Hokej, dynamický a emocionálny šport, si na Slovensku získal srdcia mnohých fanúšikov. Rodičia často zvažujú, kedy je ten správny čas, aby ich dieťa začalo s týmto športom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od ideálneho veku až po potrebné vybavenie a tréningové metódy.
Ideálny vek pre začiatok s hokejom
Deti začínajú s tréningom ľadového hokeja obvykle medzi 5. a 6. rokom. Tento vek je, samozrejme, závislý od fyzickej zdatnosti a celkovej vyspelosti dieťaťa. Je dôležité, aby sa dieťa vedelo začleniť do tréningového procesu spolu s ostatnými deťmi. Je ťažké určiť správny vek, keďže je to veľmi individuálne. Najlepšie by to mali odhadnúť rodičia, alebo jednoducho to treba vyskúšať. Niektoré deti začínajú už v 4 rokoch, ale sú aj deti, ktoré prišli 7-ročné, a dokonca aj také, ktoré začali až v 9. rokoch a postupne všetko dobehli.
Dávid, ktorý pracuje v špecializovanom hokejovom obchode SportHockey a zároveň hráva hokej, odporúča začať čo najskôr, ideálne okolo 3-4 rokov. Zdôrazňuje, že pre deti je najdôležitejšie, aby v čo najmladšom veku pochopili, ako funguje tímový šport, a aby sa naučili správnu techniku korčuľovania.
Prvé kroky na ľade
Pokiaľ dieťa na začiatku nevie korčuľovať, vôbec to neprekáža. V každom klube je vypracovaná metodika, ako prežiť prvé krôčiky na ľade. Postupne sú zaraďované do jednotlivých výkonnostných skupín - podľa veku, pohybovej zdatnosti a tiež schopnosti začleniť sa do tréningového procesu. Obsahom tréningu na ľade pre úplných začiatočníkov je osvojenie si techniky korčuľovania, stability na korčuliach, obratnosť, samostatné ovládanie korčuľovania dopredu a dozadu, jazda s hokejkou, vedenie puku, prihrávky, streľba a podobne.
Individuálny vývoj a talent
Niektoré deti sú na začiatku trochu šikovnejšie, ako tie ostatné, niektoré menej. V prípravke sa však nedá na sto percent povedať, z ktorého vyrastie druhý Chára, Hossa či Gáborík. Vývoj detí je veľmi individuálny. Niekomu trvá dlhšie, niekomu kratšie, kým sa niečo naučí. Sú deti, ktoré chodia 3-4 roky na hokej a trvá im dlho, kým dobehnú svojich šikovnejších rovesníkov, ale potom sa naopak stáva, že v priebehu krátkeho času urobia veľký skok a vyrovnajú sa. Preto sa nedá povedať, ktoré dieťa je talentovanejšie a ktoré menej. V prvom rade sa musia všetky deti naučiť korčuľovať.
Výber postu a špecializácia
Niektoré deti už odmalička obdivujú napr. brankárske remeslo a už vtedy sa rozhodnú, že budú brankármi. Je to špecializovaná činnosť, brankári majú iné tréningy ako ostatní. Obrancovia a útočníci sa v mladom veku ešte nerozdeľujú. Postupne si vyskúšajú všetky posty a uvidia, kde sa dobre cítia, takisto aj tréneri si všímajú, kde má dieťa väčšie uplatnenie a post pre malého hráča sa postupne nájde. Napríklad piataci, ktorí už začínajú hrať súťaž, musia byť rozdelení na jednotlivé posty, to však ešte neznamená, že na nich zostanú večne. Dôležité je naučiť sa aj logiku jednotlivých postov a zvládnuť ich. V malom veku je to celé ešte otvorené.
Tréningový režim a všestrannosť
Základnou tréningovou jednotkou je 1 hodina. Najmenšie deti v predškolskom veku trénujú 2-krát do týždňa, starší sú na ľade 3-4-krát do týždňa plus absolvujú cez víkend zápasy. Dieťa by malo robiť všetky športy, o ktoré má záujem. Čím bude mať všestrannejší pohybový základ, tým lepšie pre akýkoľvek šport, nielen pre hokej. Vhodné sú loptové hry, gymnastika, plávanie, bicykel, kolieskové korčule, lyžovanie a podobne. Zaujímavým doplnkovým športom sú bojové umenia - karate či džudo, pri ktorých deti rozvíjajú celkové fyzické schopnosti, flexibilitu, orientáciu.
Vplyv trénerov a moderné tréningové metódy
Fínsky expert Jukka Tiikkaja, ktorý pracoval na Slovensku, si všimol, že čas strávený na ľade nie je využitý príliš efektívne. Hráči často stáli na čiarach a cvičenia, ktoré robili, vychádzali z tradície. Neučili hráčov vnímať veci, ktoré sa dejú okolo nich, aby im dokázali porozumieť a mohli robiť potom správne rozhodnutia. Naopak, veľa cvičení to eliminovalo.
Tiikkaja zdôrazňuje, že už u malých detí treba rozvíjať aj schopnosť hrať tímovo. Môžete s nimi začať s cvičeniami jeden na jedného, dvoch proti dvom. Ja hrám s tebou a hráme proti nim dvom - to je pochopiteľné aj pre malé deti. Aj malé deti môžeme povzbudzovať, keď majú puk, aby zaútočili a niečo s ním vymysleli, aby pomohli spoluhráčovi v útoku. Úloha pre trénera je, aby všetci hráči na ľade boli aktívni. Tak môžeme systematicky budovať návyky, ktoré budú deti potrebovať neskôr.
BRATISLAVA - Jednou z najdôležitejších úloh trénera v tréningovom procese je priniesť zábavu a súčasne zdokonaľovať herné činnosti. Prípravné hry na malom priestore sú jednoznačne najefektívnejším spôsobom (metodicko-organizačnou formou - MOF) ako tento cieľ dosiahnuť. Prípravné hry na malom priestore prinášajú radosť z hokeja. Hokej je najlepšia kolektívna hra a mala by prinášať radosť všetkým zúčastnením. Využívaním prípravných hier v tréningu zvýšite úroveň entuziazmu svojich hráčov a poskytnete im príčinu sa „tešiť“ na každý nasledujúci tréning. Toto pravidlo platí aj pre trénerov. Prípravné hry podporujú kreativitu hráčov. Príliš veľa cvičení (prípravných, ale aj herných), ktoré používame v súčasnosti je striktne daných a zahŕňajú v sebe vopred určený priebeh a výsledok hernej akcie. Prípravné cvičenia typu - 2-0, 3-0 alebo herné cvičenia 1-1 realizované v polovičnej rýchlosti, ale aj mnohé ďalšie cvičenia, ktoré bežne využívame v tréningovom procese sa ani zďaleka nepribližujú podmienkam samotnej hry. Realizáciou prípravných hier v tréningu eliminujeme zdĺhavý proces rozhodovania hráčov pri riešení jednotlivých herných situácií. Prípravné hry vytvárajú súťažné prostredie. Pravidelné využívanie prípravných hier eliminuje potrebu využitia tradičných kondičných cvičení. Hokej je hra založená na krátkych, ale explozívnych intervaloch zaťaženia. Veľa trénerov v tréningu stále využíva korčuliarske cvičenia „vytrvalostného“ charakteru. Z biomechanického hľadiska počas dlhodobej realizácie takýchto cvičení hráči postupne strácajú optimálny uhol v kolenom kĺbe a nadmerne ohýbajú chrbát, čím strácajú schopnosť využiť celý korčuliarsky odraz. Prípravné hry sú ideálnou formou tréningu, v ktorej sa dá využiť hokeju špecifický pomer zaťaženia a odpočinku. Tréneri, ktorí využívajú prípravne hry na malom priestore v tréningovom procese môžu potvrdiť, že hráči trénujú vo väčšom nasadení preto, že okrem kondičnej, technickej a taktickej stránky sa aj zabávajú a súťažia. Hráč sa takmer vždy opýta na ešte jedno striedanie predtým ako tréner hru ukončí. Prípravne hry zapájajú do činnosti väčšie množstvo hráčov. Mali ste už niekedy možnosť vidieť cvičenie, pri ktorom je zapojený len jeden hráč a 15 ďalších sa v rohu ihriska len a len prizerá? Aká je efektivita takéhoto cvičenia? Hokej nikdy nehrá len jeden hráč. Viac než to, hokejové zručnosti sa dajú získať len častým a správnym realizovaním hernej činnosti. Koľko opakovaní vykoná hráč v 12 minútovom cvičení, keď na zapísknutie trénera štartuje vždy len jeden? Prípravné hry zdokonaľujú nielen individuálne, ale aj kolektívne herné činnosti. Hráči si v nich môžu zdokonaliť každú hernú činnosť. Hráči sa naučia ako vynikať v zložitých herných situáciách. Moderný hokej sa hra na malom priestore v zložitých herných situáciách (napr. pri mantinely, za bránkovou čiarou a pod.) Ako hráči postupne dorastajú, stávajú sa silnejšími a rýchlejší, ihrisko sa postupne zmenšuje, čím majú menej miesta a času na riešenie herných situácií. Mladí hráči si zlepšia schopnosť riešiť herné situácie a získajú väčšie nadšenie do tréningu. Podstatou tohto tvrdenia je, že keď hráč „prežije“ predtým podobnú hernú situáciu tisíckrát, vie ako na ňu zareagovať. Nemôžeme od hráča vyžadovať niečo, s čím sa predtým nikdy nestretol, a to ani na tréningu. Pre niektorých hráčov to môže byť vrodená schopnosť, ale u väčšiny vzniká hokejový zmysel (cit pre hru) cez skúsenosť. V prípravných hrách na malom priestore sa zdokonaľujú hráči všetkých technických úrovní. Od trénerov často krát počujeme, že cvičenia nie sú efektívne pre veľké rozdiely v technicko - taktickej vyspelosti jednotlivých hráčov. A ako tréner môže zdokonaľovať všetky výkonnostné úrovne v jednom tréningu? Odpoveďou v tomto prípade sú opäť prípravné hry na malom priestore, a to jednoduchým rozdelením hráčov do výkonnostne vyrovnaných dvojíc, trojíc resp. štvoríc. Ale aj konfrontácia technicky vyspelých hráčov s hráčmi menej vyspelými je jednou z možností zdokonaľovania herných činností. Technicky vyspelý hráči sú neustále pod časovým a priestorovým tlakom a naopak menej vyspelí hráči sú častejšie zapojení do realizácie herných činností, ako napríklad pri hre na celé ihrisko.
Hokejová výbava a náklady
Ideálne je začať čo najskôr, tak okolo 3-4 rokov. Pre deti je najdôležitejšie, aby čo v najmladšom veku pochopili, ako funguje tímový šport, a aby sa naučili správnu techniku korčuľovania. Čo sa týka cien, rok čo rok rastú, hlavne ak sa bavíme o najvyšších radách vystrojov. Veľkou pomocou pri úplných začiatočníkoch vo veku od 3 do 9 rokov sú vstupné sety, ktoré obsahujú holenné chrániče, lakťové chrániče, rukavice, nohavice, vestu a niekedy aj vak. Je to v podstate celý spodný výstroj a rodič už musí dokúpiť iba korčule, prilbu, nákrčník a hokejku.
Dospelý výstroj je od detského o takých 30 % drahší, ale ako hovorí, dospelí väčšinou volia iné rady ako deti, čiže ceny sú potenciálne vyššie. Dajme tomu, že ak sa bavíme o rovnakom rade detských korčúľ a dospelej veľkosti, cenový rozdiel bude tak 100 až 150 eur.
Motivácia a podpora
Otec 9-ročného Eliáša nebol ten, kto inicioval prihlásenie do hokejového klubu: „Syn ma tri mesiace otravoval, že by chcel hrať hokej, nakoniec sa mu podarilo prehovoriť ma. Zatiaľ hrá pomerne krátko, iba rok a pol. Stále sa zlepšuje, ale v tíme je asi taký priemer. V tomto veku sa ani nedá posúdiť, kto je lepší a kto horší. Raz sa viac zlepšuje jeden, potom druhý. Dôležité je, že ho to baví. Hokej neberieme veľmi vážne, hlavne, že má syn vyplnený voľný čas.“
Mamička 9-ročného Tibora bola v rovnakej situácii: „Nie my sme sa rozhodli, že dáme syna na hokej, on sa tak rozhodol. Chodil na gymnastiku, na plávanie, na džudo, ale nič z toho ho nebavilo, jediné o čom stále rozprával bol hokej. Rok odporoval vo všetkých športoch, tak sme nakoniec podľahli. On je taký dynamický a bojovný typ, miluje kolektív a rýchlosť. Na žiadnom inom športe sa tak nezabavil, ako na hokeji. Myslím, že mu to ide dobre, je veľmi všestranný. Šport to je jeho, škola príliš nie. Aj tréner hovorí, že patrí k tým šikovnejším, uvidíme, čo bude ďalej. Zatiaľ je veľmi snaživý a dravý, všade chce byť prvý. My ho vôbec netlačíme. Sme spokojní, pretože keď hodinu denne športuje, potom je pokojný a dá sa s ním vydržať. Má métu, že raz bude hrať v Kanade. My ho podporujeme najmä v škole a vysvetľujeme mu, že nesmie byť hlúpy hokejista.“
Dôležitosť pohybu a športu pre deti
Denný režim detí v súčasnosti veľakrát nezodpovedá ich potrebám. Čoraz menej spia, majú zlé stravovacie návyky, sú viac vystresované a hlavne majú nedostatok pohybu, ako aj pobytu na čerstvom vzduchu. Deti však potrebujú športovať. Je to veľmi náročný šport, tak pre deti ako aj rodičov. Dieťa musí veľmi chcieť a rodičia musia na to mať, nielen financie, ale tiež čas a chuť. Je to obeta pre celú rodinu, pretože víkendy sú odpísané, rodinné výlety, oslavy a všetko ostatné sa musí prispôsobiť tréningom a zápasom. Ak to che ozaj robiť, musí ho to veľmi baviť a mať výdrž, nedá sa raz ísť-raz nie na tréning, možno kým je v prípravke, tak áno, ale neskôr fungujú na 100%. My tiež dochádzame 15 km a keby si to nevzal manžel a dedko na plecia ozaj na plný úväzok, tak to nejde. Pokiaľ chodia rodičia do práce a majú aj iné dieťa, je to ozaj náročné. V začiatkoch sú to len víkendy, ale teraz má syn 13 rokov a majú tréning každý deň okrem nedele, ale včera bola nedeľa a mali naviac zápas s rodičmi, takže to neplatí a naozaj si už radšej nerobíme žiadne plány, pretože sme boli veľakrát sklamaní, že sa muselo niečo zrušiť. Ja som sa venovala dcérke a chodila s ňou dennodenne na krúžky, takže keby som mala na starosti ešte synove tréningy, to by nešlo, samozrejme pokiaľ chodím do práce. Teraz je už samostatná jednotka a vlastne on aj vždy bol veľmi zodpovedný a samostatný, ale keď niektoré dieťa treba vodiť všade za ručičku a doviezť ho všade, tak to si neviem predstaviť. Ale majú aj takých chlapcov, hlavne čo sú jedináčkovia, tak tých chodia doteraz rodičia obúvať do šatne. No jednoducho si to treba veľmi premyslieť, lebo aj finančne je to náročné, zo začiatku sme mali tiež staršie veci, ale čím sú starší tak potrebujú oveľa kvalitnejšie korčule, hokejky a pod. Teraz sa to už pohybuje v stovkách eur a to mu samozrejme neplníme všetky predstavy, ale vyberať si musí z tých najlacnejších, ale i tak už napr. potrebuje na sezónu dve hokejky min. za 70 eur. Ale na druhej strane je to výborná motivácia, on hokejom jednoducho žije a všetko pre to urobí. Táto veková kategória (10-11 rokov) je najvhodnejšia pre nácvik nových herných činností, postupné zdokonaľovanie korčuľovania a rozvoja ciru pre hru. Rozvoj herného myslenia, citu pre hru, tzv. Všestranne rozvíjať základné pohybové schopnosti so súčasným rešpektovaním senzitívnych období vývoja organizmu a neustále rozširovať pohybový fond (základ) vo všeobecnej príprave - dôraz na rýchlostné a koordinačné schopnosti. Odporúčané všeobecné objemové ukazovatele pre danú vekovú kategóriu v súťažnom období od cca 1. septembra do cca 30. špeciálnu prípravu na ľade začať najskôr 1. špeciálnu prípravu na ľade ukončiť najneskôr 31. dbať na efektivitu využívania tréningového času a priestoru ľadovej plochy- deti by mali byť v pohybe 50 minút počas tréningovej hodiny. „prednáškam“ na ľade- na to slúži kabína. Tréning je o deťoch, nie o tréneroch!
How to Help Your Child Put on Hockey Equipment
