudzích žien na 95 %, hlas otca s istotou „len“ na 80 %. Pokiaľ na neho mama rozpráva ešte pred narodením, jej hlas si zapamätá. Prvých 10 dní po pôrode bábätko počuje tlmene, môže za to plodová voda v ušiach, ktorý postupne vysychá. Pozorne vníma tón hlasu, preto by sme naň mali hovoriť mäkko a láskavo, aby sme ho nevyľakali nevhodným tónom či intenzitou.
Novorodenec dokáže zaostriť zrak na vzdialenosť maximálne 30 centimetrov, svet vo väčšej diaľke vidí ako rozmazanú škvrnu. Príroda to tak zariadila preto, aby ho podnety zo širokého okolia zbytočne nerozrušovali. V 6. mesiacoch dosahuje zraková ostrosť bábätka len 5 % ostrosti dospelého, trojrozmerné videnie má dieťa dobre rozvinuté v 1. roku života. Zrak porovnateľný s kvalitou zraku dospelého človeka bude mať dieťa až približne v 7. roku života.
Bábätká po narodení preferujú kontrastné čierno-biele vzory. Pri rozoznávaní farieb začínajú fixovaním kontrastných farieb, cez miešané farby až po ich rôzne odtiene.
Reflexy novorodenca
Novorodenci sa rodia s množstvom reflexov, ktoré sú dôležité pre ich prežitie a vývoj. Väčšina reflexov vymizne 3 až 4 mesiace po narodení a nahradia ich mechanizmy riadené vyspelejšími časťami mozgu. Niektoré nepodmienené reflexy majú bábätká spoločné s dospelými, napríklad dýchací reflex či žmurkací reflex.
Známy je aj úchopový reflex, keď dieťa zovrie predmet, ktorý sa dotkne jeho dlane (po 6. mesiaci ho nahradí akt vôle a dieťa uchopí do dlane len to, čo chce). U dojčiat je normálne aj reflexné vzpriamovanie a reflexná chôdza, ktoré sa objavujú do 1 roka. Pokiaľ chytíte bábätko pod pazuchami a nadvihnete ho, aby sa chodidlami dotýkalo podložky, začne nožičkami napodobňovať chôdzu a robiť automatické kroky. Oba reflexy sa strácajú okolo 3. mesiaca života.
Môže za to plávací reflex, ktorý sa prejavuje do 4. až 6. mesiaca. Pokiaľ dieťa ponoríme tvárou dole do vody, automaticky zadrží dych a robí koordinované plávacie pohyby. Má pri tom otvorené oči. Deti však vo vode nesmú prepadnúť panike a do vody ich treba pokladať pomaly, bruchom dole. Plávanie dojčiat je vlastne vznášanie sa vo vode a vykonávanie reflexných plávacích pohybov s pomocou dospelej osoby.
Ďalšie zaujímavosti o novorodencoch
Novorodenci vidia čiernobielo. Bábätká sa rodia s nezrelým zrakom. Očné svaly nie sú úplne vyvinuté a preto bábätká neraz škúlia, čo býva pre nových a nič netušiacich rodičov častým dôvodom na obavy (zväčša úplne zbytočné). Okrem toho je tiež známe, že najmenšie bábätká vidia svet v čiernej, bielej a sivej. Postupne sa zrak bábätiek vyvinie a sú schopné vidieť farebne.
Novorodeniatka sú „krátkozraké“. Vedeli ste, že novorodeniatka vidia len do diaľky približne 20-30 centimetrov? Preto sa odporúča prihovárať bábätku zblízka, tak aby vás dokázalo vidieť. Pri kŕmení vášho dieťatka je vaša tvár v ideálnej vzdialenosti, aby ju vaše bábätko mohlo skúmať.
Žalúdok novorodenca po narodení má veľkosť čerešne. Rýchlo sa roztiahne a už po týždni dosiahne veľkosť vajíčka. Preto sa netreba čudovať, že deti jedia málo, ale zato často.
Malé dievčatká môžu mať po narodení takzvanú „pseudomenštruáciu“. Ak v plienke vašej dcérky v prvých dňoch života objavíte krv, netreba sa hneď vyľakať. Zvyčajne ide len o dôsledok maminých hormónov, ktorým bolo bábätko vystavené ešte v brušku a tento stav trvá maximálne pár dní, kým sa hormonálne hladiny dajú do rovnováhy. Samozrejme, krv v plienke je vždy dobré konzultovať s pediatrom, aby sa vylúčili iné príčiny.
Stolica bábätiek je často diskutovanou témou medzi mamičkami. Vedeli ste však, že novorodenci dokážu v tomto smere „strieľať“ na dlhé vzdialenosti?
Niektoré bábätká prichádzajú na svet s modrastou tváričkou. Pre mamičky to nie je zvyčajne ľahký pohľad a zľaknú sa, či je všetko v poriadku. Ide však opäť o normálny jav, ktorý sa u novorodencov môže objaviť. Stagnačná cyanóza tváre (syndróm modrej masky) je vlastne modré sfarbenie kože novorodenca na tvári zapríčinené tlakom na tváričku dieťaťa v pôrodných cestách. Dochádza k popraskaniu kapilár na tvári najmä pri protrahovaných (dlhých) pôrodoch, kedy tvárička dieťaťa je dlhšie vystavená tlaku. Nejde o žiadny vážny stav a farba tváričky bábätka sa čoskoro upraví.
Novorodenci asi až do prvého mesiaca plačú akoby „nasucho“. Nedokážu roniť slzy. Tie prichádzajú až neskôr, po prvých pár týždňoch života. Skutočné slzy ešte nevedia produkovať v dostatočnom množstve, pretože nemajú vyvinuté slzné kanáliky. Tie sa tvoria približne v 1. mesiaci života. Ak by tento stav pretrvával, dieťa môže mať zablokované slzné kanáliky. Problém odznie sám, alebo vám pediater môže ukázať jemnú masáž kútikov očí. Pre deti je plač (a krik) spôsobom komunikácie.
Novorodeniatko hneď po pôrode je často schopné (ak mu necháme dostatok času a ak je po pôrode v kontakte koža na kožu s matkou) samo nájsť cestu k bradavke. Odráža sa nožičkami, pohybuje hlavičkou a vďaka vrodeným inštinktom je schopné nájsť bradavku a prisať sa bez pomoci. Tento akt sa nazýva „baby crawl“.
Neonatálne zuby sa vyskytujú na jeden z 2 až 3 tisíc pôrodov. Pre lekárov nie sú ničím nezvyčajným, pre rodičov a blízku rodinu sú však milou raritou. Bábätko so spodnými dvoma rezákmi sa z času na čas narodí v každej pôrodnici. Ide o mliečne zuby, ktoré deťom zväčša ostávajú, niekedy je však potrebné vytrhnúť ich (keď sa kývajú), aby sa nimi dieťa nezadusilo.
Niektorí novorodenci skutočne majú po pôrode zdurené prsné žľazy a môže z nich dokonca vytekať mliečna tekutina. Tento stav je prirodzený a spravidla je príčinou vysoká hladina estrogénu prítomného v tele dieťatka počas pôrodu. Takáto situácia sa pritom netýka len dievčatiek, ale môže sa objaviť aj u chlapčekov.
Pri narodení majú ľudské deti 15 % telesného tuku, čo z nich robí najtučnejšie druhy v celej živočíšnej ríši. Len morčatá (11 %) a tulene grónske (10 %) sa rodia s percentom tuku, ktoré sa nášmu aspoň vzdialene približujú.
Mozog dieťaťa váži zhruba štvrtinu mozgu dospelého, hoci je proporcionálne väčší. Mozog novorodenca s váži približne 400 gramov, čo však predstavuje viac-menej 10 % jeho hmotnosti. Mozog dospelého človeka s hmotnosťou približne 1,5 kg predstavuje približne 2 % jeho celkovej hmotnosti. A u niekoho ešte omnoho menej.
Vo vnútri mysle novorodenca | Claudia Passos Ferreira | TED
Štúdie ukázali, že deti môžu plakať v maternici už od 28. týždňa tehotenstva. Výskumníci dospeli k tomuto záveru po pozorovaní ultrazvukov vykonaných počas tretieho trimestra.
Výživa pre zdravý vývoj kostí
Ľudia potrebujú, rovnako ako rastliny, slnečné svetlo pre zdravý rast. Najmä u dojčiat a malých detí je dôležitý pre vývoj ich kostnej štruktúry. Pri narodení je väčšina kostí dieťaťa tvorená chrupavkou, ktorá sa spevní až neskôr. Správna mineralizácia kostí nastáva príjmom vápnika a fosfátu vo výžive. Väčšina potravín však obsahuje len malé množstvo vitamínu D (vyššie množstvo nájdeme v tuku z rybej pečene a mastných rybách). Našťastie množstvo, ktoré potrebujeme, si dokážeme vyrobiť sami, a to vďaka UV žiareniu zo slnka. Keď vitamín D chýba, kosti sa nemôžu správne vyvíjať a môže to viesť až ku krivici. Materské mlieko obsahuje len relatívne malé množstvo, preto je jeho dopĺňanie nevyhnutné. Na zaistenie dostatočného množstva vitamínu D stačí, keď tvár dieťatka vystavíte slnečnému žiareniu na 30 až 60 minút denne.
Ďalšie zaujímavosti o ľudskom tele
Existuje množstvo fascinujúcich faktov, ktoré ste možno ani len netušili. Viete, ktorá kosť je pevnejšia ako betón či koľko váži vaše srdce? Stehenná kosť je pevnejšia ako betón. Ľudský vlas je prírodou takmer nezničiteľný. Celková hmotnosť baktérií v ľudskom tele je až 2 kilogramy. Človek potrebuje na zaspanie v priemere 7 minút. Srdce pumpuje krv takým tlakom, že by dokázalo vystreknúť krv až do výšky 4 metrov. Jediná kosť, ktorá je plne vyvinutá už po narodení sa nachádza v uchu. Človek umrie skôr na nedostatok spánku ako na hlad. Odborníci preukázali, že po 10 dňoch bez spánku dochádza k úplnému zlyhaniu organizmu.
DNA človeka je na 55 % totožná s DNA banánu. Ráno je človek o 1 cm vyšší než večer. Srdce je približne rovnakej veľkosti ako zovretá päsť.
