Vývoj detskej kresby: Od čmáraníc po umelecké diela

Detská kresba je fascinujúci a komplexný prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.

Vývojové štádiá detskej kresby

Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Detská kresba má však základné vývojové etapy, takže kým sa pustíte do analýzy kresieb, je dobré vedieť, čo môžete od ratolestí v danom veku očakávať. Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.

Štádium čmárania (cca 2 - 4 roky)

V tomto období ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty.

Predschematické štádium (4 - 7 rokov)

Približne po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov.

Schematické štádium (od cca 7 rokov)

Keď nakreslí dieťa napríklad more a pláž, sú tam aj vtáky, morské hviezdy, ľudia v plavkách sa na pláži hrajú s loptou a dieťa vie k obrázku obyčajne povedať aj príbeh.

Kresba ľudskej postavy: Od hlavonožcov k realistickému zobrazeniu

Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Dieťa kreslí hlavonožcov napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie je výsledkom napodobňovania.

Hlavonožce: Prvé zobrazenie človeka

Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Čiže ak dieťa kreslí väčšiu tvár, tak ruky pripája k tvári, ak naopak kreslí väčšie nohy, tak aj ruky pripojí k nohám.

Konvenčná kresba: Zobrazenie všetkých podstatných častí tela

Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily. Konvenčná kresba, ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom, je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú oči a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle, ale pozdĺž tela.

Interpretácia detskej kresby: Čo všetko môžeme vyčítať?

Detská kresba má rozsiahly význam a môže slúžiť ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Je teda prirodzené, že práve z kresby je možné zistiť viaceré oblasti zo života dieťaťa, s ktorými môže psychológ ďalej pracovať.

Čo môžu prezradiť farby?

Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Avšak pozor, deti dokážu stabilne ohodnotiť farby podľa obľúbenosti približne od 4 rokov.

Význam farieb podľa psychológie:

• Biela: Farba čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti.
• Žltá: Farba mysle, stimuluje činnosť mozgu, podporuje aktivitu a odstraňuje duševnú únavu.
• Červená: Farba vášní, krvi a železa. Povzbudzuje chuť k jedlu, posilňuje vôľu a pôsobí proti únave.
• Oranžová: Spojenie žltej a červenej, farba kontrolovanej vášne, pozitívnej energie a vytrvalosti.
• Ružová: Farby sentimentality, romantickí a nepraktickí ľudia.
• Fialová: Farba diplomatických, zdržanlivých a uzavretých, ako aj originálnych a umelcov.

Kresby postáv a vzťah dieťaťa k rodine

Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa. Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané.

Ako podporiť detskú kresbu?

Aj keď sa to nám dospelým zdá jednoduché, pre malé deti je to proces, ktorý sa učia postupne. Prvé postavy, ktoré deti kreslia, vyzerajú často ako „hlavonožce“ - kruh a z neho trčiace ruky a nohy. Nemusíte ho hneď opravovať, skôr mu môžete jemne ukázať, ako pridať ďalšie časti tela.

1. Nakreslite jednoduchú čiaru smerom dole - môže to byť ovál, obdĺžnik alebo len rovná čiara.
2. Vysvetlite, že ruky sú po stranách tela. U malých detí sa oplatí začať s jednoduchými čiarami. Skúste hru: postavte sa spolu pred zrkadlo, vystrite ruky a nechajte dieťa pomenovať, kde sa začínajú a kde končia.
3. Nohy môžete dieťaťu ukázať ako predĺženie tela. Zatiaľ sa nemusíte trápiť s kĺbmi a chodidlami.
4. Začnite veľmi jednoducho - dve bodky a úsmev. Potom môžete pridať vlasy, obočie alebo aj pehy. Dieťa si tak začne rozvíjať fantáziu.

Nekritizujte, ale povzbudzujte - ak má postava štyri ruky, modré zuby alebo obrovskú hlavu, je to len prejav detskej fantázie. Používajte veľké formáty papiera - deti milujú slobodu pohybu. Skúste veľký baliaci papier prilepiť na stôl alebo na podlahu a nechať ich kresliť celé scény. Zapojte príbehy - vymyslite spolu krátky dej: „Dnes ide tvoja postava do cirkusu. Čo má na sebe?“ Inšpirujte sa knihami a rozprávkami - vyberte si obľúbenú detskú knihu alebo rozprávku a skúste nakresliť jej hrdinu. Nie presne podľa predlohy, ale po svojom. Kreslite spolu - vezmite si vlastný papier a kreslite vedľa dieťaťa. Ukážte mu, že aj dospelý robí chyby a niečo gumuje. Rôzne pomôcky - občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky. Hrajte sa na „rýchlokresbu“ - nastavte si minútku a skúste spolu nakresliť postavu za 60 sekúnd. Potom to zopakujte bez časového limitu. Vytvorte si doma galériu - hotové kresby môžete zavesiť na nástenku, chladničku alebo do rámu.

Kreslenie nie je len zábava - je to aj výborný spôsob, ako si dieťa rozvíja jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko a predstavivosť. Ak budete dieťa viesť krok za krokom a necháte ho tvoriť bez zbytočných zásahov, uvidíte, ako sa jeho kresby budú rýchlo zlepšovať.

Detské kresbové testy ako diagnostický nástroj

Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu. Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Metodika sa využíva v praxi pre deti od 3,6 do 11 roku a administrácia prebieha individuálne alebo skupinovo.

Test stromu a rodinné vzťahy

Problematika osobnosti dieťaťa je pomerne širokou témou. V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup k okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú (nevedomú) predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch, čo znamená, že ním vie psychológ zachytiť dynamiku osobnosti. Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma.

Táto oblasť patrí pri práci s deťmi k jednej z najvýznamnejších. V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto kresbové testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k jeho rodičom či jeho miesto v rámci rodiny. Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny. Využívaný je pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov. Inštrukcia znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie nasledovných oblastí - ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý naopak chýba, čo rodina na obrázku robí. Zaujíma ho taktiež, aká je vzdialenosť medzi jednotlivými jej členmi a aká je veľkosť jednotlivých členov rodiny.

Projektívne techniky v detskej kresbe

Analýza kresby dostala novú dimenziu s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa posledných šesťdesiat rokov v rámci psychologickej diagnostiky i psychoterapie rozvíja i diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. V psychologickej literatúre sa termín projekcia udomácnil vďaka psychoanalýze. S. Freud ju popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Termín projektívne techniky je pripisované Lawrencovi K. Frankovi, ktorý verejne použil tento termín v roku 1939 a prirovnal ich k rőntgenovým lúčom. Projektívne techniky definujú Hartl, Hartlová (2010) ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov odhaľujúcich emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby.

Grafické projektívne metódy

V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódoch, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné. V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí. Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.

Kresba ako nástroj poznania dieťaťa pre odborníkov

Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a je ich veľa. Nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov. Naopak, je možné ich ozrejmiť i odborníkom v iných profesiách zaoberajúcich sa citovými a sociálnymi väzbami detí, pretože empatický rozhovor s dieťaťom nie je len doménou psychológov, mal by ho byť schopný ktokoľvek, kto s dieťaťom prichádza do osobného kontaktu, hoci na krátky čas. Kresbové metódy môže využiť sociálny pracovník ako prvotné zahĺbenie, aby sa mohol nad dieťaťom a jeho vzťahmi zamyslieť a konfrontovať ich s inými metódami a odborníkmi, aby mohol s dieťaťom nadviazať kontakt a otvoril komunikáciu s ním, vychádzajúc pritom z faktu, že obrázok napodobňuje skutočnosť tak, ako ju dieťa vníma, alebo by chcelo vnímať.

Vývoj kresby podľa veku:

Faktory ovplyvňujúce vývin detskej kresby:

• Mentálna vyspelosť dieťaťa
• Motorika (koordinácia oko - ruka)
• Lateralita
• Zrakové vnímanie
• Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie, pozornosť
• Podpora rodičov a okolia
• Nadanie pre kreslenie
• Individuálny záujem dieťaťa

tags: #kreslena #postava #dieta