Na Slovensku žijú dva druhy kún: kuna lesná (Martes martes) a kuna skalná (Martes foina). Sú si navzájom veľmi podobné, existuje však veľa znakov, podľa ktorých sa dá rozpoznať, o ktorý druh ide.
Kuna skalná (Martes foina) je mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva Palearktídu. Oproti kune lesnej (Martes martes) je kratšia, má okolo 45 cm, ale je robustnejšia, dosahuje hmotnosť až do 2 kg. Srsť má sivobielu, hrdelná škvrna je biela alebo len slabo žltavá (na rozdiel od kuny lesnej, ktorá má hrdlo a dolnú časť krku žltkovo-žltú), dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele, špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je menší menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší. Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Je teplomilnejšia než kuna lesná a jej rozšírenie zasahuje viac na juh. Žije v južnej a strednej Európe, v európskej časti Ruska, v Strednej Ázii, v severnej Indii, Tibete a Nepále.
Kuna skalná obýva dva rôzne typy prostredia - otvorenú krajinu so skalami, často vo vysokohorskom prostredí, alebo prostredie ľudských sídlisk, najmä dediny ale aj mestá. V Európe žije obvykle v blízkosti ľudských stavieb, a to aj v centrách veľkých miest. V mestách vyhľadáva povaly, opustené budovy, šachty a podobné objekty. Živí sa tu potkanmi, holubmi aj odpadkami. Známa je tiež návštevami chát a chalúp, v ktorých ničí izoláciu, zanecháva trus i zvyšky potravy, ľuďom môžu vadiť tiež hlučné aktivity kún v období párenia. Z 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 205 (47,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 16, 3,7 %) v nadmorských výškach 100 (Leles) - 1 600 m n. m. Je trochu kratšia ako kuna lesná a trochu mohutnejšia. Dosahuje hmotnosť do 1,9 kg. Menej lezie po stromoch, pohybuje sa hlavne po zemi. Aktívna je najmä v noci, menej aj cez deň.
Rozdiely medzi kunou skalnou a kunou lesnou
Na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Sú si veľmi podobné, ale dá sa ich odlíšiť podľa rôznych znakov. Oba druhy sú na pohľad rovnako veľké a objektívne zistiť priemerné hmotnosti je mimoriadne náročné. Je to spôsobené tým, že živú hmotnosť značne ovplyvňuje predovšetkým vek, kvalita životného prostredia, teda jeho úživnosť pre daný druh, i pohlavie. Nároky na prostredie majú oba druhy rozličné, a tak nemožno rovnako hodnotiť kvalitu prostredia v areáloch so spoločným výskytom. Pri kune skalnej sa zaznamenané hmotnosti pohybovali v rozpätí 0,5 až 2 kilogramy a pri kune lesnej 0,8 až 2,5 kilogramu. Podobne dĺžka tela (bez chvosta) sa pohybuje v rozpätí 43 až 55 centimetrov pri kune skalnej, resp. 40 až 55 centimetrov pri kune lesnej. Dĺžka chvosta je tiež približne rovnaká. Môžeme konštatovať, že živá hmotnosť a rovnako ani dĺžka tela nie sú relevantným diagnostickým znakom na určovanie druhovej príslušnosti našich kún.
Sfarbenie a náprsenka
Farebný výraz kožušiny oboch druhov je značne rozdielny, preto ho možno považovať za jeden zo spoľahlivých znakov na určenie druhovej príslušnosti. Pri kune skalnej je farebný výraz zimnej i letnej kožušiny rovnaký. Letná srsť je pri lesnej kune výrazne svetlejšia, bledohnedá v porovnaní s čokoládovou zimnou kožušinou. Vari najznámejším rozlišovacím znakom je farba a tvar náprsenky. Lesná kuna má škvrnu na hrdle zlatožltú a siaha jej po hruď. Pri kune skalnej je hrdlová škvrna jasne biela a rozvetvuje sa jej až na predné končatiny. Rozdiely sú i vo sfarbení nosa. Pokiaľ kuna lesná má nos tmavohnedý až čierny, nos kuny skalnej je ružovo sfarbený.
Štruktúra a dĺžka srsti
Viditeľné sú i rozdiely v štruktúre kožušinovej kožky. Hustota podsady je pri oboch druhoch rovnaká, no krycie chlpy sú hustejšie pri kune lesnej. Pri kune skalnej sú krycie chlpy podstatne redšie, čím výrazne presvitá belavá podsada. Hovoríme o otvorenej kožušine. Krycie chlpy lesnej kuny sú tenšie, čo robí jej kožušinu v porovnaní s kunou skalnou jemnejšiu. Starí kožušníci dokonca vraj vie rozoznať kožky oboch kún dotykom srsti na lícach. Dĺžka hnedosivej podsady pri kune lesnej dosahuje v prirodzenom stave (prirodzene zvlnená) dĺžku približne 2,5 centimetra. Jej pesíky sú dlhé 4 až 4,5 centimetra. Pri kune skalnej je dĺžka podsady približne 2 centimetre a krycie chlpy dosahujú 4,5 až 5,5 centimetra. Rozdiely v sfarbení i dĺžke oboch druhov chlpov sú výraznejšie, čo umocňuje spomínaný charakter otvorenej kožušiny.
Morfologické znaky
Pri hodnotení exteriéru živých zvierat sú badateľné rozdiely v tvare a vo veľkosti hlavy. Hlava lesnej kuny je v tvárovej časti pretiahnutá. Ušnice majú takmer trojuholníkový tvar. Hlava kuny skalnej sa javí kratšia a širšia a tým masívnejšia, ušnice sú polkruhovité a na báze širšie. Významný rozlišovací znak nájdeme na labkách kún. Chodidlá kuny lesnej sú na hrudníkových i panvových končatinách husto porastené srsťou. Táto srsť dosahuje takú hustotu a dĺžku, že nášľapné vankúšiky i brušká prstov sú úplne schované v tomto osrstení. Na labke kuny lesnej teda nevidíme na chodidlách ani brušká prstov, ani nášľapné vankúšiky. Osrstenie na labkách kuny skalnej je podstatne kratšie a brušká prstov i nášľapné vankúšiky nie sú ukryté v srsti a sú zreteľne viditeľné i v hustej zimnej srsti. V mäkkom snehu či hline sú v stope viditeľne odtlačené.
Kraniometrické znaky a chrup
Kraniometria, skúmanie lebiek meraním, slúži na stanovenie druhovej príslušnosti pri všetkých stavovcoch. Podobne i pri oboch našich druhoch kún sa nachádzajú odlišnosti v utváraní lebky, no ich individuálne rozlišovanie môže byť značne ťažké. Pri celkovom pohľade sa lebka kuny lesnej zdá užšia, štíhlejšia, čo spôsobuje viditeľne pretiahnutejšia a užšia tvárová časť a tvar mozgovie. Takisto pri pohľade na spodnú stranu lebky, ľavá a pravá časť sánky vytvára ostrejší uhol. Priemerné hodnoty celkovej šírky i celkovej dĺžky lebky sú približne rovnaké, závisia predovšetkým od veku jedincov, podobne i hodnoty indexu lebky (pomer celkovej dĺžky a šírky lebky). Preto tieto miery nemožno považovať za spoľahlivý znak na rozlíšenie druhovej príslušnosti. Na vonkajšej strane sánky sa nachádzajú tzv. bradové otvory (foramina mentalia). Ich vzájomná vzdialenosť sa pokladá za jeden z najspoľahlivejších určujúcich znakov. Pri kune lesnej je vzdialenosť týchto otvorov priemerne 6,9 milimetra (5,2 až 9,1 mm), pri kune skalnej 2,43 milimetra (1,4 až 3,3 mm).
Oba druhy majú rovnaký vzorec chrupu (3141/3142). Medzidruhové rozdiely sa uvádzajú pri posledných zuboch v hornej čeľusti. Na vonkajšej strane stoličky lesnej kuny je zub konvexne zaoblený, pri kune skalnej sa na stoličke nachádza nápadná zvislá ryha.
Reprodukcia a gravidita
Oba druhy sa pária v lete. Kuna skalná má hlavné obdobie ruje na prelome júla a augusta, kuna lesná sa pári už od júna až do augusta. Pri oboch druhoch sa počas gravidity vyskytuje tzv. latentné štádium. Počas zimného obdobia sa zárodok nevyvíja, ale začína sa vyvíjať vo februári, keď sa zahniezďuje - implantuje v maternici a okamžite sa vyvíja. Samička je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť.
Pri kune skalnej sa mláďatá rodia aţ v apríli - máji nasledujúceho roku. Samičky rodia od februára v priebehu apríla až mája 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch.
kuna skalná (Martes foina) v chovnej stanici pri Medzilaborciach
Potrava
Kuna skalná je všežravec. Najradšej si pochutnáva na hmyze, larvách, zrelom ovocí, orechoch, zdochlinách, myšiach, krysách, kuchynských zvyškoch a pod. Ďalej majú kuny slabosť pre vajíčka a rôzne vtáky. Na záhradách mimo obydlí, ktoré slúžia iba na pestovanie ovocia či zeleniny, však kuny neodháňajte. Živí sa najmä živočíšnou, menej aj rastlinnou potravou - malé hlodavce, králiky, rôzne vtáky a ich vajíčka, v ľudských sídlach aj kury a králiky z chovov, ovocie. Hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, zajace a domácu hydinu. Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy.
Kuny a ľudské prostredie
Kuny patria medzi poľovnú zver. Ich odchyt na vlastnú päsť alebo usmrtenie nepoľovníkom by sa mohlo považovať za trestný čin pytliactva. V minulosti bola dosť intenzívne lovená pre kožušinu, v súčasnosti sú počty ulovených kún nízke.
Kuny predstavujú nebezpečenstvo aj pre autá! Kuna skalná je známa svojou tendenciou poškodzovať káble áut. Autá zaparkované cez noc vonku sú obľúbeným cieľom kún. Nie je nijako prekvapujúce, že kuny sa často ukrývajú v motorovom priestore zaparkovaných áut, kedže je to pre ne obvykle teplé a pohodlné prostredie. Okrem toho poskytuje priestor pod kapotou aj bezpečné útočisko, kde sa kuny môžu usadiť a skladovať svoju potravu. Pri snahe dostať sa k autu kuna sa dotkne podložky, dostane elektrický impulz a utečie.
Mnohé domácnosti každoročne zápasia s problémom kuny, ktorá sa rada ukrýva pod strechou. Tieto zvieratá si dokážu vo vašom dome rýchlo vytvoriť svoje útočisko a pohodlné prostredie, aj bez vášho pozvania. Mnohí majitelia domov čelia problému s kunou, ktorá si obýva priestory domu, či záhrady. Tieto zvieratá spôsobujú škody na vybavení, zanechávajú nepríjemný zápach a v noci môžu vydávať hlučné zvuky. Podkrovia starších domov sú pre ne obzvlášť lákavé. Na streche kuna síce nespôsobí okamžite škody, ale ich škodlivé účinky sa môžu prejaviť postupne. Ak sa už kuna dostala do vášho podkrovia, pravdepodobne - ak je tam už dlhšie - budete musieť čeliť nepríjemnému zápachu a kopám mŕtvych zvierat, vrátane ich kostí. Keďže sú kuny aktívne v noci, je potrebné sliepky chrániť predovšetkým v období medzi západom a východom slnka. Kunám stačia malé škáry a medzery, aby sa vkradli do slepačích príbytkov a spôsobili tam krvavý masaker. Slepačie kurníky by preto mali byť veľmi dobre zabezpečené. Zároveň dbajte na to, aby všetky sliepky po zotmení už neboli mimo chráneného priestoru. Ak sa kuna napriek tomu dostane do kurníka, má väčšinou záujem o vajcia. Pokiaľ sliepky spia, je možné, že prežijú. Ak sa však v kurníku spustí panika, môžete si byť istí, že neprežije ani jedna sliepka.
Na ochranu sliepok pred kunami odporúčame použiť elektrické ohrada. Ide o fyzickú aj psychickú prekážku, ktorá udrží celé kŕdeľ v bezpečí a zároveň sliepkam dopraje dostatok priestoru na voľný pohyb. Ak sa kuna skalná zabýva na povale, môže vás doslova pripraviť o spánok. Keďže sú kuny aktívne v noci, hlučné vystrájanie začne presne v čase, keď ľudia spia. Nespôsobujú však len nepríjemný hluk, ale môžu napáchať aj veľa škôd. Znečisťujú svojimi výkalmi povalové priestory, ničia tepelnú izoláciu, káble a skrátka všetko, čo sa dá prehryznúť.
Ako sa zbaviť kún?
Zbaviť sa kuny nie je práve jednoduché. Ide o veľmi chytré a prispôsobivé zviera. Kún sa nikdy nezbavujte pomocou želez. Železá na kuny predstavujú veľmi krutý spôsob likvidácie a sú trestné. Kuna je čiastočne chránená a jej lov je povolený iba medzi 1. novembrom a 29. februárom. Ďalšou možnosťou je odchyt kuny do špeciálnych klietok či návnad. Tieto pasce kunám ani živej návnade neublížia a umožnia ich bezpečne prepraviť a vypustiť do voľnej prírody. Využiť môžete aj pachový, resp. chemický ohrada, vďaka ktorému zabránite nežiaducim škodám.
Jednou z možností je zakúpenie špeciálneho zvukového odpudzovača, ktorý vysiela signály, ktoré kuny vnímajú ako nepríjemné a počujú ich len oni. Ďalšou účinnou metódou je použitie živej pasce na kuny. Keď zviera vojde do pasce, dvere sa zatvoria a kuna nemá možnosť uniknúť. Pri tomto postupe však zviera neutrpí žiadne zranenie. Ideálne je kunu nalákať do pasce maškrtou či potravou, napríklad vajíčkom alebo chlebíčkom s medom. Po odchytení kuny je potrebné pascu odniesť ďaleko od obývaných budov a tam ju vypustiť. Ak sa necítite pohodlne alebo máte ťažkosti s odchytom kuny, je možné obrátiť sa na odbornú firmu zameranú na kontrolu škodcov. Je veľmi dôležité zistiť, kde vstupujú do budovy. Treba otvor zapchať a opačnou stranou dverami či oknom ju nechať potom újsť.
Na maximálnu ochranu môžete použiť aj elektrické ohrada proti kunám. Najmä počas obdobia párenia, keď sú kuny aktívnejšie, agresívnejšie a výraznejšie si značkujú svoj revír, môžu vystrájať aj v kapotách áut. Škody bývajú značné - od prehryzených káblov, vedenia a hadičiek až po roztrhané izolácie kapoty. Ak vám v motore „gazdovala“ kuna, mali by ste potom celý priestor motora dôkladne umyť. Na trhu existujú rôzne spreje a voňavé odpudzovače proti kunám, sú však účinné skôr krátkodobo. Kuny sú veľmi prispôsobivé a na tieto odpudzovače si rýchlo zvyknú. Ďalej existujú elektrické podložky pod auto proti kunám, ktoré sú veľmi efektívne a fungujú dlhodobo.