Detská kresba je fascinujúcim a komplexným prostriedkom, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Kresba dieťaťa psychológia skúma ako jeden zo spôsobov, ako lepšie porozumieť tomu, čo deti prežívajú, najmä ak to ešte nedokážu plne vyjadriť slovami. Pre mnohých rodičov a odborníkov predstavujú fascinujúce okno do vnútorného sveta dieťaťa - jeho emócií, myšlienok, obáv aj radostí.
Vývoj detskej kresby začína už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu prináša dieťaťu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť.
Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Prostredníctvom kresby majú deti prístup k podvedomiu - rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom.
Kresba ako nástroj komunikácie a sebavyjadrenia
Dieťa komunikuje rôznymi spôsobmi - mimikou, gestami, slovami, ale aj kresbou. Práve prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje vnútorné pocity. Podobne ako hra, aj kresba umožňuje deťom spracovávať zážitky, vyjadrovať pocity a fantázie. Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrovania a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak, niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Fázy vývoja detskej kresby
Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby:
- Štádium čmárania: Trvá približne od 2 do 4 rokov. Obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty.
- Predschematické štádium: Trvá od 4 do 7 rokov. Po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí a neskôr aj vytvárať písmená abecedy. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy, samozrejme, bez realistických detailov. Snaha zachytiť svet okolo seba je pre toto štádium typická.
- Schematické štádium: Začína okolo 7. roku. Realistické detaily prichádzajú až v tomto štádiu.
Interpretácia detských kresieb: Farby, čiary a symboly
Samozrejme, všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, avšak dajte si pozor, aby ste to zbytočne nepreanalyzovali. Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa.
Farby a sila čiar ako ukazovatele emócií
Jedným z prostriedkov vyjadrenia v detskej kresbe je farba. Ak deti používajú svetlé a teplé odtiene farieb (napríklad oranžovú a žltú), symbolizuje to pozitívne emócie (radosť, optimizmus). Ďalším parametrom pri diagnostike detskej kresby je sila čiar. Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev.
Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Zbystrieť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy.
Linky a čiary
Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia.
Kognitívny vývoj a jeho odraz v kresbe
Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu. Vyvíja sa napríklad aj kresba ľudskej postavy.
Postavy v detskej kresbe
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily.
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.
Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.
Symbolika v detskej kresbe
Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložitejších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa.
Kresba rodiny ako projektívna technika
Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou.
Ide o projektívnu techniku, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná. Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie.
Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.
Uvádzame niektoré z oblastí či prvky, na ktoré je možné sa zamerať pri vyhodnocovaní a následnej interpretácii kresby rodiny:
- Chýbajúce časti tela postáv
- Zvýraznenie určitej časti tela postáv či jej úplné chýbanie
- Poradie nakreslenia postáv
- Veľkosť jednotlivých postáv
- Činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú
- Vynechanie/nezobrazenie niektorej z významných postáv
- Všetky postavy sú nakreslené rovnako
- Vybrané postavy sú zobrazené rovnako
Ak dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne.
Psychologický pohľad na kresbu domu
Psychológovia zvyknú dávať počas testovania školskej zrelosti pripravené testy, ktorými okrem iného zisťujú kresbové zručnosti detí. Deti kreslia postavu, ale aj napríklad dom. Prečo práve dom? Pretože dom si vie každý predstaviť, je to dôverne známy objekt a v podstate ho dokáže nakresliť aj najmenšie dieťa. Podľa odborníkov sa v kresbe domu najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami. Najvhodnejšia je najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domov. Túto obľubu sa dá vysvetliť ako závislosť od domova a rodičov. Čiže kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly - rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu.
Dom ako symbol rodiny a komunikácie
Dom je zároveň úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Napriek tomu, že väčšina dnešných detí býva v poschodových domoch, zobrazujú prevažne dedinský dom. Najčastejšie ako štvorec s trojuholníkovou strechou, oknami, dverami s kľučkou a komínom, z ktorého sa dymí. Poschodové domy, paneláky sa v kresbách vyskytujú zriedkavejšie a až v neskoršom veku.
Okná, dvere a strecha
Pri interpretácii kresby domu je dôležité všímať si jeho stvárnenie, s dôrazom na okná, dvere či samotnú výzdobu, ale aj bezprostredné okolie domu (ploty, stromy, záhrady, prístupové cesty atď.). Okná aj dvere predstavujú jednoznačne komunikačný prostriedok. Dvere sú považované za sociálne schopnosti. Dvere otvorené znamenajú silnú potrebu citových väzieb. Okná predstavujú zase vzťahy s okolím. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti. Strecha symbolizuje myslenie a fantáziu. Môže byť vysoká, dominantná alebo nevýrazná.
Okolie domu a jeho význam
Aj okolie je dôležité. Pri diagnostickom vysvetľovaní a hodnotení kresby domu sa neberie ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie. Vonkajšie zobrazené prostredie poukazuje na detskú komunikáciu s okolím a na jeho otvorenosť, resp. uzavretosť voči vonkajším podnetom. Ak je dom uprostred s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné, ide o harmonické, vyrovnané, prívetivé, živé a otvorené dieťa. Ak je v kresbe dom malý s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami, môže naznačovať poruchu afektivity (schopnosť citovej reakcie), nesmelosť, pripútanosť k matke. Veľký dom poukazuje na to, že dieťa túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov. Ak je to dom v podobe zámku s cimburiami, vežami, tie predstavujú ideálne útočisko. Dom odpudivého vzhľadu nám naznačuje, že dieťa sa cíti pod tlakom rodiny, môže ísť i o obmedzovanie vlastnej slobody. Osamelý, neprístupný dom, bez cesty k nemu, bez dverí, lemovaný vysokým plotom poukazujú na prehry a nezdary. Kreslia ich vo väčšine deti uzavreté do seba a nie s dobrou komunikáciou. Dom, ktorý zapĺňa celý papier, resp. ho presahuje, poukazuje na potrebu dieťaťa po väčších prejavoch lásky, po lepšej adaptácii v rodinnom prostredí alebo po ovládaní svojich pudov.
Kresba začarovanej rodiny ako alternatíva
Niektorí odborníci, napríklad prof. Matějček, odporúčajú danú metodiku zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny. Inštrukcia ku kresbe začarovanej rodiny znie nasledovne: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoju rodinu začaroval?“
Zdroje uvádzajú, že práve fráza - predtým, než odišiel vás odčaroval do pôvodnej podoby, môžu byť pre dieťa veľmi dôležité. V prípade, že v inštrukcii daná fráza neodznie, môže to v dieťati spôsobiť úzkosť či stres, pretože si nevie predstaviť „doživotné“ začarovanie svojej rodiny. Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny. Zabezpečte podmienky práce, pozorujte dieťa, po dokreslení si zaznamenajte dobu trvania a poradie jednotlivých zvierat, v ktorom boli nakreslené. Interpretácia v podobe rozhovoru je pri použití tejto metodiky kľúčová. Dieťaťa sa pýtajte na to, ktorý člen rodiny predstavuje ktoré zo zvierat a prečo. Zisťujte vzťah dieťaťa k jednotlivým zvieratám a tým k jednotlivým členom jeho rodiny. Významy sú v tomto prípade veľmi dôležité. Pre niekoho môže byť totiž určité zviera, napríklad pes, domácim miláčikom, teda ho vníma pozitívne a s láskou. Pre iné dieťa môže byť naopak pes symbolom niečoho zlého, pretože sa ho dieťa napríklad bojí, má s ním zlú skúsenosť a pod. Preto sa sústreďte práve na rozhovor s dieťaťom, aby ste zistili, aké významy sú na jeho obrázku zachytené a čo z nich môžete zistiť. Zaujímavosťou pri kresbe začarovanej rodiny je aj fakt, že deti zvyknú kresliť zvieratá z rozprávok či príbehov. Práve preto je možné, že zvieratám, ktoré na svojom obrázku zachytia, prikladajú iné vlastnosti ako dospelí. Také, ktoré malo dané zviera v rozprávke či príbehu, ktoré dieťa videlo alebo počulo.
Gardnerova teória mnohonásobnej inteligencie a kresba
Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner.
Gardner ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne. Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie. Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním. Gardnerova teória jednoznačne otvára nové možnosti, ako možno chápať detskú kresbu - nielen ako výtvarný prejav, ale aj ako psychologický a kognitívny výraz. Vizuálna tvorba predstavuje významný prostriedok sebavyjadrenia.
Ako vytvoriť ideálne podmienky pre kreslenie
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícii.
Priebeh procesu kreslenia a interpretácie
Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po vyslovení inštrukcie dieťa začína kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo. Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho. Ďalším krokom v procese je zaznamenania celkového dojmu, ktorý máte z kresby ako odborník. Mali by ste sa zamyslieť nad tým, aký dojem vo vás vytvorený obrázok vyvoláva. Či ide napríklad o obrázok, kde je vyobrazená šťastná a harmonická rodina, alebo naopak, rodina, kde sú jej členovia smutní či stojaci k sebe chrbtom. Netreba zabúdať aj na to, že ak dieťa nakreslí šťastnú rodinu, nemusí to automaticky znamenať, že v takejto rodine žije. Môže to byť len jeho prianie či túžba. Deti zvyknú kresliť práve svoje priania, nezobrazujú vždy realitu. Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená.
Ako reagovať na detské kresby a podporovať ich
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhuje sa, aby namiesto pochvaly použili slová a podrobne opísali, čo vidia. Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety: "Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?" A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať: "Páči sa tebe?"
Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.