Hovorí sa, že dojčenie je tá najprirodzenejšia vec na svete. Každé bábätko je iné. Niektoré aktívne sajú, iné pri dojčení pospáva. Pôrod je za vami, bábätko čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý ozajstný spoločný mesiac a vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Tento čas, to by mali byť akési medové týždne s novorodencom, však? No rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď - rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času. Máte podporu rodiny alebo priateľov? Ak sa ponúka, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať.
V prvých týždňoch života bábätka majte na pamäti, že každému dieťatku vyhovuje niečo iné. Niektoré ľahko nadojčíte počas 15 minút, inému nepostačí ani 30. Niektoré vyžaduje mlieko každé 2 hodiny, iné si v noci rado pospí a na jedlo si ani nespomenie. A rovnaké je to i s potravinami. Po 4 - 6 týždňoch postupne prejdete na jedlo, na ktoré ste zvyknutá. Veľmi rýchlo sa ukáže, čo v mlieku prekáža práve vášmu dieťatku.
Ako často, ako dlho a čo (ne)jesť?
Novorodenca môžete nechať pri prsníku dlhšiu dobu - napríklad aj 30 minút. Hraničná dĺžka priloženia sa pohybuje okolo 45 minút. Na pravidlo 20 minút teda rovno zabudnite. Krátke prestávky počas sania sú normálne. V prvých dňoch a týždňoch po pôrode je potrebné bábätko nechať, aby si samo povedalo, ako často potrebuje jesť. Neskúšajte také maličké dieťatko naučiť nejakému poriadku. Rovnako by to nakoniec stresovalo vás oboch. Novorodenec rýchlo rastie a to, čo vyzeralo ako pravidelné intervaly dojčenia, sa bude týždeň čo týždeň meniť. Všeobecne sa dá ale povedať, že novonarodené bábätko potrebuje nakŕmiť každé 2 - 4 hodiny.
Môžete jesť vlastne všetko. Dnes už nie sú zakázané ani potenciálne alergény, ako sú orechy, mlieko či ryby. Platí to, čo pred tehotenstvom - vynechajte iba tie potraviny, na ktoré ste sama alergická. To ale neznamená, že je v poriadku stravovať sa vo fast foodoch alebo jesť príliš mnoho sladkostí. Pre bezproblémové dojčenie je nevyhnutná pestrá a kvalitná strava, ktorú si doprajte v pravidelných dávkach. Rovnako dôležitý je i pitný režim. V momente, kedy žena cíti smäd, je už väčšinou „o päť dvanásť“. Preto je dobré, dať si pohár s vodou na viditeľné miesto. Pestrá strava je skvelá pre vás i bábätko. Mať sa na pozore ale treba pred nevítanými hosťami - nadúvaním a alergiami.
Zmyslový vývoj novorodenca a jeho potreby
Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
Spôsob, akým dieťa vníma svet, je odlišný od dospelého. Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý. Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.
Bonding a budovanie vzťahu
V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.
Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom. Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
- Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
- Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.
Výživa novorodenca a dojčaťa
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.
Dôležité body pri výžive:
- Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
- Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
- Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
- Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.
Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia.
V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka. So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku.
Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať.
Lekárske prehliadky a očkovania
Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo. Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie.
Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka.
Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. týždni.
Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky.
Pediatrička: Deti treba na očkovanie pripraviť. Je dobré, aby sa na ihlu pozerali
Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS)
Syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa je označovaný stav, kedy dieťa náhle nájdeme mŕtve, bez súvislosti s nejakými predchádzajúcimi prejavmi ochorenia. Táto udalosť môže postihnúť dojča do 6. mesiaca veku. Najčastejší výskyt náhleho úmrtia dojčaťa je v jeho veku medzi 2. až 4. mesiacom, ďalej toto nebezpečenstvo prudko klesá. K náhlemu úmrtiu dieťaťa dochádza v noci, v spánku.
Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v skratke nazývame SIDS. Ide o prepis z anglického jazyka (Sudden Infant Death Syndrom). V našej republike postihuje syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v priemere jedno dieťa na 2 000 až 1 000 živo narodených novorodencov. Pri ročnej pôrodnosti okolo 60 000 detí tak v priemere umiera na SIDS niekoľko desiatok dojčiat. Jednoznačná príčina náhleho úmrtia sa však v danom prípade nikdy nepreukáže.
