Mária Magdaléna je jednou z najvýznamnejších a najdiskutovanejších postáv Nového zákona. Jej život, od stretnutia s Ježišom až po jej úlohu ako prvej svedkyne zmŕtvychvstania, inšpiruje veriacich po celom svete. Jej sviatok sa oslavuje 22. júla.
Narodenie a pôvod:
Mária Magdaléna, známa aj ako Mária z Magdaly, pochádzala z rybárskeho mestečka Magdala, ktoré sa nachádzalo pri západnom brehu Tiberiadského jazera v Galilei, v dnešnom Izraeli. Jej meno, Magdaléna, naznačuje jej pôvod. Po aramejsky Magdallah znamenalo „vznešená, elegantná“, zatiaľ čo po hebrejsky Migdal znamenalo „veža zo sušených rýb“.
Spolu so svojimi súrodencami Máriou, Martou a Lazárom pochádzala z bohatej rodiny.
Stretnutie s Ježišom a obrátenie:
Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Táto udalosť znamenala začiatok jej hlbokého a premieňajúceho vzťahu s Ním. Po tomto uzdravení patrila medzi nábožné ženy, ktoré sa pridali k apoštolom a sprevádzali Ježiša až po jeho ukrižovanie a pohreb. V evanjeliách je uvádzaná ako prvá medzi ženami, ktoré sprevádzali Ježiša a jeho učeníkov (Lk 8, 2-3).
Svätý Lukáš píše, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov.
Prítomnosť pri Ježišových posledných chvíľach:
Mária Magdaléna neopustila Ježiša ani v najťažších chvíľach jeho pozemského života. Bola prítomná pri jeho mučení a ukrižovaní. Stála pod Ježišovým krížom spolu s Pannou Máriou a apoštolom Jánom (Jn 19,25; porov. Mt 27,56 a Mk 15,40), ponúkajúc útechu a podporu. Bola prítomná aj pri jeho pohrebe (Mt 27,61; Mk 15,47).
Prvá svedkyňa zmŕtvychvstania:
V deň zmŕtvychvstania bola Mária Magdaléna medzi ženami, ktoré skoro ráno, ešte za tmy, šli pomazať Kristovo telo. Našli však prázdny hrob (Mk 16,1; Lk 24,10). Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej ako prvej z ľudí zjavil sám vzkriesený Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Ježiš ju poslal, aby správu o jeho zmŕtvychvstaní oznámila jeho učeníkom (Jn 20,1-18; porov. Mk 16,9). Preto je nazývaná „apoštolka apoštolov“.
Bratia a sestry, Mária Magdaléna, Pánova učeníčka, bola prvá, ktorá oznámila apoštolom radostnú veľkonočnú zvesť.
Identifikácia s inými postavami a kontroverzie:
V západnej kresťanskej tradícii sa Mária Magdaléna často stotožňuje s inými biblickými Máriami. Najčastejšie s hriešnou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy, alebo s Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára. Taktiež sa niekedy spája s Máriou Egyptskou. V katolíckej cirkvi bolo toto stotožnenie s hriešnou Máriou z Betánie v roku 1969 oficiálne zamietnuté. Napriek tomu je toto spojenie stále zaužívané v ľudovej tradícii.
V minulosti sa objavili aj nekanonické evanjeliá (napr. Evanjelium podľa Filipa, Evanjelium podľa Márie), ktoré pripisujú Márii Magdaléne významnejšiu úlohu, vrátane ľúbostného vzťahu s Ježišom a narodenia dcéry Sáry. Tieto texty boli základom pre gnostické hnutie albigéncov (Katari) v južnom Francúzsku.
Šírenie kultu a úcta:
Kult Márie Magdalény sa v západnej Európe šíril predovšetkým vďaka Reholi kazateľov (Dominikánov) od 11. storočia. Vďaka jej obráteniu a pokániu jej pripisovali mimoriadne milosti. Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov.
Podľa legendy štrnásť rokov po Ježišovom nanebovstúpení bola spolu s Martou, Lazárom a ďalšími dvoma kresťanmi na lodi bez kormidla nechaná napospas Stredozemnému moru. Čln však zázrakom priplával k brehom dnešného mesta Marseille, kde Mária Magdaléna začala evanjelizovať tento región. Posledných tridsať rokov svojho života strávila v pokání a modlitbe, údajne v jaskyni v Saint-Maximin-la-Sainte-Baume vo Francúzsku. Toto miesto sa neskôr stalo významným pútnickým miestom, známym ako svätyňa Sainte-Baume.
Najstaršie doklady úcty Márie Magdalény pochádzajú z konca štvrtého storočia, pričom centrom jej úcty bol Efez. Podľa východnej ortodoxnej tradície prišla spolu s apoštolom Jánom do Efezu, kde zomrela a bola pochovaná. V roku 899 boli jej telesné ostatky prenesené do Carihradu. Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev ju uctieva ako cnostnú počas celého života, nie ako kajúcu hriešnicu.
V Rímskokatolíckej cirkvi bola Mária Magdaléna pripomínaná ako spomienka. Pápež František v roku 2016 povýšil jej deň na sviatok.
Ikonografia a atribúty:
Mária Magdaléna sa zobrazuje s rôznymi atribútmi, ktoré symbolizujú jej život a službu: kríž, alabastrová nádoba so vzácnou masťou (symbol jej pokánia a oddanosti), kajúce rúcho, bič, či dokonca hudobný nástroj.
Ochrana a patrónstvo:
Mária Magdaléna je patrónkou dobrej spovede, dominikánov, žien, vzorom služby žien v Cirkvi, skrúšených kajúcnikov, žiakov, študentov, zajatcov, zvedených ľudí, holičov, záhradníkov, vinárov, obchodníkov s vínom, tkáčov vlny, obuvníkov, výrobcov parfémov a púdrov, detí, ktoré sa ťažko učia chodiť. Je tiež vzývaná proti očným chorobám, proti nečasu a proti obťažujúcemu hmyzu.
Legenda o červenom vajíčku:
Jedna z legiend spojených s Máriou Magdalénou sa týka tradície farbenia veľkonočných kraslíc. Podľa nej pozval cisár Tiberius Máriu Magdalénu na oslavu. Keď sa s ním stretla, držala v ruke biele vajíčko a zvolala: „Kristus vstal z mŕtvych!“ Potom sa zasmiala a dodala: „Vzkriesenie Ježiša Krista je rovnako pravdepodobné, ako že biele vajce, ktoré držím v ruke, zrazu bude červené.“ Podľa legendy sa v tom momente vajce v jej ruke sfarbilo na červeno. Táto legenda symbolizuje nový život a víťazstvo nad smrťou.
Mária Magdaléna - najväčšia Osobnosť histórie
Citáty:
"Aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10,22)." (Sv. Augustín)
Sviatok: 22. júl