Rozvoj dieťaťa v materskej škole je komplexný proces, ktorý sa zameriava na celostný rozvoj osobnosti dieťaťa a v jeho rámci aj na proces utvárania žiaducich kompetencií. Na to, aby došlo k efektívnemu osvojovaniu si kompetencií, je žiaduca najmä zásadná zmena obsahu a spôsobu vzdelávania, metód a edukačných stratégií smerom k participantnému, interaktívnemu a zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a prepojené so životom.
Kľúčové kompetencie sú najdôležitejšie z množiny kompetencií, ktoré majú činnostný a procesuálny charakter. Majú sa systematicky rozvíjať od predškolského veku až po celoživotné vzdelávanie. Na konci predprimárneho vzdelávania sa proces dosahovania základov kľúčových kompetencií úzko viaže na pedagogicko-psychologické aspekty školskej pripravenosti, a preto súvisí so stupňom psychomotorického, emocionálneho, sociálneho, intelektového a pracovno-motivačného rozvoja osobnosti dieťaťa.
Dieťa v materskej škole sa postupne učí od jednoslovných pomenovaní až ku konštruovaniu jednoduchých viet, s porozumením. Rozvíja záujem o interakciu s ostatnými ľuďmi, učí sa prijímať rozhodnutia či vyvodzovať závery na základe dôkazu. Taktiež sa učí zvládať stres a frustráciu a vyjadriť ich konštruktívnym spôsobom, rovnako ako chápať a hodnotiť sled argumentov.
V predškolskom veku ide o rozvoj všetkých stránok osobnosti dieťaťa, vrátane emocionálnej i morálnej. Dieťa by malo byť schopné reflektovať spôsoby vlastného konania a prípadne ich aj modifikovať. Nezaťažujeme ich zbytočne dlhým výkladom? Mali by sme sa pýtať, ktoré činnosti môžu urobiť samy a ktoré môžeme nechať vykonávať deti samostatne? Je dôležité uľahčovať činnosť detí a premýšľať, v čom spočíva táto pomoc.
Kľúčové kompetencie sú predpokladané výsledky vo vzdelávaní, ktoré dopĺňajú a sú univerzálne. Umožňujú dieťaťu byť čo najviac aktívnym, rozvíjať jeho sebarozvoj osobnosti a sebareguláciu správania.
Kľúčové kompetencie
Pedagogický slovník vymedzuje kompetencie učiteľa ako súbor profesijných zručností a dispozícií, ktorými má byť vybavený učiteľ, aby mohol efektívne vykonávať svoje povolanie. Užšie ich chápe len ako výsledok vzdelania učiteľa. V rámci pedagogických kompetencií sa uvádzajú:
- Kompetencie smerujúce k edukácii.
- Osobnostné kompetencie, ktoré podmieňujú úspešnosť pedagogického pôsobenia z hľadiska psychologického.
- Prakticko-činnostné kompetencie.
V kontexte predškolskej edukácie sa čoraz viac zdôrazňuje význam **hrovej kompetencie** pedagóga. Hrová kompetencia je prienikom všetkých kompetencií učiteľa a charakterizuje vynikajúci výkon učiteľa v rámci predškolskej edukácie. Edukačný proces sa v tomto kontexte realizuje v kontexte hry, čo si vyžaduje špecifické zručnosti a prístupy zo strany učiteľa.
Schopnosť učiteľa upustiť od dominantného správania v interakcii s dieťaťom je často problematickým pedagogicko-psychologickým javom, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a pozitívne sebaprekonávanie stereotypov správania. Profesionálna schopnosť zrelativizovania citov, emocionálna vyrovnanosť a empatia sú kľúčové pre skvalitnenie vzájomných vzťahov.
Aby mohol učiteľ rozvíjať potenciál každého dieťaťa, musí poznať jeho aktuálnu úroveň rozvoja, vedieť základy akých kľúčových kompetencií má dieťa v materskej škole získať a zároveň, ako možno jednotlivé kompetencie u dieťaťa rozvíjať. Publikácia "Rozvoj dieťaťa v materskej škole" ponúka teoretickú a praktickú časť, ktorá učiteľom pomáha identifikovať potreby dieťaťa a vybrať vhodné aktivity a pracovné listy na podporu rozvoja komunikačných, matematických, sociálnych, personálnych kompetencií a kompetencie tvorivo a kriticky myslieť.
Materské školy môžu túto publikáciu využiť aj v súvislosti s poskytovaním podporných opatrení v rámci svojho systému poradenstva a prevencie. Hrová kompetencia pedagóga je adekvátne náročná a jej rozvoj je neustály proces, ktorý si vyžaduje majstrovstvo a neustále učenie.
Vzťah k rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania a jeho rešpektovanie sú dôležité aspekty rozvoja dieťaťa, ktoré sa formujú už v predškolskom veku. Dieťa sa učí, ako sa vyjadrovať s porozumením a ako chápať a hodnotiť sled argumentov. Tieto schopnosti sú základom pre jeho úspešné začlenenie sa do života v znalostnej spoločnosti a pre efektívnu aktivitu v osobnom i spoločenskom živote, rovnako ako v práci.
V procese predprimárneho vzdelávania sa kladie dôraz na rozvoj všetkých stránok osobnosti dieťaťa, vrátane emocionálnej a morálnej. Dieťa by malo byť schopné zvládať stres a frustráciu konštruktívnym spôsobom a vyjadrovať svoje emócie primerane svojmu veku. Dôležitá je aj schopnosť rozlišovať medzi súkromným a pracovným životom a rozvíjať záujem o interakciu s ostatnými ľuďmi.
Materská škola by mala byť prostredím, kde sa dieťa učí hrou, kde má dostatok podnetov pre svoj rozvoj a kde sa mu poskytuje priestor na objavovanie a experimentovanie. Učiteľ by mal v tomto procese pôsobiť ako facilitátor (napomáhateľ výchovy a vzdelávania), ktorý podporuje aktivitu detí, je empatický a vytvára bezpečné a stimulujúce prostredie.
Pedagogicko-psychologické aspekty školskej pripravenosti sú úzko spojené s rozvojom kompetencií dieťaťa. Cieľom je dosiahnuť u dieťaťa pred vstupom do prvého ročníka základnej školy úroveň rozvoja, ktorá mu umožní úspešne sa adaptovať na nové prostredie a zvládnuť požiadavky vzdelávania. To zahŕňa nielen kognitívne schopnosti, ale aj emocionálnu a sociálnu zrelosť.
Vzdelávanie v materskej škole by malo byť zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre život v 21. storočí. Tieto kompetencie zahŕňajú schopnosť učiť sa, riešiť problémy, spolupracovať s ostatnými, efektívne komunikovať a kriticky myslieť. Dôležitá je aj schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám a vyrovnať sa s neistotou.
tags: #kompetecie #dieta #v #materskej #skole