Detské kresby: Jazyk duše a zrkadlo vývoja

Každý rodič je fascinovaný detskou mysľou a fantáziou, hoci jej niekedy celkom nerozumie. Detské kresby môžu prezradiť veľa o osobnosti dieťaťa. Ak máte doma malých umelcov, poďte sa s nami pozrieť, čo všetko môžete z ich kresieb vyčítať a ako ich v kreslení podporovať.

Vývoj detskej kresby: Od čmáraníc k umeniu

Začiatky detského výtvarného prejavu sa objavujú už okolo 18. mesiaca života, hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide len o kostrbaté čiary, ale nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu prináša dieťaťu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.

Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby:

• Štádium čmárania (cca 2 - 4 roky): Obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí tzv. náhodný realizmus, kde možno pozorovať konkrétne tvary a objekty.
• Predschematické štádium (cca 4 - 7 rokov): Po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí. Z kruhov a kociek sa stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy, samozrejme, bez realistických detailov. Snaha zachytiť svet okolo seba je pre toto štádium typická.
• Schematické štádium (od cca 7 rokov): Realistické detaily prichádzajú až v tomto štádiu.

Podľa psychologičky sa dvojročné dieťa ešte len učí držať pastelky v ruke, sedem- či deväťročné už dokáže detailne nakresliť postavy a prvky prostredia. Vývoj kresby podľa veku dieťaťa:

1. Okolo 1 roka: Dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec zanecháva stopu. Vytvára bodky, škvrny, neskôr čmáranice.
2. Okolo 2 rokov: Dieťa zvládne rôzne druhy čmáraníc, dokáže rozpoznať rozdiely vo svojich čmáraniciach. Učí sa vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Po prvýkrát dokáže vymyslieť konštrukciu skutočnosti a snaží sa zachytiť vzťahy okolo seba.
3. Okolo 3 rokov: Dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, spoznáva tvary ako kruh a špirála. Pred tretím rokom života objavuje aj štvorec a trojuholník. Kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
4. Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť svoje predstavy, rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Snaží sa prostredníctvom kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania.
5. Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastáva pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať aj krk. Končatiny často kreslí jednodimenzionálne.
6. Okolo 6 rokov: Dieťa už zvláda zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je častejšia a postavy sú proporcionálnejšie.
7. Okolo 7 roka: Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.

Interpretácia detských kresieb: Čo nám hovoria farby a čiary?

Všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, avšak pozor, aby sme to zbytočne nepreanalyzovali. Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa.

Farby a ich symbolika

Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.

Zbystrieť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy.

Linky a čiary: Tiché výpovede

Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia.

Postavy v detských kresbách: Zrkadlo rodinných vzťahov

Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily.

Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.

Kresba rodiny: Odhalenie rodinných väzieb

Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava.

Kresba rodiny ako projektívna technika

Kresba rodiny predstavuje jeden z najčastejšie realizovaných a najvýpovednejších detských výtvarných prejavov. Je to projektívna technika, ktorá nachádza svoje uplatnenie nielen v práci psychológov, ale aj učiteľov, pedagógov a arteterapeutov. Prostredníctvom kresby dokáže dieťa často vyjadriť svoje pocity, vnímanie a skúsenosti, ktoré by slovami nedokázalo alebo nechcelo formulovať. Správanie a prežívanie dieťaťa je totiž do značnej miery formované jeho rodinným prostredím, a práve kresba rodiny nám môže poskytnúť cenný pohľad do tohto intímneho sveta.

Pri vyhodnocovaní kresby rodiny sa odborníci zameriavajú na niekoľko kľúčových oblastí a prvkov:

• Chýbajúce časti tela postáv: Môže naznačovať pocity nekompletnosti, odcudzenia alebo nedostatočnej podpory u daného člena rodiny.
• Zvýraznenie alebo úplné chýbanie určitej časti tela: Napríklad zväčšené ruky môžu symbolizovať túžbu po kontakte alebo naopak agresivitu, zatiaľ čo chýbajúce ústa môžu naznačovať pocit nemohúcnosti vyjadriť sa.
• Poradie nakreslenia postáv: Postava nakreslená ako prvá býva často emocionálne najvýznamnejšia pre dieťa. Poradie tiež môže odrážať hierarchiu v rodine podľa vnímania dieťaťa.
• Veľkosť jednotlivých postáv: Väčšie postavy často predstavujú pre dieťa dominantné alebo vplyvnejšie osoby, zatiaľ čo menšie môžu naznačovať pocit menejcennosti alebo závislosti.
• Činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú: Zobrazené aktivity môžu odrážať vnímanie rodinných rolí, vzájomnej interakcie a pocitu súdržnosti alebo naopak izolácie.
• Vynechanie alebo nezobrazenie niektorej z významných postáv: Môže signalizovať odmietanie, neprítomnosť alebo negatívny vzťah k danej osobe.
• Všetky postavy sú nakreslené rovnako: Pri menších deťoch to môže byť bežné, ale u starších to môže naznačovať nedostatok diferenciácie medzi rodinnými príslušníkmi alebo pocit jednotvárnosti v rodine.
• Vybrané postavy sú zobrazené rovnako: Toto môže naznačovať silnú identifikáciu dieťaťa s týmito postavami alebo naopak pocit, že sú si v niečom podobné v jeho vnímaní.

Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti.

Znepokojujúce signály a ako na ne reagovať

Aby sme rozpoznali znepokojujúce signály, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Ak dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.

Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne.

Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.

Ako podporovať dieťa v kreslení a tvorení

Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhuje sa, aby namiesto pochvaly použili slová a podrobne opísali, čo vidia. Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety: "Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?" A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať: "Páči sa tebe?"

Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.

Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.

Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.

Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.

Tvorenie s deťmi: Viac než len hra

Tvorenie s deťmi nie je len spôsob, ako zabaviť neposedné ruky, ale je to predovšetkým prirodzená a hravá cesta k rozvoju celej osobnosti. Pomáha deťom rozvíjať jemnú motoriku, kreativitu a motivuje k sústredeniu. Navyše pri spoločnom tvorení vzniká niečo cennejšie ako len výrobok - rastie vzťah medzi dieťaťom a dospelým, či už je to rodič, starý rodič, učiteľ alebo pestúnka.

Pri tvorení s deťmi v škôlke, škole, ale aj doma sa často využívajú trendy upcyklácie, napríklad maľovanie na poháre alebo tvorenie s konzervami. Toto učí deti prirodzene vnímať hodnotu vecí a vedie ich to k ohľaduplnosti k životnému prostrediu. Často je možné tvoriť aj s prírodninami.

Pri výbere tvorivých aktivít je dobré zohľadniť vek dieťaťa a jeho schopnosti. Dôležité je teda sledovať a počúvať to, čo dieťa baví, čomu sa chce venovať. Tvorenie má byť primárne zábava aj odpočinok a v tomto prípade určite nie je dobré deti nútiť do vecí, ktoré nechcú alebo nemajú motiváciu robiť.

Tvorenie podľa veku:

• Najmenšie deti: Modelíny a prstové farby pre rôzne odtlačky rúk, predmetov alebo prírodnín. Deti v tomto veku neriešia výsledok, ale skôr proces.
• Od 3 rokov: Zložitejšie tvorenie s modelovacími hmotami ako sú samotvrdnúce alebo polymérové hmoty. Možnosti fúkacích farieb, obtlačovanie rôznych predmetov alebo napríklad výroba pečiatok zo zemiakov.
• Pred nástupom do školy: Jednoduché strihanie s nožnicami, ideálne špeciálnymi zaoblenými. Tvorenie s deťmi z roliek od toaletného papiera, detské plastové korálky.
• Školský vek: Práca so zmršťovacou fóliou, tvorenie šperkov, výroba sviečok a mydiel, šitie filcových častí, maľovanie na kamienky, Pixel hobby skladačky, diamantové maľovanie, tvorenie sa zažehľovacími korálkami, odlievanie z Jesmonite, kreatívneho betónu alebo ekologickej živice Reslin, macramé.

Každé ročné obdobie aj sviatok ponúka ideálnu príležitosť na spoločné tvorenie. Deti tak nielen vyrábajú krásne dekorácie alebo darčeky, ale zároveň vnímajú cyklus prírody a tradícií okolo seba.

Kreslenie ovocia v špeciálnej škôlke môže byť nielen chutnou, ale aj vzdelávacou aktivitou, ktorá rozvíja detskú kreativitu a kognitívne schopnosti.

tags: #kreslene #dieta #rodicia