Viacero slovenských miest čelí pomerne bežnej situácii: ak v meste žije chudobná rómska komunita, deti z tejto komunity chodia do jednej základnej školy, ktorá má povesť rómskej školy. Ide o jednu z podôb segregácie vo vzdelávaní. Je to vážny problém a Slovensko pre segregáciu rómskych detí čelí žalobe Európskej komisie. Snahy o riešenie tohto problému však napriek tomu zatiaľ takmer nevidno. O to dôležitejšie je poukazovať na odvážlivcov, ktorí sa do boja so segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní pustili.
Jednou z významných príčin tohto stavu boli školské obvody. Na Slovensku deti podľa zákona patria do spádovej školy podľa adresy trvalého bydliska. Rodičia si síce môžu vybrať aj inú školu, ale zo zákona majú nárok na miesto vo svojej spádovej škole.
Mesto Zvolen nepatrí medzi lokality s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva. Podľa údajov z roku 2019 tvorili Rómovia a Rómky 1 až 10 percent celkovej populácie. Vo zvolenských základných školách v roku 2023 tvorili deti zo sociálne znevýhodneného prostredia 2,4 percenta zo všetkých žiakov a žiačok. Celkovo teda nemali chudobné deti vo Zvolene vysoké zastúpenie ani v základných školách. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (a teda aj rómske deti) boli však v školách rozmiestnené veľmi nerovnomerne. Ostatné školy pritom nemali žiadnych žiakov a žiačky zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo len veľmi málo. Dobrý obraz o miere segregácie poskytuje takzvaný index odlišnosti. Výsledok je výpovedný.
Mesto sa rozhodlo situáciu riešiť. Zmenilo školské obvody tak, aby deti z chudobných rómskych komunít začali chodiť do viacerých škôl v meste. Mesto sa rozhodlo túto situáciu riešiť a uskutočnilo mimoriadne odvážny a nepopulárny krok, s akým sa na Slovensku stretávame len zriedkavo. Okrem toho sa v roku 2024 zmenil aj zriaďovateľ školy s najvyšším zastúpením rómskych detí. Školu už nezriaďuje mesto Zvolen, ale občianske združenie Živica. Živica je pritom organizácia, ktorá sa dlhodobo venuje podpore učiteliek a učiteľov. Zo školy plánuje vytvoriť modelovú inkluzívnu školu. Napriek tomu, že ide o súkromnú školu, tak nevyberá poplatky a dobrovoľne prijíma primeranú časť detí z rómskej komunity. Na súkromné školy sa totiž nevzťahuje spádovosť a nemusia prijímať deti z určitej lokality.
Výzvy pri začleňovaní rómskych detí do vzdelávania
„Mali sme prípad chlapca, ktorý sa dostal na stredoškolský internát a hanbil sa jesť s ostatnými v jedálni, pretože nevedel používať príbor. Radšej ostal hladný,“ hovorí Mária Lichvárová z komunitného centra v Kojaticiach. Možno sa pýtate, čo má táto zvláštna príhoda spoločné s tým, či dieťa uspeje v škole. Možno vám podobná situácia príde ťažko predstaviteľná. Vedieť sa najesť príborom je predsa samozrejmé. Tak ako sú pre majoritu samozrejmé určité úkony, ktoré by malo dieťa ovládať už pred nástupom na základnú školu.
„Tie decká z vylúčených komunít prídu do školy a musia sa najprv naučiť, ako to funguje. Ako si majú sadnúť do lavice, ako pracovať s aktovkou, ako si pripraviť veci, ako si umyť ruky. Ako ísť na záchod a kam vôbec. Toto horko-ťažko zvládnu, zároveň s tým sa učia slovenský jazyk, čo je veľmi náročné. Logicky začnú zaostávať a niektoré veci už nedobehnú,“ hovorí odborníčka na rodovú rovnosť a sociálnu prácu Monika Bosá.
Deťom z nepodnetného prostredia je v ideálnom prípade potrebné venovať sa už od útleho veku, a tu môžu byť nápomocné predškolské kluby. „Deti v nich učíme sebaobslužným činnostiam, aby sa vedeli sami obuť, obliecť a umyť, používať vodu z vodovodného kohútika. Učia sa základom spoločného stolovania, držať ceruzku v ruke, spoznávať geometrické tvary a farby, vnímať prírodu, počítať alebo sa učiť logickému mysleniu. Učíme ich ale aj komunikovať, pracovať v kolektíve, rešpektovať jeden druhého, poprosiť či poďakovať. Keď potom tieto deti idú do školy, nemajú už taký veľký strach z neznámeho prostredia,“ približuje význam aktivít, ktoré pre deti realizujeme aj v našich komunitných centrách, Mária Lichvárová.
Medzi deťmi z vylúčených komunít však, ako aj u iných častí populácie, prirodzene existujú rozdiely. A aj tu je stále veľa rodičov, ktorí sa svoje deti snažia podporovať a rozvíjať v rámci vlastných možností. Nie všetky deti však majú to šťastie, že sa im pred nástupom do školy intenzívne venujú rodičia alebo pracovníci komunitného centra. Pokiaľ sa im podarí postúpiť do vyšších ročníkov, často si v sebe nesú pocity nepatričnosti až hanby za veci, ktoré stále neovládajú, podobne ako chlapec, ktorý sa bál jesť s ostatnými v jedálni. Presadiť sa v spoločnosti s takýmto vnútorným nastavením môže byť násobne ťažšie než pre niekoho, kto dostal do vienka väčší sociálny a kultúrny kapitál.
„Segregácia rómskych detí v rámci slovenského systému výchovy a vzdelávania je systémová. Testy školskej zrelosti sú totiž založené na zvládaní úloh (ako napríklad skladanie kociek), s ktorými sa deti z prostredia generačnej chudoby nemali predtým kde stretnúť, a tak je pochopiteľné, že v nich zlyhávajú.
„Rómovia, ktorí predčasne vypadli zo vzdelávania, častokrát nechápu význam vzdelávania tak, ako to vnímame my. Že keď sa vzdelám, budem mať viac zručností a lepšiu prácu, nevidia súvis medzi vzdelaním, zamestnaním a reálnym životom. Tu na Slovensku ich 30 rokov vzdelávame, zapojíme ich do programu, ktorý ich má pripraviť na trh práce, ale prácu nedostanú. A to by nikoho nebavilo,“ poukazuje na ďalší rozmer problematiky Michaela Mudroňová, vedúca pre zamestávanie a prípravu na trh práce na oddelení Programov sociálnej integrácie.
„Bežne sa o hodnote vzdelania uvažuje v dvoch rovinách. Jedna z nich je humanizujúca, že keď máme vzdelanie, tak sme lepšími ľuďmi, otvárajú sa naše obzory, kultivujeme svoju dušu a podobne. Druhý význam vzdelania je zlepšenie situácie, pozície v spoločnosti. Teraz sa môžeme pozrieť na to, do akej miery vzdelanie, ktoré je poskytované v prostredí, ktoré úplne nezohľadňuje kultúrne špecifiká alebo možnosti a limity ľudí z vylúčených komunít, plní tú humanizujúcu funkciu. A druhá vec: vzdelanie, ktoré by im prinieslo hodnotu alebo vidinu zlepšenia sociálnej pozície, je v kontexte generačnej chudoby a skúsenosti s tým, že aj tak nemajú šancu, tiež diskutabilné,“ uzatvára Monika Bosá.
Európski Rómovia majú problémy so vzdelaním
Prípad Hermanovce: Diskriminácia a odškodnenie
Krajský súd v Prešove potvrdil, že škola v Hermanovciach v okrese Prešov diskriminovala rómskych žiakov. Boli nezákonne vzdelávaní v špeciálnych triedach. Zodpovednosť, podľa súdu, nesie aj štát. Školu aj centrum, ktoré ich diagnostikovalo, zažalovali traja bývalí žiaci.
Žiaci v Hermanovciach boli zaradení do špeciálnych tried, no podľa poradne, ktorá ich v prípade zastupuje, u nich mentálne znevýhodnenie opätovná diagnostika nepotvrdila. „Potvrdil, že deti nemajú mentálny postih,“ informovala advokátka Poradne pre občianske a ľudské práva Vanda Durbáková.
Škole súd vyčíta aj umiestnenie špeciálnych tried mimo hlavnej budovy, teda oddelene od ostatných detí. Ministerstvo školstva má poslať žiakom list s ospravedlnením a spoločne s centrom aj školou im zaplatiť odškodné po päťtisíc eur.
„Žalovaní sa dopustili diskriminácie vo vzdelávaní žalobcov na základe rómskej etnickej príslušnosti,“ uviedla hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Anna Kolářová. „To rozhodnutie je veľmi významné a veríme, že bude mať vlastne systémový dopad, pretože vlastne ten prípad nie je ojedinelý,“ skonštatovala Durbáková.
Mama jednej z bývalých žiačok hovorí, že jej dcéra na to doplatila. Na súd sa obrátila aj preto, aby ďalší žiaci už nemuseli čeliť rovnakému problému. „Snívala o tom, že bude študovať na zdravotnej škole. Nepodarilo sa jej to. To by sa nemalo diať,“ povedala mama bývalej žiačky školy Nasťa Čonková.
Riaditeľ školy zdôrazňuje, že ide o zhruba desať rokov starú kauzu, keď ešte nebol vo funkcii. Dnes fungujú inak. „Škola funguje v normálnom režime, ktorý ponúka zákon. Vyučuje všetkých žiakov bez rozdielu,“ podotkol riaditeľ Základnej školy v Hermanovciach Eduard Michálek.
Mama bývalej žiačky nám potvrdila, že jej mladšie deti už navštevujú klasické triedy. „Proste som bojovala za to, aby nedopadli tak, ako dcéra,“ pokračovala Čonková. Rozhodnutie je právoplatné. Škola však ešte využije možnosť, ktorá jej ostáva. „Prostredníctvom nášho právneho zástupcu podáme dovolanie, dodal riaditeľ Michálek. Aj rezort školstva podal proti rozhodnutiu dovolanie. Požiadal aj o to, aby zatiaľ bývalým žiakom nemusel posielať ospravedlnenie.
Podpora vzdelávania rómskych detí
Je známe, že Rómovia milujú svoje deti. Rómskym matkám záleží na tom, aby ich deti boli zdravé, veselé a aby boli sýte. V predškolskom období väčšina rómskych detí vyrastá slobodne a často sú ponechané samé na seba. Sú veľmi vnímavé a učia sa tým, že pozorujú a napodobňujú to, čo robia iní.
Materskú školu vo Rudňanoch svoju prevádzku zahájila 5. apríla 2004 s počtom 51 detí, ktoré boli zaradené podľa veku do troch tried. A 18. Radosť a smiech sa opätovne ozval 2. septembra 2004, keď sa už po druhý krát otvorili dvere Mš 5RPII. Na výchovnom a vzdelávacom programe sa podieľajú 4 pedagogickí pracovníci a dvaja rómski asistenti, dve mamičky pomáhajú cez aktivačný príspevok. Materskú školu navštevujú deti z časti obce Zapálenica, lokalita 5RPII a z osady Pätoraká.
Nadácia otvorenej spoločnosti - OSF, zaradila obec Rudňany ako jednu zo štyroch obcí Slovenska (spolu s obcami Jarovnice, Smižany a Košice - Šaca) do realizácie projektu Rómska iniciatíva vo výchove a vzdelávaní - REI, spolu s metodikou Krok za krokom. Zaradenie do projektu bolo potešením pre nás všetkých, ktorí sa venujeme výchove a vzdelávaniu rómskych detí.
Zvonku je ako bežná škola. Zvnútra to je modelová inkluzívna škola Alma vo Zvolen. Tieto zmeny sú pozoruhodné a môžu pozitívne zmeniť vzdelávacie prostredie vo Zvolene. Celkový úspech však bude závisieť od mnohých faktorov. Desegregácia je mimoriadne náročný a dlhodobý proces a jednoduchá zmena školských obvodov nemusí priniesť želanú zmenu. Dôležitú rolu môžu zohrávať napríklad postoje obyvateľstva Zvolena, vrátane rodičov detí z väčšinovej populácie.
Vo Zvolene môžu byť tieto obavy namieste. Výsledky prieskumu medzi rodičmi zo Zvolena ukázali, že značná časť rodičov môže zmenu školských obvodov vnímať negatívne. Rodičov sme sa pýtali na to, či zmena školských obvodov podľa nich nejakým spôsobom ovplyvní kvalitu škôl, ktorých sa dotknú. O čosi viac ako pätina (22,8 percenta) odhadovala, že kvalita škôl sa v dôsledku zmeny nijako nezmení a štvrtina (25,5 percenta) to nevedela posúdiť. Údaje teda naznačujú, že rodičia majú zo zmeny školských obvodov obavy. Tieto obavy by sa nemali prehliadať. Veľmi by pomohlo, keby sa mesto pokúsilo nájsť vhodné a účinné spôsoby, ako o zmenách komunikovať.
Lenže dobre vysvetliť, prečo sú zmeny dôležité, nestačí. Treba vykonať aj konkrétne kroky, ktoré obavy zo zhoršenia kvality rozptýlia. A ktoré zároveň zabezpečia, že rómske deti dostanú rovnako kvalitné vzdelanie ako ostatné deti. Pre niektoré školy vo Zvolene je totiž prítomnosť rómskych detí úplne nová situácia. To nie je žiadna hanba. Teraz sa však situácia zmenila. A je preto mimoriadne dôležité, aby školy túto novú situáciu zvládli. Predovšetkým treba zmapovať situáciu a potreby škôl, ktoré po novom začali navštevovať aj deti z vylúčených rómskych komunít. A následne treba zabezpečiť, aby tieto školy dostali aj konkrétnu podporu. A tieto skúsenosti zároveň potvrdzujú, že aktívnu a podpornú úlohu v celom procese musí zohrať zriaďovateľ škôl - v tomto prípade mesto Zvolen. Ideálne aj s podporou štátu a miestnych aktérov z mimovládneho a verejného sektora. Jednoznačne však treba mestu Zvolen držať palce a najmä mu poskytnúť podporu. Rozhodnutie zmeniť školské obvody a tak naštartovať odstraňovanie segregácie rómskych detí v meste je veľmi odvážne.
Európski Rómovia majú problémy so vzdelaním
Michal Rehúš je členom expertnej rady súkromnej základnej školy Alma vo Zvolene. Zakladateľ modelovej školy Alma Juraj Hipš.