Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s Diabetes Mellitus

Diabetes mellitus, čiže cukrovka, predstavuje v posledných desaťročiach celospoločenský problém a často sa o ňom hovorí ako o pandémii 21. storočia. Je to chronické metabolické ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú starostlivosť a adaptáciu. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť je preto nevyhnutná pre zabezpečenie optimálneho zdravia a kvality života detí s týmto ochorením.

Diabetes mellitus, laicky cukrovka, je ochorenie zapríčinené neschopnosťou organizmu správne hospodáriť s cukrom (glukózou). Dlhodobo neriešená vysoká hladina krvného cukru (glykémie), teda hyperglykémia, často vedie k ochoreniam srdca, ciev, obličiek, nervov alebo očí. Diabetes ovplyvňuje okrem látkovej výmeny cukrov aj tuky, čím sa ešte zvyšuje riziko vzniku srdcovo - cievnych ochorení. Akýsi vztýčený prst predstavuje pojem metabolický syndróm. Jedná sa o súbor niekoľkých príznakov, ktoré sa v organizme vyskytujú súčasne.

Diabetes Mellitus u detí: Špecifiká a výzvy

Diabetes mellitus u detí, najmä diabetes mellitus 1. typu, je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Dôsledkom je nedostatok inzulínu, ktorý je nevyhnutný pre prenos glukózy z krvi do buniek. Bez inzulínu sa glukóza hromadí v krvi, čo vedie k hyperglykémii a potenciálnym komplikáciám. Diabetes mellitus 2. typu sa u detí vyskytuje menej často a zvyčajne súvisí s obezitou a inzulínovou rezistenciou.

Chronické ochorenie v detskom období predstavuje pre dieťa a rodiča náročnú životnú skúšku. Pre rodiča je niekedy ťažké, v istých vekových kategóriách, vysvetliť dieťaťu príčinu ochorenia, alebo objasniť liečebné zákroky a mnohé bolestivé diagnostické vyšetrenia. A aj napriek tomu, že dieťa chápe príčine ochorenia, môže tieto zákroky či ochorenie samotné, brať ako trest za neposlušné správanie, s čím sú spojené mnohé negatívne emócie.

Pre dieťa a rodiča značí diabetes mellitus celoživotný monitoring, liečbu a disciplínu. Podľa štatistického zberu údajov Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2018 bolo zistené, že najvyššia incidencia diabetes mellitus u detí je v rozmedzí rokov 5 až 9, čiže prelínajúce sa predškolské a školské obdobie, a pomerne vyššia je u mužského pohlavia.

Diabetes mellitus ovplyvňuje vývoj dieťaťa aj jeho výchovu. Okolie, najbližší ľudia, rodičia, ich názory a hodnoty sú veľkým pilierom, ktorý rozhoduje o zvládaní detstva s diabetes mellitus. Dieťa, na rozdiel od dospelého, nežije a nerozhoduje samo za seba. Je odkázané na svoje okolie a okolie má podiel na tom, ako sa ochorenie dieťaťa bude vyvíjať.

V poslednom desaťročí incidencia diabetes mellitus výrazne rástla a posúvala sa z vyšších vekových období do veku, kedy je dieťa na nižšej úrovni v psycho-motorickom vývine, čo môže predstavovať istú prekážku v starostlivosti a adaptácii rodičov.

Vývinové obdobia a špecifiká starostlivosti

Novorodenecký a dojčenský vek

Novorodenecký alebo neonatálny diabetes rozdeľujeme na prechodný alebo trvalý. Tranzientný (prechodný) neonatálny diabetes sa vyskytuje u novorodencov, u ktorých sa počas tehotenstva vyskytovalo možné riziko potratu. Príznaky prechodného diabetu často vymiznú do 12. týždňa života a tieto deti nepotrebujú ďalšiu liečbu. Permanentný neonatálny diabetes je založený na genetickej predispozícii, vyžaduje si celoživotnú liečbu inzulínom a najčastejšie je odhalený pri vzniku ketoacidózy.

V tomto vývinovom období je ťažké rozpoznať subjektívne príznaky ochorenia, preto si musíme všímať akúkoľvek zmenu stavu dieťaťa až po poruchy vedomia. Jedným z prvých príznakov, ktoré si rodičia všimnú, je perigenitálne intertrigo, ktoré nereaguje na bežnú lokálnu liečbu, a preto je potrebné vyšetriť moč na prítomnosť ketolátok a cukru.

Predškolský vek

Incidencia diabetu 1. typu má dva vrcholy, pričom práve ten prvý je v predškolskom období v rozmedzí 4. až 6. roku života dieťaťa. Príčina je totožná ako pri dojčenskom a batolivom období. Rozdielom v týchto vývojových obdobiach je pozorovanie subjektívnych príznakov ochorenia. Na rozdiel od novorodenca či dojčaťa, nám dieťa v predškolskom veku vie verbalizovať svoje pocity a ťažkosti. Najčastejšie to je už vyššie spomínaný pocit smädu, zvýšená frekvencia močenia, prípadne nočné pomočovanie alebo časté budenie v noci kvôli potrebe močenia. Odmietanie príjmu potravy, chudnutie a následná strata energie, s ňou spojená únava a dýchavičnosť sú ďalšími ukazovateľmi.

K predškolskému veku dieťaťa patrí aj navštevovanie materskej škôlky. Je žiaduce, aby dieťaťu s ochorením DM 1. typu táto skúsenosť bola umožnená. V posledných rokoch vznikli aj škôlky, kde je personál špeciálne edukovaný, a teda rodičia detí s ochorením DM 1. typu majú možnosť svoje dieťa umiestniť do takejto materskej škôlky na dlhší čas, ako len na pár hodín.

„V tomto veku si deti vytvárajú dôveru v dospelých, ktorá môže byť negatívne ovplyvnená opakovaným odlúčením od rodičov. Po odlúčení od matky vzniká separačná úzkosť.“

Školský vek

Pre toto obdobie je výrazným faktorom znížená pozornosť a zhoršenie prospechu v škole, kde trávi dieťa podstatnú časť dňa, ktoré si často všimnú pedagógovia a následne hlásia rodičom dieťaťa. Podstatným rozdielom, hlavne vo vyšších vekových kategóriách, je to, že dieťa si začína uvedomovať prejavujúce sa zmeny v jeho organizme, prípadne chápe závažnosť diagnostikovaného ochorenia. Pre dané obdobie je charakteristický súboj medzi iniciatívou a pocitom viny. Vnímanie reality dospelých a detí v školskom veku sa podstatne líši. Vnímanie je bohaté na fantáziu a dieťa častokrát nepríjemnosti spojené s ochorením spája s trestom za zlé správanie. Účinná môže byť v tomto smere takzvaná terapia hrou a priestor na vyjadrenie svojich pocitov. Dieťa by nemalo byť zaťažované mnohými informáciami o rizikách či prognóze ochorenia, ale naopak je vhodné komunikovať s dieťaťom v jednoduchých vetách a na otázky odpovedať jasne a zrozumiteľne, primerane vekovej kategórii.

Adolescencia (puberta)

Počas tohto obdobia nastávajú výraznejšie zmeny hlavne u dievčat, kedy prichádza prvá menštruácia a s ňou kolísavé hodnoty glykémie. Menštruácia samotná je stav, ktorý vyžaduje väčší energetický výdaj, preto najčastejším sprievodným javom bývajú hypoglykémie, kedy je vhodné navýšiť príjem SJ. Zvlášť si treba dať pozor na pocit zvýšenej chute na sladké pred menštruáciou, pretože môže navodzovať hyperglykémie.

Dané vývinové obdobie je označované aj ako obdobie adolescencie a je obdobím najdramatickejšieho rastu a zmien. Dochádza k vzhľadovým zmenám na tele dieťaťa, ale tiež sa mení aj rozumový vývin. Nastáva zmena myslenia, od konkrétneho k abstraktnému, zúročujú sa vedomosti a skúsenosti predchádzajúcich období. Podstatnou črtou puberty je tiež náladovosť, rebelantstvo a odmietanie autority rodičov a zároveň zraniteľnosť.

Druhý vrchol incidencie DM 1. typu je práve v tomto kritickom období. Dieťa plne chápe závažnosť ochorenia, ale často odmieta spolupracovať. Diagnostika a liečba novodiagnostikovaného DM 1. typu si vyžadujú aktívnu spoluprácu, ktoré dieťa obmedzuje pri aktivitách denného života, zasahujú do osobného života, čo môže viesť k psychickým problémom, ale hlavne ku vzniku akútnych príznakov vzhľadom na nerešpektovanie liečby, ako sú hyperglykémia, hypoglykémia, diabetická ketoacidóza alebo až hyperglykemická kóma.

V tomto období zvyknú hodnoty glykémie kolísať, práve vo vzťahu k zmenám v tele dieťaťa. Dieťa môže znížiť svoj denný príjem potravy, čo býva najčastejšie u dievčat, alebo naopak zvýšiť, čo býva u chlapcov. Tiež tu spadá zvýšená alebo znížená pohybová aktivita, stres, časté zmeny nálad, u dievčat menštruácia. Z tohto dôvodu je potrebná aktívna spolupráca a pravidelné meranie glykémie.

Základné princípy komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti

Cukrovka predstavuje v posledných desaťročiach celospoločenský problém a často sa o nej hovorí ako o pandémii 21. storočia. Diabetes mellitus, laicky cukrovka, je ochorenie zapríčinené neschopnosťou organizmu správne hospodáriť s cukrom (glukózou). Dlhodobo neriešená vysoká hladina krvného cukru (glykémie), teda hyperglykémia, často vedie k ochoreniam srdca, ciev, obličiek, nervov alebo očí.

Strava a výživa

Strava diabetika by mala byť vyvážená, pestrá a mala by obsahovať obmedzené množstvo cukrov, tukov a vyprážaných jedál. Dôležitou súčasťou stravy sú vitamíny (najmä vitamíny skupiny B, vitamín C a vitamín E), minerály (chróm, zinok a iné), ale tiež vláknina. Glykemický index (GI) je číslo od 0 do 100, ktoré vyjadruje, ako rýchlo sa po zjedení danej potraviny zdvihne hladina krvného cukru. Čím vyššia je hodnota GI, tým rýchlejšie sa sacharidy obsiahnuté v danej potravine strávia a vstrebú. To vedie k výraznému zvýšeniu glykémie a zároveň k rýchlemu pocitu hladu. Takéto náhle výkyvy glykémie nie sú pri diabete žiaduce. Konzumácia potravín s nízkym glykemickým indexom môže viesť k dlhodobejšiemu pocitu nasýtenia a stabilnejšej hladine krvného cukru. Strava pacienta s diabetom by mala byť pestrá a chutná. Jedná sa o dlhodobú diétu, ktorú je potrebné dodržiavať celý život.

Pri tepelnej úprave jedál je vhodné staviť na dusenie, varenie, zapekanie, pečenie na fólii na pečenie alebo tepelné spracovanie v teplovzdušnej rúre.

Diabetická diéta sa správne definuje ako regulovaná strava, to znamená, že diabetik nemá zakázané potraviny, väčšina je povolená, ale musí regulovať ich množstvo. Energetická hodnota diéty sa nelíši od stravy nediabetickej populácie. Energetický príjem má byť prispôsobený energetickému výdaju, základné živiny (bielkoviny, tuky a sacharidy) majú byť zastúpené v správnom pomere. Strava má byť pestrá, bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, má byť zabezpečený dostatočný pitný režim.

Pre zjednodušenie počítania sacharidov v strave sa používa systém sacharidových jednotiek, kde výmenná (sacharidová) jednotka predstavuje 10 g sacharidov. Pacientom v orientácii pomáhajú rôzne tabuľky, programy pre počítače alebo mobilné telefóny, ktoré uvádzajú množstvo sacharidových jednotiek v jednotlivých typoch potravín.

Vhodné sú potraviny s vysokým obsahom vlákniny, nakoľko pri ich konzumácii nedochádza k vysokému vzostupu glykémie a dlhšie pretrváva pocit sýtosti.

Pri cukrovke sa ako náhradné sladidlá môžu použiť napríklad stévia, erythritol, xylitol, sorbitol alebo menej známa sukralóza.

Farmakologická liečba (inzulín)

Vzhľadom na to, že diabetes mellitus 1. typu je u detí častejší, rodičia si spolu s diétnymi opatreniami musia osvojiť aj vedomosti a zručnosti pri farmakologickej liečbe. Podávaním inzulínu sa v liečbe snažíme čo najviac napodobniť prirodzenú sekréciu inzulínu a práve v tomto smere musia rodičia využívať nadobudnuté vedomosti, ktorých je často mnoho za krátky čas. Vedomosti typu: čo je inzulín, aký typ a koľko jednotiek je potrebné podať dieťaťu v spojení so stravou, ako podávať inzulín pri chorobe či pohybovej aktivite, ako správne vybrať miesto vpichu a mnoho ďalších, ktoré rodičia musia vedieť aplikovať v každodennom živote.

„Inzulínová liečba je pre niektorých diabetikov spočiatku tvrdým orieškom. Časom sa však naučia zvládať všetky situácie bežného života skombinované s režimom, ktorý najviac zodpovedá ich potrebám. Prvotný strach pominie pomerne rýchlo. Dlhodobé výskumy v skupinách diabetikov v detskom veku priniesli výsledky, ktoré jasne potvrdzujú, že samotná aplikácia inzulínu je tá ľahšia časť režimu diabetika,“ upokojujú zdravotné sestry.

Inzulín do toho istého miesta nepodávajte častejšie ako raz 4-6 týždňov. Pozor i na príliš rýchle vytiahnutie ihly z podkožia, aplikácia by nemusela byť dostatočná. Inzulín stačí skladovať v chladničke, avšak nie blízko mrazničky.

Inzulínová pumpa predstavuje metódu liečby inzulínom, ktorá najbližšie napodobňuje fyziologickú sekréciu inzulínu. Pumpa je elektronicko-mechanickým zariadením, ktoré kontinuálne podáva inzulín cez kanylu zavedenú do podkožia. Svojou veľkosťou sa dá porovnať s mobilným telefónom, umiestňuje sa na tele v špeciálnych obaloch, na opasku alebo vo vrecku nohavíc, v náprsnom vrecku, resp. v spodnej bielizni. Na pumpu sa napája špeciálny infúzny set. Význam inzulínovej pumpy spočíva v zlepšení metabolickej kompenzácie, a tým predchádzaniu komplikáciám diabetu. Najväčší benefit pumpy predstavuje zlepšenie kvality života. Jej prínos ocenia pacienti najmä v náročnom povolaní, pri športových aktivitách.

Pohybová aktivita

Pohybová aktivita je pre dieťa v rámci liečby, prevencie obezity a psychického zdravia veľmi dôležitá. Fyzická aktivita musí mať pravidelný a primeraný charakter, pretože pohyb zvyšuje účinok endogénneho a exogénneho inzulínu. Benefitom fyzickej aktivity nie je len zlepšenie kompenzácie ochorenia, ale plánované prechádzky umožňujú rodičom rozhovor s dieťaťom o jeho radostiach, či starostiach. Rôzne športy, záľuby a cestovanie prinášajú dieťaťu a rodičom únik z denného stereotypu. Rodič musí stále uplatňovať princíp rozumnej dostatočnosti a vhodnosti, prispôsobený typu a povahe diabetika a dbať na dobrú kompenzáciu diabetu, primerané vedomosti a technické zabezpečenie.

Pohybová aktivita má v režime diabetika nenahraditeľnú úlohu. Fyzická aktivita zvyšuje účinok vlastného i zvonka podaného inzulínu, zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín, zlepšuje glukózovú znášanlivosť. Je dobré vedieť, že pri práci svalov sa cukor spaľuje vo svaloch a preto je potrebné menšie množstvo inzulínu. Aby glykémia príliš neklesla, pri nižšej hladine inzulínu sa glukóza uvoľňuje zo zásob v pečeni a vo svaloch. Po dlhodobom pohybe sa cukor z krvi vychytáva vo zvýšenej miere, lebo sa obnovujú zásoby energie. Diabetik liečený inzulínom si musí dávku inzulínu upravovať pred pohybom a po ňom.

Voľte vhodné potraviny s nízkym glykemickým indexom a v neposlednom rade športové aktivity, ktoré majú veľký podiel na úprave hladiny glykémie v krvi.

Telesné cvičenie znižuje hladinu glukózy, pretože svaly ju „spaľujú“ s cieľom získať energiu. Fyzická námaha zároveň prispieva k udržiavaniu ideálnej telesnej hmotnosti, čím u diabetikov dochádza k výraznému zlepšeniu ich stavu. Pri uvedenom ochorení je nevyhnutné dodržiavať určité špecifiká - vyhýbať sa nebezpečným športom alebo športom vykonávaným samostatne. Pacient by mal mať vždy zásobu glukózy (cukor, cukríky a pod.) v prípade, ak by nastal prudký pokles glukózy v krvi.

Samokontrola a monitoring

Efektívnosť liečby si diabetik môže overiť sám jednoduchým vyšetrovaním hladín cukru nalačno a počas dňa použitím glukometrov. Na meranie sa používajú rôzne osobné prístroje - glukomery. Na stanovenie glykémie je potrebná kvapka krvi. Väčšinou sa získava kapilárna krv z brušiek prstov. Samotná znalosť glykémií je veľmi dôležitá informácia. Jej význam je však oveľa dôležitejší, ak diabetik je schopný zasiahnuť. Samokontrola glykémie veľmi pomáha najmä na začiatku ochorenia. Pomocou meraní zistíte, ako jednotlivé typy potravín ovplyvňujú hodnoty cukru v krvi detského pacienta.

Selfmonitoring (sebapozorovanie) spočíva vo využívaní vedomostí a zručností pacienta, ktoré mu pomáhajú kontrolovať vlastný zdravotný stav a zlepšovať účinnosť liečby. Každý diabetik by sa mal naučiť sledovať a vyhodnocovať glykemické profily. Skvalitňuje život, umožňuje vykonávať rovnaké aktivity ako zdravým osobám, zabezpečuje primerané hladiny glukózy v krvi, pomáha zlepšiť efektívnosť liečby, znižuje riziko komplikácií diabetu.

Systém sebakontroly nadväzuje na štruktúrovanú edukáciu, ktorá je súčasťou liečby. Hodnotenie kompenzácie môžeme robiť na základe vyšetrovania krátkodobých aj dlhodobých parametrov. Krátkodobé parametre sú glykémia, glykozúria, ketonúria, glykemický profil. Diabetik vykonávajúci selfmonitoring pomocou glukometra a testovacích prúžkov musí byť schopný výsledky meraní správne interpretovať a vedieť na ne adekvátne reagovať úpravou dávky inzulínu.

Sestra zabezpečuje u diabetika kontrolu glykémie, glykozúrie, ketonúrie a krvného tlaku. Rovnako kontroluje záznam glykémií a dávok inzulínu v závislosti od pohybovej aktivity.

Edukácia a podpora rodiny

Hlavným celoživotným problémom i výzvou pre rodičov detí a rodinných príslušníkov, je vyrovnanie sa s diagnózou cukrovky. Zahŕňa to nielen prijatie tejto diagnózy, ale taktiež hľadanie odpovede na otázku, ako sa naučiť žiť s týmto ochorením za prítomnosti vplyvu sociálnych a psychologických faktorov.

Fungovanie rodiny je všeobecne považované za dôležitý faktor pri adaptácii na ochorenie diabetes mellitus. Najmä u adolescentov žijúcich v negatívnom rodinnom prostredí sa preukázala horšia metabolická kontrola ochorenia. Okrem toho, negatívne rodinné prostredie súvisí aj s horšou kvalitou života dieťaťa, ktorá má výraznejší vplyv na intenzitu liečby.

V mnohých prípadoch sa stáva, že s touto diagnózou sa skôr zmieri dieťa, ak je na to dostatočne zrelé, ako rodič samotný. Niekedy práve rodičom trvá dlhšie, kým diagnózu príjmu a naučia sa s tým žiť. V priebehu prvých dní po stanovení diagnózy rodičia prekonávajú psychický stres, ktorý vyplýva z uvedomenia si, že ide o celoživotné ochorenie ich dieťaťa. Následne sa vyrovnávajú s počiatočnou krízou a nastáva štádium rovnováhy. Dostavuje sa snaha rodičov aktívne sa zúčastňovať na liečbe svojho dieťaťa a s tým sa prispôsobuje aj chod rodiny k aktuálnym potrebám.

Diabetes mellitus neovplyvňuje dieťa alebo jeho rodičov individuálne, ale mení celú štruktúru a funkciu rodiny ako neoddeliteľnej jednotky. Dieťa si v rodine osvojuje základné normy spoločenského správania, pravidlá spolunažívania, ale aj prijatia samého seba a s tým spojené aj prijatie vlastného ochorenia. Okrem úloh, ktoré vyplývajú zo základných funkcií každej rodiny (reprodukčná, ekonomická, emocionálna a výchovná), musí rodina zabezpečovať a zaisťovať ďalšie úlohy súvisiace s ochorením dieťaťa. Patrí medzi nich vykonávanie liečebných a výchovných postupov doporučené lekárom, zdravá ochrana chorého dieťa (nie obmedzovanie dieťaťa), zaistenie kontroly životosprávy, zabezpečenie a poskytnutie správnej pomoci pri akútnych komplikáciách a mnoho ďalších.

Získavanie nových poznatkov, vedomostí a zručností môže detskému diabetikovi, ale aj rodičom zjednodušiť život s touto diagnózou. Okrem edukácie v nemocnici, je na každom z rodičov, či starších detí aby si preštudovali dostupnú odbornú literatúru. Rodičia by sa mali riadiť pravidlom „Nezakazujte - Vysvetľujte“. Keďže samotní rodičia sa spamätávajú z diagnózy svojho dieťaťa, snažia sa dodržiavať diétu a pokyny od lekára na 100 %, čo môže brať dieťa ako zákaz či trest, preto je vhodné s dieťaťom komunikovať, vysvetľovať a odovzdávať nadobudnuté skúsenosti. Edukácia dieťaťa zo strany rodiča by mala byť volená primerane jeho veku a osobitostiam, mala by byť pútavá, zaujímavá, hravá s možnosťou využitia alternatívnych vyučovacích metód, ako sú omaľovánky, pexeso či animované videonahrávky.

Vhodné pre dieťa, ale aj pre rodiča je navštevovanie spoločenstiev či klubov pre diabetikov, kde môžu vidieť pozitívne príklady, alebo sa poučiť z chýb iných, tiež spoznávať novinky určené pre tieto rodiny a mnoho ďalších prospešných vecí, ktoré ich budú uisťovať v tom, že aj napriek ochoreniu sa dá dosiahnuť pomerne vysoká kvalita života dieťaťa a rodiny.

Základným sociálnym vzťahom je vzťah dieťaťa k rodičom a tento determinuje jeho sociálne vzťahy v budúcnosti. Ďalší dôležitý je vzťah k súrodencom, ktorí častokrát bývajú stupňom a zdrojom poznania pre dieťa s ochorením a pomáhajú mu tak začleniť sa do sociálneho prostredia. V tomto smere by rodičia na dieťa s diabetes mellitus 1. typu mali klásť primerané nároky, aby svoje ochorenie nezneužíval, ale naopak zabezpečiť, aby sa dieťa necítilo izolované, hlavne v škole a medzi rovesníkmi.

Vzhľadom na to, aby sa predišlo dezinformáciám, rodič by mal komunikovať s pedagógmi, prípadne so spolužiakmi dieťaťa a vysvetliť im podstatu ochorenia, liečby a činností spojených s ochorením.

Špecifické aspekty starostlivosti

Prevencia a skríning

Prevencia zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní zdravia detskej populácie. V rámci preventívnych opatrení sa realizujú rôzne skríningové programy zamerané na včasné odhalenie potenciálnych zdravotných problémov. Skríningové vyšetrenia umožňujú identifikovať deti s rizikom vzniku diabetu a zaviesť včasné preventívne opatrenia.

Riešenie akútnych komplikácií

K akútnym komplikáciám diabetu patrí nízka hladina krvného cukru (hypoglykémia) ako najčastejšia akútna komplikácia ochorenia. Ide o stav, kedy hladina krvného cukru klesne pod fyziologickú hranicu 3,3 mmol/l v kapilárnej plazme. Prvá pomoc pri hypoglykémii zahŕňa podanie glukózy v takej forme, akú si vyžaduje aktuálny zdravotný stav. V prípade poruchy vedomia je optimálne podať subkutánne hormón glukagón, ktorý zvýši hladinu krvného cukru.

Diabetická ketoacidóza a jej najťažšie štádium - diabetická kóma je rovnako závažnou komplikáciou. Je charakterizovaná hyperglykémiami, acidózou a zvýšenou tvorbou ketolátok (ketózou). Základom liečby diabetickej acidózy na JIS je rehydratácia, inzulínová liečba, úprava elektrolytového rozvratu a korekcia acidózy v organizme.

Chronické komplikácie

Medzi chronické komplikácie ochorenia patria mikrovaskulárne komplikácie - diabetická retinopatia, nefropatia, neuropatia a angiopatia - a makrovaskulárne komplikácie. Sestra zabezpečuje u diabetika edukáciu o skorých a neskorých komplikáciách diabetu. Pri zabezpečení štandardnej metabolickej kompenzácie a primeranej starostlivosti nemusia chronické komplikácie u diabetika vôbec vzniknúť.

Špecifické situácie

• Diabetička a gravidita: Najdôležitejších je prvých dvanásť týždňov tehotenstva, keď sa vytvárajú orgány. Riziko poškodenia plodu závisí od toho, ako sa budúca matka bude o seba starať počas tehotenstva.
• Diabetik a dovolenka: Je nevyhnutné vždy nosiť pri sebe preukaz diabetika (najlepšie v jazyku krajiny, ktorú navštívi) so svojim menom, telefónnym číslom lekára alebo diabetologickej sestry a informáciou o aktuálnej liečbe. Nesmie zabudnúť na svoj glukometer, lancety a testovacie prúžky v potrebnom množstve.
• Diabetik v puberte a sexuálny život: V organizme dochádza k celkovej hormonálnej zmene, ktorá vplýva na samotné ochorenie. Prirodzene stúpa inzulínová rezistencia, mení sa hladina lipidov. Normálny rast a vývoj diabetických detí významne súvisí s kompenzáciou diabetu. Predpokladom je dobrá spolupráca s diabetikom a rodinou.
• Diabetes a pridružené ochorenie: Každá choroba môže spôsobiť zhoršenie metabolickej kompenzácie u diabetikov. Reakcia organizmu na chorobu je individuálna.

Efektívna spolupráca pacienta a jeho rodiny so sestrou je jednoznačne stimulom pre edukačné poradenstvo (v rámci ambulantného ošetrenia). Nevyhnutnosťou diabetika (1. typu) po prepustení z nemocnice je štandardná aplikácia inzulínu, vyšetrovanie glykémie, glykozúrie a ketonúrie, self-monitoring a vedenie denníka diabetika a v neposlednom rade identifikácia príznakov akútnych a chronických komplikácií diabetu na svojom organizme.

Diabetes mellitus zaznamenal veľký pokrok pri nových možnostiach liečby. Avšak v tomto prípade je nevyhnutné, aby pacient bol súčasťou liečby. Znamená to pozitívnu zmenu v spojitosti s kvalitou jeho života, ale aj celej jeho rodiny a okolia. Efektívna spolupráca pacienta a jeho rodiny so sestrou je nevyhnutnou súčasťou liečby diabetika.

tags: #komplexna #osetrovatelska #starostlivost #o #dieta #s