Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja dieťatka. Mnoho rodičov zvykne porovnávať nielen váhu svojho bábätka s inými deťmi, ale častokrát aj to, čo dokáže - a vaše už sedí?, a to vaše už chodí? Každé dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovlyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne. Inak to nie je ani u chôdze a prvých krokov, ktoré patria k jednej z najdôležitejších udalostí v každej rodine. Ak dieťa nechodí do prvého roku života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku.
Kedy je ten správny čas na to, aby dieťa už samostatne chodilo? Kedy zbystriť pozornosť, že niečo nie je v poriadku? Akým chybám sa pri prvých krokoch vyhnúť? Na to všetko sme sa opýtali odborníkov.
Optimálny čas na chôdzu
Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu. Rozhodujúce sú prvé tri mesiace, kedy sa dieťa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Správne zvládnutá poloha na brušku, tzv. „pasenie baránkov“, je veľkým predpokladom, že zvládne otáčanie sa na brucho a opačne, neskôr lezenie po štyroch, sed, státie a chôdzu. Chôdzu máme geneticky naprogramovanú a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť. Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne.
Väčšina detí urobí prvé krôčiky medzi 9. a 12. mesiacom života a samostatne chodí medzi 14. až 18. mesiacom. Niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku. Prvé kroky dieťaťa patria medzi tie najemotívnejšie momenty v živote každého rodiča. Je to symbolický prechod od bábätka k malému objaviteľovi, ktorý začína vnímať svet z úplne novej perspektívy. Ak hľadáte priamu odpoveď na otázku, kedy začne dieťa chodiť, odborníci sa zhodujú na pomerne širokom časovom okne. Väčšina detí urobí svoje prvé samostatné kroky v období medzi 9. a 18. mesiacom života. Je dôležité zdôrazniť, že tento rozptyl je úplne v poriadku. Niektoré deti sú motoricky popredu a už v 10 mesiacoch s úsmevom behajú po byte, zatiaľ čo iné venujú viac energie rozvoju reči alebo jemnej motoriky a chodiť začnú až okolo roka a pol. Pre rýchlu orientáciu rodičov platí: hranica 18 mesiacov je stále považovaná za širšiu normu zdravého vývoja, pokiaľ dieťa vykazuje progres v iných pohybových zručnostiach.
Asi v 13. mesiaci začína dieťa chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody. Keď ho chytíte za ruku, vie už vyjsť po schodoch. V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje, vo veku dva a pol roka strieda hore schodmi obidve nohy rovnako ako dospelý. Dole schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov. Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby. Vedia skákať na jednej nohe aj na oboch. Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.
Zvyčajne začínajú detičky chodiť samy, bez pomoci, okolo dvanásteho mesiaca života. Ale sú aj také, ktoré bežkajú už ako desaťmesačné. Naopak, netreba sa predčasne strachovať, ak vaše dieťatko ešte nechodí samo ako pätnásťmesačné. Rozdiely sú naozaj veľké. Nenúťte deti do ničoho, najlepšie je nechať všetko na ne, ony samy najlepšie vedia, čo zvládnu a čo nie. Každé dieťa je individualita a vyvíja sa svojím tempom. Tabuľky, ktoré určujú, čo má dieťa dokázať v určitom veku, sú len priemerom z mnohých detí. Chôdza a jej vývoj je - rovnako ako aj iné schopnosti - geneticky zakódovaná. Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách - jemná motorika, rečový vývin - nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Najskôr treba pátrať, kedy začali chodiť obaja rodičia.
Dieťatko okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života. Postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15. „Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová.
Vek dieťaťa nie je jediným kritériom - oveľa dôležitejšia je jeho emocionálna a psychická pripravenosť. Dieťa je pripravené, ak dokáže dobre dodržiavať jasne nastavené hranice, je schopné samostatného rozhodovania v základných situáciách a vie vhodne reagovať na bežné neočakávané udalosti (napr. čo robiť, keď stretne neznámeho človeka alebo keď sa stratí či zraní). Dôležité je, aby dieťa poznalo cestu domov zo svojho obvyklého okolia, vedelo povedať alebo ukázať adresu svojho bydliska alebo poznalo telefónne číslo jedného z rodičov. Je nutné naučiť dieťa rozlišovať dôveryhodné osoby (policajt, matka s deťmi) a povedať mu, kam sa obrátiť o pomoc. Vaše dieťa je na samostatný pohyb vonku pripravené vtedy, keď sa s ním dokážete dohodnúť a viete, že vaše pravidlá chápe a rešpektuje aj vo vašej neprítomnosti.
Vývojové míľniky na ceste k chôdzi
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíjajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. „Má rok a ešte nechodí? Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť. Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice. Počas prvého roka dieťa rozvíja koordináciu svalov a ich silu v každej časti svojho tela. Potom ešte musí získať istotu, trénovať rovnováhu. Nižšie uvádzame ďalšie míľniky v učení sa chodiť. Uvedené mesiace sú len orientačné, niektoré deti sa k danej fáze dopracujú skôr, iné neskôr.
Vývin chôdze približne v 8. mesiaci
Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak ho v tejto fáze začnete chytať za ruky a začnete „ho učiť chodiť“, dieťa bude mať pocit, že ste súčasťou jeho pohybového stereotypu. Neučte deti chodiť.
Vývin chôdze približne v 9. mesiaci
Postupne dieťa začne používať nábytok, či steny a začne chodiť popri nich. Chodiť začína najprv do boku a až neskôr smerom dopredu. Skontrolujte bezpečnosť vášho nábytku a priestoru, v ktorom sa dieťa pohybuje. Dieťa, ktoré nie je chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Ak dieťa chcete naučiť, ako zliezť zo stoja dole, odstúpte mierne od neho a stále sa na neho dívajte. Môžete ho volať menom a ukazovať hračku - tá by ho mala prilákať, aby zišlo dole. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem.
Vývin chôdze v 10. - 12. mesiaci
Dieťa začína stáť bez opory a začína trénovať svoju rovnováhu. Je to kľúčová súčasť chôdze. Ak dieťa dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dosť isto, aby skúsilo urobiť prvý krok.
Prvé kroky v 9. - 12. mesiaci
Prvé kroky. Sú nezabudnuteľným okamihom živote malého dieťatka. Určite bude nasledovať zopár zakopnutí, kým sa dieťa naučí chodiť samé. Pokračujte v podporovaní dieťatka, keď objavuje schopnosť chôdze.
Samostatná chôdza v 12. - 15. mesiaci
Majte na pamäti, že niektoré deti radšej štvornožkujú, robia tak po dlhšiu dobu a až potom naozaj začnú samostatne chodiť. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíjajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. „Má rok a ešte nechodí? Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť. Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia. Chodítka dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré bývajú „odložené“ v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice. Počas prvého roka dieťa rozvíja koordináciu svalov a ich silu v každej časti svojho tela. Potom ešte musí získať istotu, trénovať rovnováhu.
Chôdza nie je izolovaný akt, ale vyvrcholenie mesiacov intenzívneho tréningu. Predtým, než sa dieťa postaví na vlastné nohy, musí jeho telo prejsť komplexnou prípravou - od posilnenia šijových svalov pri „pásení koníčkov“ až po vybudovanie stability v trupe. Mnohí rodičia majú tendenciu štvornožkovanie podceňovať a tešia sa, až sa dieťa konečne postaví. Keď je svalstvo dostatočne pevné, prichádza fáza vyťahovania sa do stoja. Dieťa začne využívať nábytok, mriežky postieľky alebo vaše nohy ako rebrík. Po tom, čo sa dieťa naučí postaviť, nasleduje fáza známa ako „cruising“ - teda obchádzanie nábytku bokom. Toto je kľúčový tréning rovnováhy. Dieťa zisťuje, kde má ťažisko a ako reagujú jeho chodidlá na podložku. V tomto období je ideálne nechať dieťa čo najviac naboso (alebo v protišmykových ponožkách), aby receptormi na chodidlách „čítalo“ povrch a správne formovalo klenbu. Ak vaše dieťa v 14 mesiacoch stále preferuje štvornožkovanie, kým susedovo dieťa už behá, zachovajte pokoj. V Pastello rodičov vždy povzbudzujeme: dôverujte svojmu dieťaťu. Podpora chôdze by nemala byť o drille, ale o radosti a hre. Naším cieľom je motivovať dieťa, aby samo chcelo objavovať svet na dvoch nohách.
Čomu sa vyhnúť pri prvých krokoch?
Mnoho mamičiek sa v tomto snaží “uponáhľať” a dávajú napr. dieťa sadnúť podložené vankúšmi alebo stavajú nasilu na nožky neuvedomujúc si, že preskakujú isté fázy vo vývoji, ktoré sú potrebné na spevnenie svalstva, aby dieťa neskôr samo dokázalo sedieť či chodiť. Najhoršou variantou sú chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno.
Klasické pasívne chodítka (tzv. pavúky), do ktorých sa dieťa „posadí“ a odráža sa špičkami nôh, sú z hľadiska fyzioterapie nevhodné. Naopak, aktívne tlačiaky a drevené vozíky sú vynikajúcim nástrojom. Ťahacie hračky: Drevený psík alebo káčatko na šnúrke sú skvelou motiváciou pre deti, ktoré už robia prvé kroky. Loptičky: Kotúľajúca sa loptička je magnetom pre pozornosť. Interaktívne hračky na podlahe: Umiestnením obľúbenej hračky na vyvýšené miesto.
Vedenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. Ak dieťa držíte za ruky zdvihnuté vysoko nad hlavu, meníte jeho ťažisko. Dieťa nechodí samo, ale „visí“ na vašich rukách, ramená má v neprirodzenom napätí a neučí sa prepadať dopredu a chytať rovnováhu.
Predčasné obúvanie do pevných topánok: Doma je najlepšie nechať dieťa naboso. Chodidlo potrebuje cítiť povrch, aby sa svaly a klenba vyvíjali správne. Urýchľovanie procesu: Nedávajte dieťa stáť, kým sa samo nepostaví. Jeho kosti a kĺby na to musia byť pripravené.
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Nesnažte sa mu pomáhať. Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách - K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu - K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice - Hrozí riziko vytiahnutia lakťa - K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku - Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze - Predlžujeme dobu samostatného chodenia.
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Prvé kroky musí urobiť samé. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať.
Sú to najčastejšie chyby, ktoré môžete urobiť pri prvých krôčikoch dieťaťa. „Nie je to správne a ak to mamička robí, znamená to, že dieťa je pri chôdzi ešte neisté a nie je na ňu prispôsobené. Malo by totiž chodiť až vtedy, keď samo chce a môže. V tom prípade stačí, ak mu mamička podá iba prst, o ktorý sa chytí a napriek tomu bez problémov kráča. Nie je vhodné tento proces zbytočne urýchľovať a neodporúčam riadiť sa radami iných mamičiek z ihriska. V prípade, že váš syn alebo dcéra pri chôdzi ešte často padajú, dajte im ešte chvíľu čas. V tejto fáze ich radšej nechajte rúčkovať okolo nábytku. „A aj keď dieťa spadne, netreba sa znepokojovať. K obdobiu, keď maličké začína chodiť, to jednoznačne patrí.
Ako podporiť dieťa v prvých krokoch?
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíjajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. „Má rok a ešte nechodí? Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť.
Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíjajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. „Má rok a ešte nechodí? Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Rodičia často robia chybu, že deti „učia“ chodiť.
Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách. Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty. Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv. Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť. Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo. Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro. Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Dajte deťom čas a priestor. Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Užívajte si čas objavovania a myslite tiež na to, čo so sebou nová pohyblivosť prináša. Zabezpečte byt tak, aby pre dieťa nebol nebezpečný.
Kedy navštíviť lekára?
Kedy je teda treba vyhľadať odborníka? „Každé dieťa je individualita a vyvíja sa svojím tempom. Tabuľky, ktoré určujú, čo má dieťa dokázať v určitom veku, sú len priemerom z mnohých detí. Chôdza a jej vývoj je - rovnako ako aj iné schopnosti - geneticky zakódovaná. Ak dieťa samostatne nechodí po 12. mesiaci života, ale nezaostáva v iných funkciách - jemná motorika, rečový vývin - nebýva nutná žiadna liečebná intervencia. Najskôr treba pátrať, kedy začali chodiť obaja rodičia,“ upresňuje MUDr. Viliam Dobiáš.
Ak vaše dieťa nechodí do 18 mesiacov a nepreukazuje progres v iných motorických zručnostiach, je vhodné konzultovať to s pediatrom. V niektorých prípadoch môže byť potrebné navštíviť aj detského neurológa alebo fyzioterapeuta.
FAQ - Prvé kroky dieťaťa (Baby steps - National Geographic)
