Krajiny s úplne zakázanou interrupciou a legislatívny vývoj

Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je po celom svete predmetom rozsiahlych diskusií, etických dilem a právnych obmedzení. Prístup k interrupciám sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, od úplného zákazu až po rozsiahlu dostupnosť. Tento článok poskytuje prehľad krajín, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a zároveň sa venuje aktuálnemu vývoju v tejto oblasti.

Aktuálny vývoj v oblasti interrupcií

V posledných rokoch sme svedkami dynamických zmien v legislatíve a spoločenskom vnímaní interrupcií. Zatiaľ čo niektoré krajiny pristupujú k liberalizácii interrupčných zákonov, iné sa snažia o ich sprísnenie.

Európa

V Európe je situácia rôznorodá. Väčšina krajín EÚ interrupcie povoľuje, avšak existujú výnimky. Napríklad, Poľsko, Írsko a Malta boli donedávna jediné tri členské krajiny EÚ, kde bola interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená. Írsko však v roku 2018 v referende rozhodlo o zrušení ústavného zákazu interrupcií, čím sa situácia zmenila.

Prísne zákony v Európe

Malta je jednou z mála krajín v Európe, kde platí úplný zákaz interrupcií. Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená, alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa.

Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku. V roku 2011 sa konalo referendum, v ktorom sa občania vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12 týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím.

Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších uprav interrupcií v Európe. V krajine, kde veľká väčšina obyvateľstva podporuje možnosť ukončiť tehotenstvo v prípade anomálie plodu, bolo vypuknutie demonštrácií otázkou času. Hoci aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky, tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života. Na takzvanú „tabletku po“ od minulého týždňa netreba v Poľsku recept. V krajine, kde je zakázaná interrupcia, to môže zmeniť život tisícom žien.

Poľský parlament vo štvrtok diskutoval o uvoľnení zákona, ktorý takmer úplne zakazuje potraty. Koaličné názorové nezhody na tému však znamenajú neistý výsledok hlasovania. Poľsko ako majoritne katolícka krajina sprísnilo už predtým prísnu interrupčnú legislatívu počas vlády konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola pri moci od roku 2015. Tento krok vyvolal vlnu masových protestov. Po októbrových parlamentných voľbách moc v krajine získala umiernená trojčlenná koalícia, ktorá prisľúbila zmiernenie zákazu potratov. Teraz sú legálne len v prípadoch, ak je tehotenstvo následkom sexuálneho napadnutia, incestu alebo ak ohrozuje zdravie či život matky.

„Štát sa nemôže tváriť, že potraty neexistujú. Potraty sa vykonávali, vykonávajú a aj sa vykonávať budú. Štát musí urobiť všetko pre to, aby zaistil ich bezpečnosť, dostupnosť, legálnosť a výkon vo vhodných podmienkach,“ vyhlásila v parlamente ministerka pre rovnosť Katarzyna Kotulová. Poľský parlament má prerokovať štyri návrhy interrupčných zákonov, prvý návrh predkladaný premiérom Donaldom Tuskom navrhuje legalizáciu zákroku do 12. týždňa tehotenstva. Niektorí koaliční poslanci však v piatkovom hlasovaní legislatívne návrhy nemusia podporiť.

Aj v prípade schválenia reforiem v parlamente ich poľský prezident Andrzej Duda pravdepodobne nepodpíše. Duda je konzervatívny katolík a v minulosti bol spojencom strany PiS. Koalícia tiež v parlamente nemá trojpätinovú väčšinu, aby prelomila prezidentské veto.

Prístup k interrupciám v iných krajinách

V Írsku donedávna platili najprísnejšie zákony o potratoch v Európe. Ak sa ženy rozhodli ukončiť tehotenstvo, hrozilo im až 14 rokov väzenia. Nový zákon z roku 2018 povoľuje potraty počas prvých 12 týždňov tehotenstva.

Na Slovensku sa interrupcie vykonávajú podľa katolíckeho vzoru do dvanásteho týždňa tehotenstva. Na Slovensku sú interrupcie legálne od roku 1986. Od 1. januára 1987 je platný a účinný zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenie § 4 hovorí o tom, že: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“ V roku 2007 Ústavný súd rozhodol, že žena sa do 12. týždňa svojho tehotenstva môže slobodne rozhodnúť, či podstúpi interrupciu.

Väčšina krajín EÚ stanovuje limit 10 až 14 týždňov, vrátane Francúzska, Belgicka, Dánska či Grécka. Tieto termíny sa môžu predĺžiť, ak tehotenstvo spôsobí znásilnenie, alebo je plod poškodený. V Portugalsku platia podobné pravidlá. Na porovnanie, v Holandsku je potrat legálny do 24 týždňa tehotenstva.

Európsky parlament schválil nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje vytvorenie finančného mechanizmu na pomoc ženám, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám vo svojej krajine. Mechanizmus by umožnil členským štátom EÚ poskytovať interrupcie ženám, ktorým to domáce zákony zakazujú. Účasť krajín by bola dobrovoľná a financovaná z európskych fondov. Rezolúcia upozorňuje, že v niektorých krajinách EÚ ženy stále nemajú úplný prístup k bezpečným a legálnym interrupciám. Podnet pre rezolúciu dala Európska občianska iniciatíva „My voice my choice“, ktorá zozbierala viac ako 1,1 milióna podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Rezolúciu podporili liberáli, socialisti a ľavicové frakcie, proti boli prevažne pravicové a extrémne pravicové skupiny. Európska ľudová strana bola v otázke rozdelená.

Charta základných práv Európskej únie Európsky parlament v nadväznosti na júnové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA už vyzval členské krajiny na dekriminalizáciu interrupcií. Brusel 19. Dnes uplynul presne rok od rozhodnutia poľského ústavného súdu, ktorý de facto úplne zamedzil prístup k interrupciám. Štrnásť ľudskoprávnych organizácií upozorňuje, že ženy, dievčatá a všetky tehotné osoby v Poľsku čelili za uplynulých 12 mesiacov extrémnym prekážkam v prístupe k legálnym, včasným a bezpečným interrupciám. Organizácie v tlačovej správe vyzývajú poľské štátne orgány, aby prestali podkopávať reprodukčné práva a snahy o ochranu žien pred rodovo podmieneným násilím. Marta Lempart, spoluzakladateľka hnutia Ogólnopolski Strajk Kobiet (Celopoľský štrajk žien), čelí stupňujúcim sa vyhrážkam smrťou. „Rozhodnutie ústavného súdu spôsobuje ženám a dievčatám nevyčísliteľné škody. Najväčšiu ujmu zažívajú najmä osoby žijúce v chudobe, vo vidieckych oblastiach alebo na okraji spoločnosti. Poľský ústavný súd v októbri minulého roka rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva z dôvodu poškodenia plodu alebo v prípade, že je zdravotný stav plodu nezlučiteľný so životom, je protiústavné. Poškodenie plodu bolo pritom dôvodom na vykonanie interrupcie vo viac ako 90 % prípadov legálnych interrupcií v Poľsku. Poľský ústavný súd v októbri minulého roka rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva z dôvodu poškodenia plodu alebo v prípade, že je zdravotný stav plodu nezlučiteľný so životom, je protiústavné. Poškodenie plodu bolo pritom dôvodom na vykonanie interrupcie vo viac ako 90 % prípadov legálnych interrupcií v Poľsku. Rozhodnutie súdu znamenalo de facto úplný zákaz vykonávania interrupcií v Poľsku, a zároveň porušenie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov krajiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. V dôsledku pandémie COVID-19 je cestovanie za zdravotnou starostlivosťou finančne nákladné a prakticky nemožné. Organizácia Interrupcie bez hraníc pomáha ženám v európskych krajinách, kde je interrupcia úplne zakázaná alebo prístup k nej veľmi obmedzený. Poľská organizácia Federa uviedla, že počas 11 mesiacov od vynesenia rozsudku uskutočnila približne 8 100 konzultácií týkajúcich sa prístupu k interrupciám a iným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Kriminalizácia interrupcií ani zákonné snahy o sťaženie prístupu k nim neznižujú ich počet. Kriminalizácia interrupcií ani zákonné snahy o sťaženie prístupu k nim neznižujú ich počet. Jediným výsledkom obmedzovania prístupu k starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia je ohrozenie zdravia a života žien, ktoré sa rozhodli alebo potrebujú interrupciu podstúpiť. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že povinnosť štátov chrániť život tehotných osôb zahŕňa aj právo na bezpečnú a včasnú interrupciu. Ženskoprávne organizácie zbierajú spoločne s poslancami a poslankyňa opozičnej strany Ľavica podpisy pod o občiansku iniciatívu „Legálne potraty bez kompromisov“. Cieľom iniciatívy je, aby štát zlegalizoval interrupcie do dvanásteho týždňa tehotenstva bez udania dôvodu, resp. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v júli 2021 oznámil, že sa bude zaoberať sťažnosťami poľských žien, ktoré sa v dôsledku rozhodnutia poľského ústavného súdu môžu stať obeťami porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. „Extrémne obmedzovanie prístupu k legálnym interrupciám je súčasťou širšieho útoku poľskej vlády na právny štát a ľudské práva vrátane práv žien a LGBTI+ ľudí. Európske vlády tvrdia, že sú lídrami v oblasti ochrany práv žien a demokratických hodnôt. Aj napriek tomu dochádza k porušovaniu týchto práv v samotnej Európe.

Latinská Amerika

V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. Agentúra AFP poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa situácia okolo interrupcií vyvíja opačným smerom než v Spojených štátoch, kde sa interrupčné obmedzenia v posledných rokoch naopak pritvrdzujú.

Tisíce ľudí vyšli v utorok do ulíc viacerých miest Latinskej Ameriky, aby žiadali dekriminalizáciu interrupcií. Interrupcia je legálna v Uruguaji, na Kube, v Argentíne, v metropole Mexiko a troch z 32 štátov mexickej federácie. Tento zákrok je úplne zakázaný v Salvádore, Hondurase, Nikarague, Dominikánskej republike a na Haiti. V iných štátoch regiónu je interrupcia možná len v prípade ohrozenia života ženy, ak je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo ak plod nie je životaschopný.

Dolná komora čilského Kongresu práve v utorok schválila návrh zákona o dekriminalizácii interrupcií do 14. týždňa tehotenstva, čo je zásadný zlom v krajine, kde sa katolícka cirkev stavia proti tejto praxi. Dekriminalizáciu interrupcií vo všetkých štátoch mexickej federácie žiadali v utorok desiatky žien, ktoré sa vydali na pochod ulicami hlavného mesta Mexiko. Tento súdny verdikt umožní všetkým ženám v Mexiku, aby v nevyhnutnom prípade podstúpili interrupciu bez obáv zo stíhania a potenciálneho uväznenia, dodala AFP. Aj v takýchto prípadoch je však dostupnosť tohto druhu zákroku pre ženy žijúce v Argentíne obmedzená.

Argentínsky Senát v roku 2018 zamietol návrh zákona, ktorý by legalizoval interrupcie vykonané v prvých 14 týždňoch tehotenstva. Argentínsky prezident Alberto Fernández v nedeľu však oznámil, že v najbližších dňoch predloží Kongresu návrh zákona o legalizácii interrupcií. Fernández vo svojom nedeľnom prejave na otváracom zasadnutí Kongresu vyhlásil, že "v 21. storočí musí každá spoločnosť rešpektovať rozhodnutie jednotlivca týkajúce sa jeho vlastného tela." Podľa Fernándeza musí vedenie krajiny podporovať ženy. Stredoľavicový prezident Fernández, ktorý sa ujal úradu vlani v októbri po konzervatívcovi Mauriciovi Macrim, vo svojom prejave avizoval aj svoje plány na reformu súdnictva, riešenie dlhovej krízy v krajine a na oživenie ekonomiky. Ako pripomenula agentúra DPA, interrupcie sú v krajinách Latinskej Ameriky stále témou veľmi búrlivých diskusií.

Umelé prerušenie tehotenstva je aktuálne povolené iba v Uruguaji, na Kube a Guyane, ako aj v Portoriku. V Mexiku tento zákrok na žiadosť ženy vykonávajú len v hlavnom meste. Vo väčšine krajín Latinskej Ameriky je potrat možný len na základe odporúčania lekára.

Spojené štáty americké

V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. Napríklad, v štáte Georgia bol zablokovaný zákon zakazujúci umelé potraty po 6. týždni tehotenstva.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA neznamená celoplošný zákaz umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých štátoch USA. Federatívne usporiadanie USA, pozostávajúce z 50 štátov, umožňuje každému štátu do značnej miery prijímať vlastnú právnu úpravu, čo sa aplikuje aj v tomto prípade. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná. Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Lousiana.

Krajiny so zákazom alebo výrazným obmedzením interrupcií

Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách neustále vyvíja, existujú štáty, kde sú interrupcie zakázané úplne alebo sú povolené len za veľmi obmedzených podmienok.

• Malta: Interrupcia je zakázaná vo všetkých prípadoch, dokonca aj vtedy, keď je ohrozený život matky.
• Poľsko: Interrupcia je povolená len v prípade ohrozenia života alebo zdravia matky alebo ak je tehotenstvo výsledkom trestného činu (znásilnenie alebo incest).
• Niektoré štáty USA: Po zrušení precedensu Roe vs. Wade prijali niektoré štáty zákony zakazujúce alebo výrazne obmedzujúce interrupcie, často s výnimkami len v prípade ohrozenia života matky.
• Salvádor, Honduras, Nikaragua, Dominikánska republika, Haiti: Tieto krajiny majú úplný zákaz interrupcií.

Dôsledky zákazov interrupcií

Zákaz alebo výrazné obmedzenie interrupcií má závažné dôsledky pre ženy a spoločnosť ako celok. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Nárast nelegálnych interrupcií: Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby. To vedie k zvýšeniu počtu komplikácií a úmrtí v dôsledku interrupcií.
• Nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti: Zákazy interrupcií najviac postihujú ženy s nízkymi príjmami a ženy žijúce v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.
• Porušovanie ľudských práv: Mnohé medzinárodné organizácie a odborníci považujú zákaz interrupcií za porušovanie ľudských práv žien, vrátane práva na zdravie, práva na súkromie a práva na slobodu od diskriminácie.

Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien.

Alternatívne pohľady a diskusie

Otázka interrupcií je komplexná a vyvoláva rôzne názory a argumenty. Zástancovia zákazu interrupcií často argumentujú právom na život nenarodeného dieťaťa a zdôrazňujú morálnu neprijateľnosť interrupcie.

Typy interrupcií

Všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva „vysatím“ plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia.

Interrupčná tabletka ako alternatíva k chirurgickému zákroku je na Slovensku už roky kontroverznou témou. Mnohí gynekológovia pritom tvrdia, že medikamentózna forma potratu spôsobuje menej zdravotných komplikácií než chirurgický zákrok. „Pri jej použití odpadá potreba celkovej anestézie,“ vysvetlil gynekológ MUDr. Jozef Záhumenský, PhD. Pri umelom prerušení tehotenstva pomocou tabletky sa podľa neho využívajú dve účinné látky. Prvá ukončí tehotenstvo, druhá vyčistí maternicu. „Obe látky sa dajú získať na mimoriadny dovoz, zatiaľ však máme povolené používať len tú druhú - na vyprázdnenie plodového vajca pri odumretom tehotenstve,“ uviedol Záhumenský.

Na Slovensku majú ženy zákonné právo na interrupciu, no v praxi musia čeliť množstvu prekážok. Až 67 % žien, ktoré podstúpili interrupciu, uviedlo nedostatok informácií, napríklad o tom, kde zákrok podstúpiť, aké sú formy zákroku a poplatky. Až 34 % zdravotníckych zariadení odmieta interrupciu na žiadosť ženy, pričom každá štvrtá žena narazila na tzv. bariéru v prístupe k službám. Cena zákroku je tiež problém. Hoci ministerstvo zdravotníctva stanovuje maximálnu cenu na 248,95 €, priemerná cena s dodatočnými poplatkami dosahuje až 414 €. Slovenské zákony ukladajú povinné poučenie pred zákrokom a 48-hodinovú čakaciu dobu, ktorá môže spôsobiť, že sa zákrok nestihne vykonať v zákonnej lehote. Na Slovensku je povolená iba chirurgická interrupcia, medikamentózna forma, bežná vo svete, zatiaľ nie je legálna.

Hoci na Slovensku z roka na rok počet interrupcií štatisticky klesá, počet umelých prerušení tehotenstva vykonaný cudzinkám ostáva veľkou neznámou. Týka sa to najmä Poliek, ktoré cestujú kvôli potratom na Slovensko, lebo v ich krajine je interrupcia prakticky zakázaná. Nemocnice majú povinnosť hlásiť aj interrupcie cudziniek, avšak nie vždy sa tak deje.

Na Slovensku nedávno poslanci hlasovali o návrhu, ktorý by obmedzil prístup žien k potratom. Ľudová strana Naše Slovensko predložila celkovo dva návrhy o umelom prerušení tehotenstva. V prvom návrhu sa hovorí o skrátení lehoty na vykonanie interrupcie z pôvodných dvanástich týždňov na osem. Návrh povoľoval umelé prerušenie tehotenstva aj v takom prípade, ak je podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, pričom jej gravidita nepresahuje dobu dvanástich týždňov. Poslankyňa Anna Záborská však predložila pozmeňujúci návrh k vlastnej novele, čím sa prijatie novely zákona o zdravotnej starostlivosti skomplikovalo. Hovorí sa v ňom o tom, že žena bude mať pred umelým ukončením tehotenstva právo požiadať o druhú lekársku správu, ak pôjde o ohrozenie života matky alebo plodu.

Pohľad do histórie

Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu ,,zbaviť“. Boli to rôzne odvary z bylín v kombinácii s hubami. Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie bolo Rusko, a to v roku 1920.

tags: #krajiny #interrupcia #uplne #zakazana