Úžasné, ak ste ako rodič rozhodnutí priviesť svoje dieťa do chrámu pred Pána, a to čím skôr! Výchova dieťaťa k viere je dôležitá a mala by začať v ranom veku. Tento článok ponúka praktické rady a postrehy pre rodičov, ako zvládnuť správanie dieťaťa v kostole a viesť ho k láske k Bohu.
1. Upriamujte pozornosť dieťaťa na Boha
Presne toho Boha mu chcete ukázať a naučiť milovať ho. Preto platí: upriamuj pozornosť dieťatka na všetko, čo je Božie, a najviac na to, kde je Boh prítomný! Stačí mu jednoducho povedať: „Pozri, tu je Boh, v tomto malom chlebíku, ktorý pán farár dvíha!“ Tvoje dieťa potrebuje počuť, že Boh je tu - a ty mu to daj pocítiť tým, že nepostavíš svoje dieťa nad Boha.
Čím? Tým, že sa mu prestaneš „klaňať“ prispôsobovaním do poslednej bodky počas svätej omše. Ak je toto čas na stretnutie s Bohom, ak má byť on stredobodom diania, nie je možné, aby bolo viac počuť dupanie, sústavné behanie, vidieť vrtenie, počuť vykrikovanie bez konca a tvojho zásahu. Ak mu nenastavíš hranice, nedávaš mu ani ty pocítiť, že tvoj Boh je nad tvojím dieťaťom.
2. Buďte príkladom a pripravte dieťa vopred
Nech je dieťa akokoľvek malé, ty ako rodič si ten, od koho sa učí žiť s Bohom. Vníma to, aj keď možno ešte nevie rozprávať. Díva sa na teba, ako TY prežívaš svätú omšu, čo tebe dáva. A akonáhle bude podrastať, je tvojou úlohou vždy ho vopred pripraviť na to, za kým ide a čo sa tam bude diať. Ale áno: môžeš mu pošepky aj počas svätej omše vysvetliť, čo sa práve deje na oltári a prečo je ten ujo na obraze pred ním taký plný gombičiek… Nauč ho však dopredu, že v kostole majú padnúť len tie nevyhnutné otázky, ostatné s ním preberieš po ceste domov alebo už doma.
3. Ukážte význam sviatku
Nezabudni ukázať svojmu dieťaťu skutočný význam tohto slova: svätiť znamená prežiť sviatok. Má byť sviatkom, iným dňom, odlišným od ostatných, keď sa inak oblečieme, máme slávnostnejšie jedlo, krajšie prestieranie stola - a krajšie oblečenie ako vo všedný deň. Vysvetli mu teda pravdivý dôvod, prečo je pre teba tento deň taký vzácny a dôležitý, prečo celá tá krása, ktorá je iná, ako keď je „obyčajný“ deň.
4. Ohľaduplnosť voči ostatným
Toto je bod, ktorý sa nám, rodičom, občas vymkne z rúk a kontroly: ak ideš do chrámu so svojím dieťaťom, nejdete tam sami. Spolu s vami prichádzajú aj iní tvoji bratia a sestry rôzneho veku, zdravotného stavu, úrovne viery - a teda aj lásky a prijatia. V každom prípade je motívom tých okolo teba prísť na stretnutie s Bohom. Nezabudni na to. Vzájomná láskavosť nám urobí dobre: ctime sa teda tým, že my ostatní sa budeme tešiť a budeme trpezliví k drobným detským neposednostiam v radosti, že máme pred sebou ďalšieho malého kresťana. Budeme sa snažiť dávať ti viac podpory a pochvaly za tvoju odvahu a horlivosť vstúpiť do chrámu s dieťaťom.
5. Kostol nie je herňa
Chrám nie je odlúčeným pracoviskom herne tvojho dieťaťa. Napriek tomu, že je malé a hravé, neznamená to, že do kostola patria autíčka (a veru nielen malé a tiché), lopty, príliš sexi oblečené bábiky, plyšové zvieratká, zbrane či iný arzenál detskej izby. Akúkoľvek má tvoje dieťa obľúbenú hračku, nechajte ju doma - a ponúkni mu primerane veku zaujímavú knižku o anjelovi strážnom alebo o prežívaní svätej omše.
6. Kostol nie je reštaurácia
Rovnako ako kostol nie je herňa, nie je ani reštaurácia s detským menu podľa vlastného výberu a bez prestania. Okrem dojčiat už pri dorastaní deti vydržia tú hodinku bez jedla (a čochvíľa aj bez pitia). A nakoniec, agapé vždy bývalo až po Eucharistii, nie pred ňou - tak to skúste zvládnuť aj vy. Tento bod je náročnejší pre dva faktory: v každom kostole sa nájde aspoň jedna babička, ktorá vyťahuje cukríky z kabelky ako odmenu pre dieťa. Spokojne si to vysvetlite s tými rodičmi po svätej omši - ale s tvojím dieťaťom ešte pred ňou. Dajte si proste ten cukrík či piškótku (a je jedno, či od teba, pána farára alebo od tej radodajnej babičky) ako cieľovú prémiu PO.
7. Sedieť vpredu má svoje výhody
Hoci sú teórie rodičov aj niektorých starších ľudí o prítomnosti detí v kostole plné rečí o postávaní vzadu v kostole - nerob to. Pre deti nie je nič nudnejšie ako účasť niekde, kde nič nevidia a riadne nepočujú. Dieťa sa učí skúsenosťou; a ak ho nevezmeš dopredu, zažije skúsenosť nudy a zbytočnosti svojej účasti. Tým, že ho vezmeš do prvých lavíc či lavičiek pre deti, dovolíš mu naplno vnímať jeho zmyslami (pretože rozum na to ešte úplne nepostačuje), čo sa odohráva pred ním počas bohoslužby slova a bohoslužby obety. Áno, znamená to pre teba pohotovostné riziko byť pripravený a zasiahnuť, ak dieťa nebude pohybovo či zvukovo zvládať účasť na svätej omši… ale to k tomu patrí.
8. Obaja rodičia sú dôležití
Hoci možno nie si taký „svätec“ ako tvoj manžel alebo manželka, teda druhý z vás, neokradni svoje vlastné dieťa o dar viery tým, že prenecháš túto parketu iba na svoju manželku či opačne. Tvoje dieťa potrebuje vidieť obraz teba aj obraz tvojej polovičky ako tých, ktorí sa OBAJA koria pred Bohom alebo ho aspoň minimálne uznávajú a rešpektujú. Dovoľ mu vidieť jeho ocka a mamu, ako sa tešia na svätú omšu, ako rozumejú tomu, čo prežívajú, a prečo tam idú, ako sú súčasťou spoločenstva.
9. Zdieľajte prežívanie bohoslužieb
Byť s dieťaťom v kostole znamená zdieľať s ním celé prežívanie bohoslužieb - a byť s ním prítomný všade. Vyznávať viny… a učiť ho pokoriť sa a uznať svoju chybu. Počúvať Božie slovo… a vnímať, ako sa ma dotýka (a rozprávať sa o ňom cestou domov - čo sa ti páčilo?). Prosiť - lebo stále je o čo. Kľakni a vstaň - všetky postoje sú hlavne v prvých počiatkoch návštevy chrámu a uvedomovania si dieťaťa veľmi dôležité, oveľa viac ako slová, ktorým bude rozumieť až postupne. Choď s ním ty spolu na sväté prijímanie - aj keď tvoje dieťa dostáva ešte len krížik. Naučí sa prežívať túto nádhernú vrcholnú chvíľu s tebou a nebude sa hanbiť ísť ani potom, keď už bude môcť prijímať samo. Ostaň účastný na zdieľaní sa po svätej omši - neutekaj hneď domov!
10. Nebude to vždy ideálne
Nebude všetko hneď ideálne a nebude každá svätá omša „posvícení“. Raz ťa vycibrí dieťa, raz niekto z tvojich bratov a sestier vedľa v lavici a môže sa stať, že aj kňaz. Nik z nich nie je dokonalý a nie všetci sú naklonení prítomnosti dieťaťa v chráme. Niekedy budeš mať z kombinácie toho všetkého pocit, že to nemá zmysel, že treba zmeniť kostol, farnosť, možno aj Cirkev alebo tam jednoducho nechodiť. Nezabudni: TY si zodpovedný za to, ako bude poznávať Boha, nie babka o dve lavice za tebou, ba dokonca ani kňaz.
Ďalšie užitočné rady
- Príprava doma: Pripravte deti už doma na to, že sa idú stretnúť s Pánom Ježišom. Pripomeňte im dôležitosť tohto stretnutia a skúste ich motivovať k tomu, aby boli pozorné.
- Príklad rodičov: Dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria, ako sa správajú, a aj keď tomu nerozumie, kopíruje ich. Vo výchove nič lepšie ako príklad rodičov neexistuje.
- Príchod načas: Do kostola neprichádzajme na poslednú chvíľu. Ak sa ide autom, cestou sa možno rozprávať, kam ideme, čo tam budeme robiť, ako sa budeme správať.
- Vysvetľujte a chváľte: Malému dieťaťu pripomínajme, že Pán Ježiš sa na nás teší a že budeme spievať, hovoriť iba keď ostatní, inak budeme počúvať a snažiť sa byť potichu. Ak sa im to podarí, pochváľme ich, oceňme každý malý pokrok.
- Detská svätá omša: Ak je možné, choďte na detskú sv. omšu - hrajú a spievajú sa tam detské piesne, ukazovačky, kázeň je prispôsobená deťom, sú tam rôzne aktivity, ktoré ich hlbšie uvádzajú do evanjelia i do priebehu celej omše.
- Po omši: Po skončení Eucharistie sa neponáhľajme domov, ale zostaňme, ak sa dá, ešte pred kostolom, aj to buduje vzťahy a spoločenstvo. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajme o tom, čo nás oslovilo.
Čo robiť, ak dieťa vyrušuje?
Pokiaľ sa menšie deti po nejakom čase začnú v kostole ozývať, sú plné energie, nevedia obsedieť, nebojme sa vyjsť von, aby nevyrušovali ostatných. Je potrebné včas zasiahnuť. Ak existuje detská miestnosť, alebo chodba, kde je prenos, choďme tam, alebo aj vonku, ak sa dieťa potrebuje upokojiť, vyplakať, či vybehať. Keď sa dá, potom sa na niektorú časť omše vráťme. Rodič, ktorý sa obetuje pre dieťa, získava milosti, aj keď sa nemôže až tak sústrediť a je vonku. Stačí zachytiť kúsok z omše.
Pravidlá v skratke
| Pravidlo | Vysvetlenie |
|---|---|
| Príprava doma | Rozhovor o omši, obliekanie, balenie vecí |
| Príklad rodičov | Dieťa napodobňuje správanie rodičov |
| Príchod načas | Predíde sa stresu a hľadaniu miesta |
| Vysvetľovanie | Odpovedať na otázky, vysvetľovať symboly |
| Behanie | Dieťa má byť pri rodičovi, v prípade potreby vyjsť von |
| Jedenie a hračky | Nejesť počas omše, hračky nepatria do kostola |
| Zapájanie | Učiť modlitby, spevy, gestá |
| Hodnotenie | Po omši zhodnotiť správanie dieťaťa |
Pamätajte, že každé dieťa je originálne a vyžaduje si individuálny prístup.