Dospievajúce deti: Hľadanie zmyslu života a hodnôt v búrlivom období

Dospievajúce deti túžia spoznávať odpovede na otázky: „Aký je zmysel môjho života? Podľa ktorých noriem by som sa mal (a) v živote riadiť? Čo alebo kto mi môže v živote ukázať správnu cestu?“ Odpovede na tieto otázky hľadajú v médiách, v škole, medzi kamarátmi. Najviac im však môžu pomôcť rodičia.

Niektorí mladí ľudia sú v súčasnom svete často zmätení a nevedia, čo je v živote správne a čo nie. Na prvý pohľad to možno tak nevyzerá, ale veľké množstvo dospievajúcich hľadá existenciálny rozmer svojho života. Predovšetkým od rodičov sa očakáva, že budú pre svoje deti vzorom v oblasti etiky a morálky. Odborníci tvrdia, aby rodičia v tomto smere naozaj dokázali svoje deti povzbudiť.

Niekedy je to však ťažké, lebo mladí ľudia názory rodičov odmietajú. Aby sa rodičia stali pre deti v tomto smere inšpiráciou a vzorom, je potrebné, aby splnili aspoň dve podmienky. Jednak musia mať o týchto veciach ujasnené predstavy a tiež to, aby deti boli na takej vlnovej dĺžke s nimi, aby sa chceli stotožniť s ich predstavami a boli schopné prijať za svoje hodnoty tie, ktoré uznávajú rodičia.

Rodičia by mali mať pevný základ, na ktorom majú postavené svoje životy. Rodičia by mali uznávať niečo, čo podopiera človeka v každej situácii a aj v čase, keď sa hodnoty rýchlo menia a často sa aj úplne rozpadajú. Rodinná láska nemôže prežiť bez pevne stanovených hodnôt. Šťastné rodiny si uvedomujú svoje hodnoty, smerovanie a tiež duchovný rozmer každodenne a konkrétne. Uvedomujú si, že okrem jedla, príbytku a iných materiálnych vymožeností, existuje aj duchovný svet, súčasťou ktorého sú aj určité duchovné hodnoty.

Rodiny, v ktorých si všetci členovia túto skutočnosť uvedomujú, dokážu sa lepšie navzájom chápať, podporovať, pomáhať si, odpúšťať si a navzájom sa tolerovať. Mala by existovať viera v stabilnú rodinu, do ktorej sa každý môže bez strachu vracať, kde každý každého vypočuje, poradí, nesúdi a prijíma toho druhého takého, aký je v bezpodmienečnej láske. Pre dieťa je tiež dôležité žiť v láskavom prostredí, v ktorom za šťastie rodiny sú zodpovední všetci. Rodinu netreba vnímať ako samozrejmosť. Je to ten najväčší a najvýznamnejší projekt života, je potrebné ho neustále zdokonaľovať a pracovať na ňom. A láska v rodine mala, má a bude mať vždy tú najväčšiu silu a moc. Ak rodičia tieto hodnoty podporujú, vytvárajú tak pevný základ, o ktorý sa kedykoľvek môžu oprieť aj ich deti.

Dôležité je aj puto rodičov so svojím dieťaťom

Dieťa, ktoré necíti, že ho rodičia milujú a prijímajú, má veľké ťažkosti s tým, aby sa dokázalo stotožniť so svojimi rodičmi a ich hodnotami. Bez zdravého a silného puta lásky medzi rodičmi a dieťaťom reaguje dieťa na rodičovskú autoritu hnevom, odporom a nepriateľstvom. Každé prianie alebo príkaz vníma ako nepríjemnú povinnosť, a preto často vzdoruje. Ak má dieťa takýto vzťah ku svojim rodičom, je veľmi ťažké mu odovzdať morálny a etický systém hodnôt.

Detská pamäť a odovzdávanie hodnôt

U dieťaťa prevažuje cit nad intelektom, a preto si viac pamätá city než fakty. Dieťa si skôr spomenie na pocity v určitej situácii než na detaily toho, o čo vlastne išlo. Mnohé deti si viac pamätajú to, ako sa napríklad v škole cítia ako to, čo sa učia. Takže pre deti je teda dôležitejšie to, ako sa v jednotlivých situáciách cítia. To však neznamená, že deti by sa nemali nič učiť. Ide hlavne o spôsob, ako sa im majú informácie odovzdávať. Preto je dôležité nezabúdať na úctu, láskavosť, a záujem o ich život. Ak si dieťa z vyučovania odnáša pocity poníženia, nudy, odmietania, tak sa v škole necíti šťastné. A podobné je to aj v rodine. Ak chcú rodičia odovzdávať určité hodnoty, dieťa musí mať najprv naplnené citové potreby. Je to práve preto, lebo dieťa si skôr zapamätá svoje pocity ako fakty.

Prežívajte chvíle so svojím dieťaťom aj osamote

Aj v procese odovzdávania hodnôt je veľmi potrebné, aby si rodičia našli čas na každé svoje dieťa. Každé dieťa miluje príbehy. Čítanie zaujímavých príbehov alebo rozprávanie vlastných vymyslených príbehov každé dieťa veľmi obohacuje. Veľmi dlho si dokáže zapamätať jedinečnosť týchto chvíľ. Po prečítaní príbehu môžete pokračovať vo voľnej debate. Dovoľte dieťaťu, nech sa pýta alebo nech povie svoj vlastný názor na postavy a situácie z príbehu. Ak je aj ticho a nechce rozprávať, tak rozprávajte len vy. Dieťa i vtedy, keď sa tvári, že nepočúva, v skutočnosti počúva, čo hovoríte a vaše slová ho veľmi ovplyvňujú. Dôležité je tiež, aby príbeh dieťa vnútorne prežilo. Čas, ktorý takto prežijete so svojím dieťaťom, bude mať hlboký vplyv na neho na dlhé roky.

Učte svoje deti ďakovať a odpúšťať

Keď proces odpustenia deti vidia a cítia vo vlastnej rodine, to je ten najlepší živý príklad. Keď deti majú zážitok, že sa im odpúšťajú ich nedostatky, takto sa učia aj ony odpúšťať, pretože niečo podobné zažili na vlastnej koži. Keď sa naučia odpúšťať v rodine od svojich rodičov či starých rodičov, neskôr vedia odpúšťať v škôlke, v škole i na pracovisku. Každý človek má silu odpúšťať. Postupne je potrebné ju precvičovať. Na začiatku na to treba čas a tiež veľa trpezlivosti. Je ľahké robiť si predsavzatia, že budeme trpezliví a potom pri najmenšom rozladení v nás ožívajú minulé, prítomné a neraz aj budúce obvinenia. Treba si vždy pripomínať, že kto ukazuje prstom na iných, mieri aspoň tromi na seba samého.

Krásne je, keď rodičia naučia svoje deti aj úprimne ďakovať. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilnejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže náš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. Nerobí to automaticky. S každým novým prijatím sa aktivizuje pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť. Lekári upozorňujú aj na to, že takíto ľudia sú i zdravší.

Rodičia ako živé vzory

Keď majú rodičia s deťmi úprimný a láskyplný vzťah, keď oni sami žijú podľa určitých pravidiel, teda sú živým vzorom, za takýchto podmienok majú veľkú šancu, že práve oni budú môcť odovzdať svojim deťom tie najsprávnejšie pravidlá fungovania sveta a deti im aj uveria. Keď deti žijú v takejto rodine, nemajú dôvod hľadať pravdu niekde inde.

Dospievanie je vzrušujúca a bláznivá doba, je ako nebezpečný let do vesmíru. Mama a otec chcú letieť s dieťaťom, ale v rakete je miesto iba pre jedného. Najhorší zážitok rodičov z letu ich dieťaťa je pristávanie. Bude mať raketa ten správny uhol, aby v nej astronaut nezhorel? Strata spojenia so zemou pri pristávaní, to je to obdobie, keď dospievajúci nechce s rodičmi hovoriť a keď sa jeho slovník obmedzí na „neviem, možno, zabudol som, ja?, nie, áno?, kto?, ja?“. Väčšina detí odštartuje svoj let do vesmíru v 14. - tich rokoch a vo väčšine rodín je pristátie okolo 20. roku. Cieľom v období dospievanie je udržať dieťa vo svojom (rodičovskom) tíme. Rodičia môžu vyskúšať metódu uvoľňovania a uťahovania - kde sa všade dá, tak uvoľniť putá, uťahovať pri dôležitých životných záležitostiach. Doba dospievania kladie na rodičov rovnaký tlak ako doba predškolská, dospievajúce dieťa obracia celú rodinu hore nohami. Rodičia sa nesmú nechať vyčerpať vzdorom dospievajúceho. Múdry rodič je ten, ktorý si vie uchovať rezervy a nevyčerpať sa v dobe, keď je toho priveľa. V oslabenej pozícii môže totiž inak bežný stres prerásť do hádky.

Predčasné dospievanie sa týka rovnako chlapcov ako dievčat. Obe pohlavia sa stávajú mužnejší, či ženskejšie skôr ako ich rovesníci. Začínajú sa meniť, hoci ich kamaráti ostávajú stále vo svojom detskom svete. Hoci sú tieto zmeny podobné, reakcia dievčat a chlapcov je rozdielna. Dospievanie prichádza ruka v ruke so zmenou hormónov. Estrogén, hormón, ktorý zabezpečuje dospievanie, ovplyvňuje neurotransmiter serotonín, ktorý kontroluje napríklad náladu či spánok. Dievčatá sú navyše pod obrovským tlakom rôznych situácií, kvôli ktorým sú v strese. Zmenu svojho tela si veľmi všímajú, a hoci by sa mohli tešiť, že už budú „veľké“, pochybujú o tom, či sú pekné. V porovnaní so svojimi spolužiačkami sú často tak rozdielne, až prežívajú pocit hanby a nespokojnosti. Napriek tomu, že sú dievčatá so sebou nespokojné, svojím fyzickým vzhľadom pútajú pozornosť najmä starších kamarátov a spolužiakov z vyšších ročníkov. Práve nespokojnosť, smútok, či pocity menejcennosti a nedostatok sebavedomia vnímame aj pri rozhovoroch s dievčatami na internetovej poradni IPčko.sk, kde majú možnosť rozprávať sa s mladými poradcami. Hovoria o tom, ako k svojim spolužiačkam nepatria, aké sú iné. Neraz hľadajú možnosti, ako schudnúť alebo byť opäť chudé, ako sú ich spolužiačky.

Podľa spomínaných autorov stojí za skorou pubertou viacero príčin. Na jednej strane predpokladajú, že predčasné dospievanie súvisí s množstvom telesného tuku, či vystavenie sa chemikáliám, ktoré narúšajú telesné zdravie a hormonálny systém. Na druhej strane svoju pozornosť venujú najmä sociálno-psychologickým faktorom. Stres, opakované nepredvídateľné situácie, či nefunkčné rodinné prostredie sú časté u detí, ktoré začali dospievať predčasne. Podľa evolučnej teórie Belského je hlavným cieľom „prírody“, aby sme sa reprodukovali. Neprajné podmienky však predpovedajú, že život mladého človeka môže skončiť relatívne skoro. Príroda sa preto snaží čo najskôr vytvoriť príležitosť na počatie dieťaťa - predčasným dospievaním. Bruce Ellis porovnával dospievanie dievčat v rôznych rodinách. Ellis spolu so svojou kolegyňou Jacqueline Tither porovnávali tiež 160 súrodencov. Zaujímali sa o to, či súrodenci začali dospievať v rovnakom veku alebo nie. Zistili, že deti, ktoré boli ešte pred pubertou vystavené rozvodu rodičov alebo iným negatívnym okolnostiam v rodine, začali dospievať skôr. Zdá sa, že pozitívne a kvalitné vzťahy medzi deťmi a rodičmi, ich vzájomná komunikácia, vrúcnosť a láska môžu pomôcť deťom prežiť dlhé a šťastné detstvo. Rodičia by mali byť akýmisi nárazníkmi. Mali by ich chrániť pred všetkým negatívnym, čo sa deje. V našich poradenských rozhovoroch sa neraz objavujú práve vzťahy s rodičmi. Častokrát počúvame o túžbe detí zaujať ich pozornosť. Chcú byť vypočuté, ochránené. Napriek osamostatňovaniu sa chcú občas vrátiť do bezpečia. Doma však na nich nemajú čas. Majú prácu, povinnosti. Ich ťažkosti a problémy rodičia bagatelizujú. Nerozumejú im. Pod vplyvom množstva zmien, neistoty, emócií, ktorým sú ponechané bez podpory najbližších, môže predčasné dospievanie priniesť úzkosť, či depresie. Neustála kritickosť proti sebe a svojmu telu, snaha o dokonalosť môže navyše nejedno mladé dievča priviesť k anorexii, či bulímii. Celý kolotoč náročného dospievania môže prispieť k závislostiam, či rizikovému správaniu. Predčasne vyvinuté dievčatá sa tešia záujmu starších chlapcov. Navyše, od svojich rovesníkov sa líšia, a tak si kamošov hľadajú skôr medzi staršími.

Počas projektu „Týždeň sexuálneho zdravia“ najviac študentov vyhlásilo, že sa o tom s rodičmi nikdy nerozprávali. Že je to rodinné tabu. Ďalšou najčastejšou odpoveďou bolo, že ak sa aj rozprávali, tak len o rizikách - pohlavných chorobách, nežiadúcom tehotenstve, či emocionálnych problémoch. Stačí však deťom a mladým povedať, čoho sa majú vyvarovať? Mnoho mladých ľudí, tak dievčat ako aj chlapcov, sa na našu poradňu IPčko.sk obracia s neistotou a otázkami o láske, priateľstve, sexe. Niečo počuli od kamarátov, niečo videli v telke, čítali na nete. Niečo iné im hovorí ich vlastné svedomie a majú v tom zmätok. Počas dospievania si vytvárajú svoje názory, hodnoty, presvedčenia. Potrebujú zistiť, čo naozaj chcú. Potrebujú vedieť, čo je správne, no nie príkazmi, zákazmi a strašením. Potrebujú o tom hovoriť. V spomínanom projekte sa deti zverili s tým, odkiaľ čerpajú odpovede na otázky života. Najčastejšie sa obracajú na svojich kamarátov, priateľov, no najviac informácií získavajú práve z médií - televízie, či internetu. V európskom prieskume z roku 2011, ktorého sa zúčastnili dospievajúci od 9 do 16 rokov, zistili, že 23% z nich videlo obrázky alebo videá so sexuálnym obsahom. Čím starší boli, tým bolo týchto obrázkov a videí viac a boli konkrétnejšie. Nie všetky deti hľadali sexuálny obsah cielene a mnohým to ani nebolo príjemné. Sú však aj mladí, ktorí hľadajú práve porno. Mohla by byť jednoduchá odpoveď - kvôli vzrušeniu. Je to však jediný dôvod? V českom výskume Ševčíkovej a Danebacka zistili, že deti od 11 do 17 rokov pozerajú porno, aby sa niečo naučili. Chcú sa dozvedieť viac, no hanbia a boja sa spýtať. Sabina, Wolak a Finkelshorn vnímajú pornografiu tiež ako možný zdroj sexuálnych informácií. Zdá sa nám to nevhodné? Veď predsa porno je stereotypné. Veď predsa to nie je ako naozaj. Veď to nie je realita. Smith tvrdí, že mladí sú kritickí a uvedomujú si to. Čo však pre to môžeme urobiť my? Ako im môžeme pomôcť? Mladí ľudia sú často šikovnejší ako my. Rodičovské zámky sa obísť dajú, história sa dá vymazať. Skúsenosť mladého človeka však nie. Dievča či chlapec potrebuje o tom s niekým hovoriť. Za rodičom však neprídu, ak k nemu nemajú vytvorený dôverný vzťah. Ak sa s rodičmi o vážnych veciach nemohli rozprávať s dôverou. Ako to zvládnuť? Nie až keď budú veľkí. Nie až keď začnú dospievať. Nie až keď sa spýtajú. Hneď. Potrebujú a často aj chcú rozprávať o túžbach, snoch, obavám, nejasnostiach. Chcú úprimný záujem o ich hodnoty a názory. O ich svet. Viem. Práce, peniaze, domácnosť. Neustály kolotoč. Mladí ale potrebujú pozornosť. Im nestačí pár minút pri raňajkách. Či pár minút medzi varením a upratovaním. Chcú a potrebuje plnú pozornosť svojich rodičov. Počas dospievania skúšajú. Chcú robiť veci podľa seba, objavovať a skúmať nové veci. Všetko je to ale príliš nové. Hranice pomáhajú pocitu bezpečia. Mladí ich možno porušia, a to neraz. Ak však majú pravidlá, majú niečo, podľa čoho sa vedia správať, na čo sa môžu spoľahnúť. Dospievanie nie je len o sexuálnej zrelosti. Dospievanie je o celom spektre zmien. Nenechávajme ich v tom samých.

Zariadzovanie izby pre tínedžerov predstavuje pre rodičov skutočnú výzvu. Chcú, aby interiér odrážal osobitý štýl a záujmy dieťaťa, ale zároveň aby ladil so vzhľadom celého domu. Pri navrhovaní izby pre tínedžerov je dôležité uvedomiť si, že celý koncept musí byť dostatočne univerzálny, aby zariadenie izby rástlo spolu s tínedžerom. Preto je vhodné investovať do tradičného a organizačne funkčného nábytku a potom sa odvážne pustiť do grafiky a doplnkov. Tie sa dajú oveľa ľahšie vymeniť, ak tínedžer zmení názor na výzdobu svojej izby. Internet je plný cenných článkov a nápadov, ako by mala vyzerať izba pre tínedžerov. Od módnych, štýlových konceptov až po tie bláznivejšie a farebnejšie. Bez ohľadu na to, čo hľadáte, určite nájdete niečo, čo vás inšpiruje.

Vytvoriť módny, kreatívny a zároveň funkčný priestor pre tínedžerku môže byť veľkou výzvou. Musíme brať do úvahy skutočnosť, že práve tu bude dieťa tráviť väčšinu svojho voľného času napríklad štúdiom alebo rozprávaním sa s kamarátkami. Pri renovácii dievčenskej izby sa pýtajte, čo naozaj chce a potrebuje. Určite ju zapojte do tohto procesu. Možno má vlastné koníčky, možno v obchode videla niečo, čo ju zaujalo a čo by potom mohla využiť pri navrhovaní nového interiéru. Glamour, škandinávsky alebo boho štýl. Bez ohľadu na to, aký štýl bude dominovať, je veľmi dôležité použiť v ňom prvky, ktoré budú odrážať záujmy a vkus tínedžerky. Navrhovanie priestoru sa oplatí začať výberom farebnej schémy stien. Veľmi módne sú kombinácie púdrovo ružovej s oranžovou, mätovou alebo modrou. Veľký záujem je aj o fototapety s kvetmi a o tropické fototapety s odvážnymi a výraznými vzormi, ktoré vdýchnu priestoru nezvyčajný vzhľad a šarm.

Dospievajúce dievčatá majú často pomerne veľkú zbierku oblečenia a šperkov. Preto by dievčenská izba mala byť vybavená vhodnými šatníkovými skriňami a komodami, aby bolo všetko dobre zorganizované. Ak to priestor dovoľuje, môžete zvážiť aj toaletný stolík s originálnym zrkadlom a LED osvetlením. Veľmi dôležitý je aj písací stôl, na ktorý sa zmestia všetky školské pomôcky, zakladače a knihy. Dievčenská tínedžerská izba je vždy plná originálnych dizajnových doplnkov, prvkov a fotografií s priateľmi v kreatívnych rámikoch. Ideálnymi doplnkami sú malé bavlnené lampy cotton balls, vonné sviečky alebo malé či veľké prútené košíky na maličkosti. V izbe dospievajúceho dievčaťa nemôžete zabudnúť na textílie. Vankúše, záclony, prikrývky a teplé deky dodajú interiéru útulnosť.

Tínedžeri zvyčajne nemajú záujem o sofistikované a štýlové interiéry. Zameriavajú sa skôr na funkčnosť svojho priestoru než na módne detaily. Či už ide o kreatívny študijný kútik, miesto na oddych alebo hranie obľúbených hier, máme pre vás niekoľko skvelých nápadov na zariadenie izby dospievajúceho chlapca. Tapety s geometrickými vzormi, výrazné modré alebo zelené akcenty na stenách budú ideálne pre interiér mladého človeka. Táto farebná schéma v kombinácii s ladenými dekoratívnymi prvkami vytvorí ideálny priestor na učenie aj voľný čas. Ak tínedžer uprednostňuje neutrálne farby stien, môžete do interiéru ľahko vniesť viac rozmerov kobercom alebo posteľnou bielizňou so zaujímavým vzorom, prípadne kúpiť nábytok s jedinečnými detailmi, napríklad s kovovými prvkami.

Pomôžte svojmu tínedžerovi udržiavať poriadok nábytkom s dostatočným úložným priestorom na oblečenie a doplnky. Udržíte tým čistotu v izbe a zároveň zachováte štýl. Ak nie je možná kúpa nového vybavenia, navrhnite premaľovanie nábytku alebo ho pokryte špeciálnymi nálepkami na nábytok. Okrem toho kúpte aj niekoľko košov so štítkami. Veľký písací stôl je základom izby pre tínedžerov! Široká plocha stola umožní usporiadať knihy a školské potreby a zároveň vám zostane miesto na počítač a herné vybavenie. Zaujímavými doplnkami do chlapčenskej izby sú napríklad korková nástenka na pripínanie napr. fotografií a iných drobností, obrazy na plátne street art alebo pop art a obrazy s autami vo vintage štýle.

Súrodenci nemajú vždy rovnaké záujmy a vkus. Spoločná izba dvoch tínedžerov sa môže veľmi ľahko premeniť na bojisko. Problémom ľahko predídete tým, že začnete s renováciou spálne. Samozrejme, za prítomnosti mládeže. Pri navrhovaní tínedžerskej izby pre súrodencov je najdôležitejšie nájsť prvky, ktoré sa budú páčiť obom. Môže to byť farba stien, typ nábytku alebo neobyčajné doplnky. Možno majú rovnaké koníčky…? Každá spoločná dekorácia sa stane základom miestnosti, ktorá bude vyhovovať každému z nich.

Izbu pre tínedžerov môžeme rozdeliť na rôzne zóny: priestor na spanie, študovanie a oddelený priestor pre zábavu. Môžete tiež rozdeliť izbu tak, aby mal každý súrodenec svoj vlastný tvorivý priestor (napr. oddelený knižnicou, závesom alebo zástenou). Čím sú deti staršie, tým majú konkrétnejšie predstavy o motíve svojej izby. Preto treba nájsť spôsob, ako tieto témy zaujímavým spôsobom prepojiť. Skvelo sa osvedčia fototapety! Napríklad si vyberte vzory nad každú posteľ, ktoré spolu farebne ladia. Ak máte pre tínedžerov k dispozícii len úzku izbu alebo malý priestor, oplatí sa hľadať na internete nábytok, ktorý deťom poskytne vlastný priestor. Dobrou voľbou sú poschodové postele s veľkými policami na ukladanie vecí. Treba vziať do úvahy, že obaja tínedžeri budú určite chcieť pozývať svojich kamarátov.

Pri navrhovaní izby pre tínedžerov venujte pozornosť veciam, ktoré sa vymykajú bežným zvyklostiam! Tínedžeri milujú nezávislosť a slobodu a má to vplyv na ich kreativitu. Väčšina z nich sa bude chcieť v novom priestore cítiť ako dospelí. Na detské nálepky na stenu, krabice na hračky a plyšové medvedíky rovno zabudnite. A hoci v očiach svojich rodičov budú stále deťmi, takéto zapojenie do procesu zariaďovania izby bude prvým krokom k dospelosti.

Pri zariaďovaní izby pre tínedžera je dôležité myslieť aj na jeho psychický rozvoj a pohodu. Psychológ Ján Hrustič tvrdí, že pre psychický rozvoj detí je najdôležitejší pocit bezpečia. Kniha "Umenie blízkosti" od Jána Hrustiča a Moniky Kompaníkovej mapuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi a poukazuje na to, ako významne detstvo ovplyvňuje správanie, prežívanie a vzťahy v dospelosti. Kniha "Držte sa svojich detí" od Dr. Neufelda a Dr. Matého skúma fenomén orientácie na priateľov a rovesníkov a zdôrazňuje dôležitosť súdržnosti rodiny. Publikácia "Malí ľudia, veľké emócie" od Alyssy Blask Campbell a Lauren Stauble poskytuje rodičom nástroje emocionálnej inteligencie, aby mohli reagovať na správanie svojich detí vedome.

Počas vianočných sviatkov je ideálny čas na sledovanie filmov s deťmi. Či už máte radi animované rozprávky, nostalgické staré klasiky alebo romantické komédie, existuje množstvo filmov, ktoré potešia batoľatá aj násťročných divákov. Zároveň zistíte, aké ponaučenie môžu deťom priniesť a kde ich môžete zhliadnuť. Medzi obľúbené filmy patria: Baby šéf (2017), Snehuliak (1982), Rozprávky z machu a papradia (1985), Klaus (2019), Vianočná kronika (2018), Angeline Vianoce (2018), Sám doma (1990), Anjel Pána (2005), Grinch (2018), Jangleove Vianoce: Cesta (2020), Zase Vianoce? (2022), Arthur zachráni Vianoce (2011), Vianočná výmena (2020), The Holdovers (2023), Tonko, ktorý svieti (2023), Lúpež cez Vianoce (2023), Najkrajšie Vianoce (2023), Snehová kráľovná: Zrkadlová mágia (2023).

Okrem filmov existuje množstvo kníh a hier, ktoré môžu inšpirovať a rozvíjať kreativitu detí. Kniha "Klub nerozbitných detí" je šitá na mieru slovenským rodičom a vychádza z medicínskych a psychologických štúdií. Kartová hra "Slovíčka" pomôže deťom precvičiť slovnú zásobu, pohotovosť a kreativitu.

Poznáte to? V ruke bábika a v tvári drzý pohľad. Keď puberta príde priskoro, zaskočí neraz viac rodičov ako deti. „Ponáhľam sa letným podvečerným mestom. Vonku sa stmieva. S každým ubúdajúcim slnečným lúčom sa plnia lavičky na námestí. Ležérne, no zároveň pútavo sa v skupinkách bavia mladí. Vidím lenivé, arogantné, egocentrické, nezodpovedné decká bez rešpektu? Zo všetkých strán počúvam ponosy rodičov, učiteľov a celkovo dospelých, že tie dnešné decká dospievajú priskoro. Priskoro sú drzí, nezvládnuteľní, nároční. O predčasnom dospievaní sa hovorí najmä u dievčat. Začiatok dospievania bežne vnímame cez prvú skúsenosť s menštruáciou či začiatok rastu prsníkov pod vplyvom vysokej hladiny hormónu estrogén. Táto skúsenosť sa z roka na rok znižuje o asi 5 mesiacov. Zatiaľ čo v roku 1922 dostali dievčatá prvú menštruáciu okolo 16-teho roku (podľa prof. Matiengku), v súčasnosti sa priemerný vek znížil na 12 rokov. Dospievanie nie je len o telesných zmenách. Omnoho skôr sa dospievanie začína v hlave. Predčasné dospievanie sa týka rovnako chlapcov ako dievčat. Obe pohlavia sa stávajú mužnejší, či ženskejšie skôr ako ich rovesníci. Začínajú sa meniť, hoci ich kamaráti ostávajú stále vo svojom detskom svete. Hoci sú tieto zmeny podobné, reakcia dievčat a chlapcov je rozdielna.

Počas dospievania si vytvárajú svoje názory, hodnoty, presvedčenia. Potrebujú zistiť, čo naozaj chcú. Potrebujú vedieť, čo je správne, no nie príkazmi, zákazmi a strašením. Potrebujú o tom hovoriť. V spomínanom projekte sa deti zverili s tým, odkiaľ čerpajú odpovede na otázky života. Najčastejšie sa obracajú na svojich kamarátov, priateľov, no najviac informácií získavajú práve z médií - televízie, či internetu. V európskom prieskume z roku 2011, ktorého sa zúčastnili dospievajúci od 9 do 16 rokov, zistili, že 23% z nich videlo obrázky alebo videá so sexuálnym obsahom. Čím starší boli, tým bolo týchto obrázkov a videí viac a boli konkrétnejšie. Nie všetky deti hľadali sexuálny obsah cielene a mnohým to ani nebolo príjemné. Sú však aj mladí, ktorí hľadajú práve porno. Mohla by byť jednoduchá odpoveď - kvôli vzrušeniu. Je to však jediný dôvod? V českom výskume Ševčíkovej a Danebacka zistili, že deti od 11 do 17 rokov pozerajú porno, aby sa niečo naučili. Chcú sa dozvedieť viac, no hanbia a boja sa spýtať. Sabina, Wolak a Finkelshorn vnímajú pornografiu tiež ako možný zdroj sexuálnych informácií. Zdá sa nám to nevhodné? Veď predsa porno je stereotypné. Veď predsa to nie je ako naozaj. Veď to nie je realita. Smith tvrdí, že mladí sú kritickí a uvedomujú si to. Čo však pre to môžeme urobiť my? Ako im môžeme pomôcť? Mladí ľudia sú často šikovnejší ako my. Rodičovské zámky sa obísť dajú, história sa dá vymazať. Skúsenosť mladého človeka však nie. Dievča či chlapec potrebuje o tom s niekým hovoriť. Za rodičom však neprídu, ak k nemu nemajú vytvorený dôverný vzťah. Ak sa s rodičmi o vážnych veciach nemohli rozprávať s dôverou. Ako to zvládnuť? Nie až keď budú veľkí. Nie až keď začnú dospievať. Nie až keď sa spýtajú. Hneď. Potrebujú a často aj chcú rozprávať o túžbach, snoch, obavám, nejasnostiach. Chcú úprimný záujem o ich hodnoty a názory. O ich svet. Viem. Práce, peniaze, domácnosť. Neustály kolotoč. Mladí ale potrebujú pozornosť. Im nestačí pár minút pri raňajkách. Či pár minút medzi varením a upratovaním. Chcú a potrebuje plnú pozornosť svojich rodičov. Počas dospievania skúšajú. Chcú robiť veci podľa seba, objavovať a skúmať nové veci. Všetko je to ale príliš nové. Hranice pomáhajú pocitu bezpečia. Mladí ich možno porušia, a to neraz. Ak však majú pravidlá, majú niečo, podľa čoho sa vedia správať, na čo sa môžu spoľahnúť. Dospievanie nie je len o sexuálnej zrelosti. Dospievanie je o celom spektre zmien. Nenechávajme ich v tom samých.

tags: #kreslene #dospievajuce #dieta