Komunikácia je základným kameňom každého vzťahu, a to platí obzvlášť pre vzťah medzi matkou a dieťaťom. Od prvých momentov života dieťaťa je spôsob, akým s ním matka komunikuje, kľúčový pre jeho emocionálny, sociálny a kognitívny vývoj. Deti sa neučia komunikovať podľa toho, čo im hovoríme, ale podľa toho, ako s nimi hovoríme.
Komunikácia v rôznych fázach vývoja dieťaťa
Komunikácia s deťmi sa mení spolu s tým, ako rastú, koľko vecí už chápu a aké sú ich komunikačné zručnosti.
Obdobie dojčaťa (0-1 rok)
V tomto veku je dôležité, aby dieťa, ktoré je na začiatku obdobia ešte len bábätkom cítilo, že ste tu. Nerozumie všetkým slovám, ale cíti tón hlasu, rytmus a váš záujem. To je začiatok rozvoja komunikácie. Vaša reakcia na jeho hlas, váš božtek na rúčku, keď ju natiahne, vaše pohladkanie po líčku, keď sa rozosmeje. Je to ako ping-pong, bábätko pošle, vy prijmete a vrátite mu reakciu späť. Reagujte na jeho zvuky a mimiku. Keď sa bábätko usmeje, odpovedzte úsmevom alebo zopakujte, čo „povedalo“. Vy mu ukazujete základy pozornosti a komunikácie ako takej. Nech vie, že akcia vyvolá reakciu. Hovorte o tom, čo práve robíte: „Obliekam ti tričko“, „Teraz umývame rúčky.“ Takto si dieťa spojí jazyk s činnosťami. Veľa deťom čítajte. Obrázkové knihy ponúkajú toľko možností, ako napodobňovať zvuky, meniť hlas, spájať obraz s pojmom. Knihy a kocky (motorika) sú mimochodom hračky, ktoré dieťatko rozvíjajú najviac.
Obdobie batoľaťa (1-3 roky)
Dvojročné dieťa už väčšinou používa jednoduché slová alebo krátke vety, ukazuje prstom alebo gestikuluje, keď niečo chce. Sledujte, či reaguje na vaše otázky, či ukazuje alebo naznačuje, čo potrebuje, a či skúša kombinovať slová a gestá. Toto všetko sú znaky, že sa učí komunikovať a chápe svetu okolo. Ak to tak nie je a máte pochybnosti, navštívte centrum včasnej intervencie. Odborníci vám môžu pomôcť, netreba to podceniť.
Predškolský vek (3-6 rokov)
Deti sa pýtajú, skúšajú pravidlá a hľadajú hranice. Ich „prečo?“ je už legendárne, je to spôsob, ako spoznávajú svet. Dopodrobna. Po jednom prečo príde ďalšie a ďalšie a je na vás, ako budete odpovedať. Nie je to vždy ľahké, ale keď mu neodpoviete vy, možno mu odpovie kamarát v škôlke a nie vždy pravdivo :). Odpovedajte dieťaťu jasne a stručne, aby pochopilo, čo sa pýta. Nepoužívajte iróniu, malé deti jej nerozumejú a môžu sa cítiť zmätene alebo odmietane. Keď sa pýta na „hlúposti“ (prečo mačka nechodí po dvoch labkách), skúste to brať ako pozvánku na rozhovor. Nie vždy je na to čas a trpezlivosť, ale ak mu neodpoviete na takýto typ otázky, nepoloží vám neskôr ani vážnejšiu. Pre dieťa v tomto veku je všetko dôležité. Ak niečo odmietne („Nechcem si obliecť mikinu“), dajte dieťaťu na výber: „Túto alebo túto mikinu?“ Nech môže rozhodovať o niečom samo. Veľmi to zmení situáciu, skúste. Používajte krátke, jasné vety. Deti v tomto veku chápu jednoducho formulované vety, nie dlhé vysvetlenia.
Školský vek a puberta
Dieťa už chápe súvislosti a túži po rešpekte. Ak s ním hovoríte ako s partnerom, rastie aj jeho sebadôvera. Vyhnite sa tomu, aby ste hodnotili len výsledky („Máme jednotku!“). Keď sa rozprávate o emóciách, nehaste ich. Ak dieťa povie, že sa hnevá, nesnažte sa to hneď prebiť znižovaním tohto pocitu alebo odvrátením pozornosti. Emócia je tu, bola vyjadrená a vypovedaná. Prečo by sme ju nemali brať vážne?
Tínedžeri potrebujú súkromie a rešpekt. Pre rodičov je ťažké zvyknúť si na túto novú „pesničku“, ale je to naozaj citlivý vek. Ak ich budete bombardovať otázkami, zatvoria sa. Niektoré rozhovory sa začnú len vtedy, keď nevyzeráte, že čakáte odpoveď. Je to taký malý rodičovský trik. Keď sa vám tínedžer zverí, nehodnoťte ho. Tón hlasu je dôležitejší ako slová, vyhnite sa irónii, sarkazmu a moralizovaniu. Ľahko sa dáme vytočiť tým, ako odvrkujú alebo drzo mlčia, no nedajme sa vtiahnuť do ich hry, Je to podobné ako v období vzdoru, nehrajme hru kto z koho. Na rozdiel od trojročného dieťaťa tento dospievajúci človek pred vami už veľa vecí chápe, a tak stačí povedať: „Nepáči sa mi, že sa so mnou nerozprávaš s rešpektom.“ Môže vám vrátiť rovnakú odpoveď. A to je čas na zamyslenie :). Opäť to berte ako pozvánku k rozhovoru, nie dôvod na hádku.
Princípy efektívnej komunikácie s deťmi
Dobrá komunikácia podporuje rodinnú spolupatričnosť, zlepšuje rodinnú klímu, znižuje konflikty a zvyšuje šancu, že sa rodina navzájom podrží, keď sa niečo pokazí. Prečo vôbec sa touto tématikou zaoberať? Hlavnými výhodami, ktoré z toho vyplývajú, sú tieto:
- Dobrá komunikácia podporuje rodinnú spolupatričnosť.
- Zlepšuje rodinnú klímu.
- Znižuje konflikty.
- Zvyšuje šancu, že sa rodina navzájom podrží, keď sa niečo pokazí.
Praktické tipy pre lepšiu komunikáciu
Ako to dosiahnuť ale v praxi? Napríklad zavedením komunikačných pravidiel, na ktorých sa budete ako rodina pridržiavať.
1. Nadviazanie spojenia: Predtým ako začnete hovoriť a dávať dieťaťu inštrukcie, priblížte sa k nemu a získajte s ním očný kontakt. Tým sa uistíte, že máte 100%-ne jeho pozornosť.
2. Počúvajte a pochopte: Ak budete prejavovať záujem o pocity vašich detí, budú oni venovať pozornosť zase vám. Budú sa chcieť s vami deliť o svoje zážitky i pocity. Budujte si vzájomnú dôveru. Dieťa: „Je to nefér, že ma chalani nikdy nechcú vziať do tímu pri futbale! Nikdy viac do školy nepôjdem. Neznášam to tam!“ Rodič: „A prečo ťa tam nechcú? Čo sa stalo?...Áno, musí to byť veľmi zlý pocit zostať stáť bokom. Tiež by som tam nechcela viac ísť.“
3. Hovorte jednoducho: Mnohokrát nás to zvádza, aby sme deťom vysvetľovali, zahŕňali ich množstvom informácií. Ale nie je to potrebné. Jednoduché vety si deti (bez ohľadu na ich vek) zapamätajú lepšie ako nekonečné príbehy. V úvode vety povedzte, čo potrebujete. Váš čas, počas ktorého sú deti schopné venovať vám svoju pozornosť, je skutočne limitovaný.
4. Používajte krátke, jasné vety: Deti v tomto veku chápu jednoducho formulované vety, nie dlhé vysvetlenia.
5. Dávajte na výber: Ak dieťa niečo odmietne („Nechcem si obliecť mikinu“), dajte dieťaťu na výber: „Túto alebo túto mikinu?“ Nech môže rozhodovať o niečom samo. Veľmi to zmení situáciu, skúste.
6. Vyhnite sa hodnoteniu a kritike: Vyhnite sa tomu, aby ste hodnotili len výsledky („Máme jednotku!“). Keď sa rozprávate o emóciách, nehaste ich. Ak dieťa povie, že sa hnevá, nesnažte sa to hneď prebiť znižovaním tohto pocitu alebo odvrátením pozornosti.
7. Rešpektujte ich emócie: Emócia je tu, bola vyjadrená a vypovedaná. Prečo by sme ju nemali brať vážne?
8. Tón hlasu je dôležitejší ako slová: Vyhnite sa irónii, sarkazmu a moralizovaniu.
9. Buďte dôslední: Vyhnite sa zmenám svojich názorov a pevne trvajte na svojom. Koncept je jednoduchý. Ak sa dieťa spýta znova na to isté, jednoducho povedzte: „Spýtané a zodpovedané“. Nič viac k tomu nedodávajte! Dôslednosť je kľúčom.
10. Komunikujte o svojich pocitoch: Namiesto obviňovania použite „ja“ výroky. Napríklad namiesto „Marek, okamžite s tým prestaň, lebo ti už dám po zadku!“ povedzte „Marek, veľmi sa mi nepáči, keď ma trháš za ruku a kričíš, keď telefonujem. Navyše je to veľmi nezdvorilé voči mne i babke.“
Montessori prístup ku komunikácii
Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám.
Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti.
Dôsledne pripravené prostredie dáva dieťaťu najavo, že je mu dovolené sa ľahko a bezpečne pohybovať a objavovať. Tiež dieťaťu dáva vedieť, že obsahuje pre neho príťažlivé veci, ktoré ho zaujímajú a ponúkajú výzvu, motivuje ho k pohybu a objavovaniu, a odmeňuje prirodzenú zvedavosť dieťaťa.
Proaktívne vodcovstvo sa vzťahuje na taký typ komunikačných stratégií, ktoré mnohí Montessori učitelia pokladajú za efektívne, pretože ich cieľom je viesť, nie nútiť deti počas ich vývoja. Namiesto určovania toho, ako sa bude dieťa vyvíjať, majú vychovávatelia v Montessori zariadeniach úlohu sprievodcov.
Vzťahová výchova a komunikácia
Vzťahová výchova (Attachment Parenting) je prístup k rodičovstvu, ktorý kladie dôraz na budovanie hlbokého puta medzi rodičom a dieťaťom prostredníctvom napĺňania potrieb dieťaťa a reagovania na jeho signály. Táto filozofia zdôrazňuje dôležitosť fyzickej blízkosti, dojčenia, spoločného spania a citlivej odozvy na plač dieťaťa.
Nástroje vzťahovej výchovy zahŕňajú:
- Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode (Birth Bonding): Neprerušovaný kontakt koža na kožu ihneď po pôrode.
- Dojčenie: Posilňuje puto a umožňuje matke lepšie spoznať dieťa.
- Nosenie dieťaťa: Znižuje nervozitu dieťaťa a zvyšuje vnímavosť rodiča.
- Spanie v blízkosti dieťaťa: Poskytuje pocit bezpečia a uľahčuje nočné dojčenie.
- Dieťa má na plač dôvod: Plač je forma komunikácie, nie manipulácie.
- Rovnováha medzi potrebami dieťaťa a potrebami ženy: Dôležité je starať sa aj o vlastné potreby.
Komunikácia s vaším dieťaťom
Vzťahová výchova zdôrazňuje, že rodičia sú najlepší odborníci na svoje dieťa. Namiesto spoliehania sa na "zaručené rady" podporuje rodičovskú intuíciu a hlboké poznanie dieťaťa. Tento prístup rozvíja to najlepšie v dieťati aj v rodičoch.
Komunikačné pravidlá v rodine
Je dôležité, aby sme v rodine vytvorili prostredie, kde sa členovia cítia bezpečne a sú si vedomí vzájomných potrieb. Okrem toho, že komunikácia je samozrejmosťou, dobrá komunikácia nie je prirodzená a je niečím, na čom musíme ako rodina pracovať. Práve my matky máme v rodine dôležitú úlohu a musíme pracovať na tom, aby sme v rodine vytvorili dobrú komunikáciu. Nestane sa to nejako automaticky, ale musíme na tom pracovať a to každý deň. Ako príklad ponúkam pravidlá komunikácie, ktoré platia v mojej rodine:
- V našej domácnosti na seba nekričíme.
- Nenadávame si navzájom.
- Navzájom sa neponižujeme ani neponižujeme.
- Nepoužívame výrazy ako „nenávidím ťa“.
Dieťa potrebuje cítiť, že má zmysel hovoriť, nie preto, že rodič „musí vedieť všetko“, ale preto, že ho chce pochopiť.
tags: #komunikacia #matka #a #dieta