Významným medzníkom v živote dieťaťa po dosiahnutí šiestich rokov je vstup do školy. Škola ovplyvňuje duševný vývin dieťaťa vo väčšej miere ako iné faktory. Práca a povinnosti vo veľkej miere nahrádzajú doteraz dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu, na odloženie okamžitého uspokojenia mnohých potrieb, na vôľové konanie potrebné na pokračovanie v činnostiach, aj keď by dieťa robilo radšej niečo iné.
Škola však otvára aj nové možnosti - učí myslieť iným spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V mladšom školskom veku (6 - 11 rokov) podstatne narastá telesná výkonnosť dieťaťa, deti sú neustále v pohybe, ale nevedia ešte dobre hospodáriť so silami, môžu sa rýchlo vyčerpať. Pohyb je koordinovaný, stáva sa ladný. Telesná zdatnosť, obratnosť, ovládnutie rôznych zručností má aj veľký sociálno-psychologický význam - zabezpečuje dieťaťu určité postavenie v skupine vrstovníkov.
V zmyslovom vnímaní dochádza k výraznej decentrácii, dieťa si všíma aj detaily javov, je schopné rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich potom spojiť. V akte vnímania sa čoraz väčšmi uplatňuje jeho skúsenosť, odpútava sa od viazanosti na to, čo práve robí, čo sa mu vnucuje a tak sa vnímanie stáva cieľavedomým aktom - pozorovaním. Zvyšuje sa diskriminačná schopnosť - dieťa zbadá oveľa menší rozdiel v intenzite dvoch podnetov (rozdielový prah). Napríklad, kým 5-ročné dieťa rozoznáva päťgramové závažie od pätnásťgramového, 9-ročné dieťa vníma jednogramový rozdiel medzi závažiami.
Dieťa sa odpútava od zamerania na prítomnosť, časové vzťahy dnes-zajtra, skôr-neskôr, hneď-potom a pod. prestávajú byť po ôsmom roku problémom. Spontánnosť procesu predstavivosti je vystriedaná zámerným vybavovaním predstáv. Schopnosť vybaviť si predstavy v pamäti (reprodukčné predstavy) má u mladších školákov často prekvapujúcu dimenziu, predstava svojou konkrétnosťou, detailnosťou nadobúda parametre vnemu (didaktické predstavy).
V prvých rokoch školskej dochádzky ešte prevláda mechanický spôsob vštepovania do pamäti (učenia). Postupujúci vývin kognitívnych schopností umožňuje dieťaťu triediť pamäťový materiál, vnášať doň zmysel a tento narastajúci podiel zámeru a logiky sa premieta aj do rýchlosti vštepovania a kvality (trvanlivosti) podržania v pamäti, ktorá sa v priebehu obdobia zdvojnásobuje.
Kvalita vnímania, jemnej motoriky a spôsoby spracovania získaných informácií sa prejavujú aj v kresbe dieťaťa. Napr. v kresbe ľudskej postavy postupne pribúdajú jej jednotlivé časti, ich vzájomné prepojenie, zlepšuje sa proporcionalita a detailnosť postavy, objavuje sa odev a jeho časti, neskôr sa objavuje aj kresba z profilu, aj keď spočiatku zmiešaná s kresbou "en face". V druhej polovici obdobia je znázorňovaný aj pohyb a snaha vyjadriť aj perspektívu a plastičnosť tieňovaním.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, skvalitňuje sa vetná stavba, výslovnosť už nerobí žiakovi problémy, rastie jeho slovná zásoba. Verbálna komunikácia dieťaťa sa skvalitňuje aj tým, že postupne zaniká tzv. "situačná reč" - verbálna výpoveď je zrozumiteľná len pre toho, kto pozná situáciu, o ktorej dieťa hovorí, napr. preto, že dieťa neurčito označuje konajúce osoby, nepoužíva označenie miesta, čas udalosti, nezameriava sa na podstatu a pod.
K radikálnej zmene dochádza v kognitívnom vývine. Dieťa objaví logiku. Je schopné uskutočňovať skutočné logické operácie bez predchádzajúcej závislosti na videnom, logické úsudky sa však stále týkajú konkrétnych javov a obsahov, ktoré si možno názorne predstaviť. Tento nový spôsob riešenia problému, či poznávania je daný základnými zmenami, ktoré spočívajú v tom, že:
- dieťa je schopné decentrácie - odpútanie sa od viazanosti na jednu veličinu, aktuálny stav poznávacej skutočnosti, úsudok vychádza zo sledovania a rešpektovania viacerých kritérií, napr. výška, šírka, farba, počet.
Ide najmä o tieto typy logických operácií:
- klasifikácia a triedenie, rozčlenenie príslušnosti jednotlivých objektov do jednotlivých kategórií podľa viacerých hľadísk (napr. podľa tvaru a farby guličiek 7 - 8 ročné deti sú schopné vytvoriť štyri kategórie: guľaté červené a guľaté modré; hranaté červené a hranaté modré)
- inklúzia (zhrnutie), priradenie jednotlivých prvkov do tried (jablko, hruška = ovocie) a na vyššej úrovni dvoch tried do nadradenej kategórie
- radenie prvkov podľa pravidla, v ktorom je obsiahnutých viac kritérií
Mladší školský vek sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou - ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé, nepozorné.
V tomto období nastáva osvojovanie si morálnych noriem a pravidiel chovania. Učiteľ, ale aj animátor je pre deti autoritou - typickým prejavom je žalovanie (6 až 8 rokov - 1. a 2. trieda). Žalovanie využijeme pre našu lepšiu informovanosť. Okolo 9. roku sa začína prejavovať spolupatričnosť k vrstovníkom, deti cítia silnú potrebu niekam patriť - využijeme to pri vytváraní družstiev a príprave programov. Deti na vyjadrenie spolupatričnosti používajú rôzne prostriedky - názov skupiny, rituály, symboly. Deti sú nekritické, nesamostatné a ovplyvniteľné = činnosti je potrebné zrozumiteľne vysvetliť, často ich musíte ukázať. Deti sa vyznačujú mimoriadnou telesnou aktivitou (neposednosťou) - volíme veľa pohybových činností a vyvarujeme sa dlhému vysvetľovaniu a „sedeniu“.
V tomto období sa rozvíja aj jemná motorika potrebná pre písanie. V kresbe ľudskej postavy postupne pribúdajú jej jednotlivé časti, ich vzájomné prepojenie, zlepšuje sa proporcionalita a detailnosť postavy, objavuje sa odev a jeho časti. V druhej polovici obdobia je znázorňovaný aj pohyb a snaha vyjadriť aj perspektívu a plastičnosť tieňovaním.
V tomto veku sa začína formovať aj vzťah k práci. Prejavuje sa aj myslenie, ktoré je už schopné aplikovať dosť logických operácií a dospievajúci jedinec je schopný učiť sa už na základe logického myslenia. Uvažovanie o mnohých rôznych možnostiach („mudrovanie“ o všetkom) a systematičnosť, úvahy o budúcnosti sú už prítomné.
Dieťa sa odpútava od zamerania na prítomnosť, časové vzťahy dnes-zajtra, skôr-neskôr, hneď-potom a pod. prestávajú byť po ôsmom roku problémom. Predstavy sú názorné, silne citovo zafarbené. Fantázia je živá, pretvárajú sa tu ešte detské klamstvá = omfabulácie.
V tomto období sa rozvíja aj pamäť, ale mimo-vôľová pamäť. Pozorovanie sa stáva cieľavedomým aktom.
V tomto veku sa už rozvíja aj sociálna aktivita dieťaťa - vzťahy k ľuďom sa začínajú prehlbovať. Dieťa sa učí správať podľa príkazov a zákazov. V tomto období sa začínajú utvárať vzťahy medzi deťmi, vznikajú prvé priateľstvá a skupiny. Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty.
V tomto období rastie už trvalejší chrup. Potrebný je dostatočný spánok, približne 9 - 10 hodín.
V tomto období sa začínajú prejavovať aj prvé výhrady (9-10 rok). Vstupujú do vzťahu medzi sebou, vytvárajú sa skupinky chlapci a dievčatá.
V tomto období je dôležité, aby dieťa malo dostatok pohybu a aktivít, ktoré rozvíjajú jeho telesnú zdatnosť a obratnosť.
V tomto veku sa dieťa učí myslieť realistickejšie a chápe svet okolo seba.
Deti v tomto veku sú schopné sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky na jeho dosiahnutie.
V tomto období je dôležité podporovať dieťa v jeho snahe o samostatnosť a v jeho objavovaní sveta.
V tomto veku sa rozvíja aj citová stránka dieťaťa, formuje sa jeho vzťah k práci a povinnostiam.
V tomto období sa dieťa učí dodržiavať pravidlá a normy správania v spoločnosti.
V tomto období je dôležité, aby dieťa malo priestor na hru, ktorá je preň stále dôležitou formou učenia a rozvoja.
V tomto období sa dieťa učí prekonávať prekážky a plniť povinnosti.
V tomto období sa začína rozvíjať aj zmysel pre zodpovednosť.
V tomto období sa rozvíjajú aj prvé záujmy o budúce povolanie.
V tomto období sa rozvíja aj vôľa, ktorá umožňuje deťom prekonávať prekážky a plniť povinnosti.
V tomto období sa dieťa učí kriticky hodnotiť svoje správanie a správanie iných.
V tomto období sa formuje aj osobnosť dieťaťa a jeho individuálne vlastnosti.
V tomto období sa dieťa učí nadväzovať a udržiavať priateľské vzťahy s rovesníkmi.
V tomto období sa dieťa učí tolerancii a rešpektu voči iným.
V tomto období sa dieťa učí zvládať svoje emócie a regulovať svoje správanie.
V tomto období sa dieťa učí spolupracovať s ostatnými a pracovať v tíme.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoje činy.
V tomto období sa dieťa učí hodnotiť svoje úspechy a neúspechy.
V tomto období sa dieťa učí zvládať stres a náročné situácie.
V tomto období sa dieťa učí objavovať svoje silné stránky a talenty.
V tomto období sa dieťa učí stanoviť si ciele a pracovať na ich dosiahnutí.
V tomto období sa dieťa učí byť samostatné a nezávislé.
V tomto období sa dieťa učí kriticky myslieť a hodnotiť informácie.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoje zdravie a životný štýl.
V tomto období sa dieťa učí rešpektovať autority a pravidlá.
V tomto období sa dieťa učí rozlišovať dobro a zlo.
V tomto období sa dieťa učí empatii a súcitu.
V tomto období sa dieťa učí vyjadriť svoje názory a pocity.
V tomto období sa dieťa učí riešiť konflikty.
V tomto období sa dieťa učí byť odolné voči nepriaznivým vplyvom.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za životné prostredie.
V tomto období sa dieťa učí pozitívnemu mysleniu a optimizmu.
V tomto období sa dieťa učí hľadať riešenia a byť kreatívne.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoje vzdelanie.
V tomto období sa dieťa učí rešpektovať odlišnosti.
V tomto období sa dieťa učí byť vďačné.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoju rodinu.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoju komunitu.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svoju krajinu.
V tomto období sa dieťa učí zodpovednosti za svet.
