Apropo, ak ide o cestovateľov, mnohým mená ako Magalhaes, Amundsen nehovoriac o Ibn Battutovi unikli, ale meno Krištofa Kolumba pozná každý.
Narodil sa medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 ako Christophorus Columbus na území Janovskej republiky (dnes súčasť moderného Talianska), presné miesto však zostáva sporné.
Jeho otcom bol Domenico Colombo, tkáč vlny, ktorý pracoval v Janove aj Savone a ktorý tiež vlastnil stánok so syrmi, v ktorom mladý Krištof pracoval ako pomocník. V roku 1470 sa rodina Kolumbovcov presťahovala do Savony, kde Domenico prevzal krčmu. V tom istom roku bol Krištof na janovskej lodi najatej v službách Reného z Anjou na podporu jeho pokusu o dobytie Neapolského kráľovstva. Kolumbus celý život spomínal Marca Pola, aj v čase, keď presviedčal španielskych kráľov, aby zafinancovali jeho cestu. Existuje exemplár knihy Il Milione s poznámkami Krištofa Kolumba na okrajoch strán, ktorú mal na svojej plavbe. Toto je jasný dôkaz o tom, ako rozmýšľal Krištof Kolumbus a čo to bolo za človeka.
Od mladého veku ako správny Janovčan trávil väčšinu času na obchodných lodiach a do školy nemal čas chodiť. Doteraz je tu najväčšou atrakciou Kolumbov dom, chalúpka v horách nad Savonou. Ešte dnes tu nájdete ľudí, ktorí sa hrdia, že sú potomkami Kolumbovej rodiny. Kolumbov dom, Casa de Colon som navštívil v centre Janova ale aj na Kanárskych ostrovoch či na ostrove Porto Santo 43 km severovýchodne od ostrova Madeira.
Hneď na začiatku kariéry sa plavil až na sever k Britským ostrovom a hovorí sa, že v roku 1477 doplával až na Island. V tomto roku sa presťahoval do Lisabonu, kde žil až do roku 1485. Tu sa oženil s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelo a navštevoval prestížnu školu princa Henryho Navigátora. V roku 1480 sa mladomanželom narodil syn Diego a medzi rokmi 1482-85 sa Kolumbus plavil na portugalských lodiach na juh na Zlaté Pobrežie k pevnosti Elmina v dnešnej Ghane. Pevnosť, ktorú vybudovali Portugalci ako prvú stavbu v Subsaharskej Afrike, je aj dnes mohutná a krásna.
Kolumbus, aj keď z veľkej miery samouk, bol sčítaný v geografii, astronómii a histórii. Naučil sa po latinsky, portugalsky a kastílsky. Kolumbus čítal nielen Il Milione od Marca Pola ale aj históriu od Plínia Staršieho a Klaudia Ptolemaia z prvého a druhého storočia nášho letopočtu.
Mnoho Európanov v Kolumbovej dobe predpokladalo, že kontinent Eurázia obklopuje jediný, neprerušovaný oceán. Napriek všeobecnej predstave a názvu tohto odseku, takmer všetci vzdelaní západniari Kolumbových čias vedeli, že Zem je guľatá. Vedelo sa teda, že do krajín východu, do Číny a Indie by sa malo dať dostať aj cestou na západ. Už v 3. storočí p.n.l. Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch miestach. O približne stopäťdesiat rokov merania potvrdil Posidonius.
Krištof Kolumbus čítal dielo Ptolemaia, kde boli pri sférickej zemeguli použité staré jednotky, a preto podcenil veľkosť našej planéty asi o tretinu. To isté sa neskôr stalo Fernãovi de Magalhãesovi, pre ktorého bol Tichý oceán nekonečný. Kolumbus, napríklad, odhadol vzdialenosť Kanárske ostrovy - Japonsko na 2 400 námorných míľ, čo je 4 400 km. Skutočná vzdialenosť je pritom 10 600 námorných míľ, teda 19 600 km.
To, že vzdelanci vedeli, že Zem je guľatá, dokazuje aj prvý Behaimov glóbus s názvom Erdapfel, vyrobený v roku 1492 v Norimbergu. Americký kontinent tu ešte, samozrejme, chýba a more medzi Európou a Áziou je obrovské.
Až do polovice 15. storočia si Európa užívala bezpečný prechod do Indie a Číny po takzvanej Hodvábnej ceste. Odtiaľ prúdil cenný tovar, hodváb, porcelán, korenie, čaj či opiáty a v čase narodenia Krištofa Kolumba bola táto obchodná cesta bezpečná, lebo mier garantovala silná Mongolská ríša. V roku 1453 padol Konštantínopol, ktorý dobyli Osmani, čím definitívne zanikla Byzantská ríša. Mehmedova administratíva prechod Hodvábnou cestou kresťanským obchodníkom zakázala a tovar v Európe tým pádom rapídne zdražel.
K rozhodnutiu podujať sa na riziko námorných plavieb prispelo aj súperenie medzi Portugalskom a Španielskom. Oslobodenie Portugalska, portugalská reconquista, sa skončila už v roku 1249, čiže 243 rokov pred tou španielskou. Portugalsko si za ten čas upevnilo svoju pozíciu a bolo, aj čo sa týka zámorských plavieb, o krôčik popredu. Vasco de Gama sa síce plavil do Indie okolo Afriky až v roku 1497, teda päť rokov po Kolumbovi, ale to bol už iba vrchol predchádzajúcich snáh.
Tak ako dnes šejkovia z Kataru a Abu Dhabi kupujú jeden futbalový klub Premier League za druhým, Portugalci a Španieli súťažili v objavovaní nových území. Portugalský hrad Elmina, teda Castelo de São Jorge da Mina, už v Guinejskom zálive desať rokov stál. Boj kto z koho vyvrcholil zmluvou z Tordesillas v roku 1494, keď si tieto dve juhoeurópske krajiny rozdelili vtedy známy aj neznámy svet. Deliaca čiara sa nachádzala asi 470 kilometrov západne od Azorských ostrovov alebo Kapverd. Všetko na východ od nej (teda Ázia a Afrika) mala pripadnúť Portugalsku, všetko na západ (teda novo objavená Amerika) zase Španielsku.
Takmer desať rokov Kolumbus loboval v európskych monarchiách, aby financovali jeho snahu objaviť západnú námornú cestu do Ázie. V Portugalsku, Anglicku a Francúzsku bola odpoveď rovnaká: nie! Zrejme tu vzniklo slovné spojenie Kolumbovo vajce na vyriešenie zložitého, na prvý pohľad neriešiteľného problému. Ak totiž na neriešiteľný problém použijete dôvtip, tak to zrazu ide. A Kolumbus? Po prvý raz toto spojenie spomenul vo svojej knihe francúzsky filozof a osvietenec Voltaire a to v príhode o návrate Krištofa Kolumba z veľkej cesty.
Podľa dohody, ktorú vopred podpísal s kráľovnou Izabelou Kastílskou, bol vymenovaný za admirála. Na hostine, usporiadanej na jeho počesť, žiarlivý člen kráľovskej rodiny prehlásil, že jeho plavba nebola vôbec náročná a mohol by ju bez problémov podstúpiť hocikto. Po týchto slovách vzal Kolumbus natvrdo uvarené vajce zo stola a požiadal dotyčného aristokrata, aby vajce postavil na špičku. Ani on, ani iní účastníci slávnostnej večere to nedokázali. Aj v prípade, keď zháňal financie na prvú cestu, Kolumbus všetkým tvrdil, že cesta bude trvať týždeň, dva. Zdá sa, že aj on vedel, že to bude omnoho dlhšie. No keby priznal, že bude na plavbe rok, nikto ho v takom nezmysle nepodporí. Aj v tomto prípade vyriešil svojou buldočou povahou, a vierou, že TO zvládne neriešiteľný problém. Takto fungujú všetci úspešní podnikatelia dodnes. Cesty do neznáma totiž vyžadujú neklasický prístup.
Hoci je Kolumbus známy svojou historickou expedíciou z roku 1492, v nasledujúcom desaťročí sa vrátil do Ameriky ešte trikrát. Blogy na tejto stránke píšeme pre skutočných cestovateľov, a preto sa na cesty pozrieme z cestovateľského hľadiska. My sme TAM totiž boli. Opäť tu nájdete aktuálne fotografie a odkazy na ďalšie originálne cestovateľské blogy, ktoré sa daným miestam venujú podrobnejšie. Možno ste už Karibik navštívili alebo sa ešte len na Karibské ostrovy dostanete a vtedy vám znalosť, že tu bol Kolumbus, ešte rozšíri váš zážitok. Každý človek pochopí, čo vidí, až keď veciam porozumie.
Táto cesta je najznámejšia a tak mnohí ovládajú dokonca pikošky ako názvy Kolumbových lodí (Santa Maria, Pinta a Niña). 3. augusta vyrazili z Palos de la Frontera v blízkosti španielskeho mesta Huelva. Kolumbus všetkým tvrdil, že sa budú plaviť týždeň, dva, ale ani po mesiaci nezazreli pevninu. Na lodiach sa chystala vzbura, hlasom posádky bol Martin Pinzon, chceli to otočiť domov a Krištof Kolumbus musel.
Kolumbove znalosti o takzvaných obchodných vetroch v Atlantiku boli v čase jeho prvej plavby nedokonalé. Zdá sa, že navigačnú techniku na cestovanie v Atlantiku ako prví využili Portugalci, ktorí ju nazvali volta do mar (otočenie mora). Plavbou po 28. rovnobežke priamo na západ z Kanárskych ostrovov počas hurikánovej sezóny, plaviac sa po takzvanej konskej zemepisnej šírke stredného Atlantiku, Kolumbus riskoval, že sa buď jeho plavba úplne zastaví, alebo narazí na tropický cyklón.
12. októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37-dennej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhom brehu Atlantiku. Tento dátum sa považuje za deň objavenia Ameriky. Kolumbus pristál pri malom ostrovčeku na Bahamách, všetky tri lode zakotvili ďalej od brehu, na ktorý doveslovali malými člnmi. Krištof sa dostal na pláž, na ktorej si kľakol a modlil sa. Práve svitalo. Následne ostrov pomenoval San Salvador.
Kolumbus sa následne celé mesiace plavil z ostrova na ostrov v oblasti, ktorú dnes poznáme ako Karibik, hľadajúc „perly, drahé kamene, zlato, striebro, korenie a iné predmety (tovar)“, ktoré sľúbil svojim španielskym patrónom. Veľa toho však nenašiel. „Na každom ostrove nás vítali s veľkou štedrosťou. Podľa nášho zovňajšku nás pokladali za bohov a takto sa k nám aj náležite správali,“ popisuje Kolumbus.
Na Štedrý večer 1492 posádka riadne oslavovala a riadenie lode nechala plavčíkovi, ktorý náročnú funkciu nezvládol a Kolumbovou vlajkovou loďou narazil do koralového útesu. Bolo to na severnom pobreží veľkého ostrova, ktorý Kolumbus pomenoval podľa krajiny, ktorá mu dala možnosť túto cestu uskutočniť ako malé Španielsko - Hispaniola. Dnes je ostrov rozdelený medzi dve krajiny, Dominikánsku republiku a Haiti. Posádka strávila veľmi neveselé Vianoce zachraňovaním nákladu Santa Marie pri dnešnom Cap Haitien. Kolumbus však napriek prekérnej situácii píše: „Hispaniola je zázrak. Hory a kopce, roviny a pastviny sú úrodné a krásne...
V januári 1493 Kolumbus zanechal takmer 40 členov posádky v prvom (provizórnom) európskom sídle v Amerike, ktoré pomenovali La Navidad (Vianoce) a on sa na lodi Niña vrátil do Španielska. Cestou Niña zažila strašnú búrku a námorníci sa modlili, že ak prežijú, sľubujú, že sa pôjdu pomodliť do prvého kostola. Búrka sa skončila a zrazu zazreli ostrov, o ktorom Kolumbus tvrdil, že sú to portugalské, teda nepriateľské Azory. Ostatní námorníci verili, že sú omnoho severnejšie. Kolumbus mal pravdu a keď v noci 17. februára Niña zakotvila na ostrove Santa Maria odtrhli kotvu.
Ostrovania sa zhromaždili na brehu s jedlom a dovolili výprave splniť si sľub ísť sa pomodliť do najbližšej svätyne. Kolumbus vyslal polovicu posádky, ktorá sa pomodlila vo svätyni Panny Márie... a potom ich všetkých zajali. Hlavným cieľom bol samozrejme Kolumbus, ktorý sa prejavil aj v tomto spore ako múdry a rozhodný líder. Po dvoch dňoch všetkých prepustili a oni mohli vyraziť ďalej. No dobrodružstvo to bolo až do konca, keď búrka prinútila lode pristáť v srdci nepriateľa, v Lisabone. Kolumbus sa stretol s portugalským kráľom Joaom II. v nedeľu 10. marca severovýchodne od Lisabonu v usadlosti Vale do Paraíso.
„Kto dá viac, ten berie,“ myslel si Janovčan, ktorému bolo Španielsko ukradnuté. No kráľ Portugalska na prevratný Kolumbov objav nezareagoval, a tak Kolumbus odplával do Barcelony, kde sa 15.
Návrat Krištofa Kolumba bol triumfálny. Bol povýšený na admirála a z niktoša sa stal šľachtic pohybujúci sa v najvyššej spoločnosti. Neohrabane a nezvládajúc intrigy dvora, ale bol TAM. Jeho milenka Beatriz Enríquez de Arana, s ktorou mal syna Ferdinanda, si užívala výslnie sveta. Pápež Alexander VI. Kolumba pomenoval ako objaviteľa tzv.
Oficiálnym účelom druhej cesty bolo obrátiť domorodých Američanov na kresťanstvo. Predtým, ako Kolumbus opustil Španielsko, bol nasmerovaný Ferdinandom a Izabelou, aby udržiaval priateľské, ba až láskyplné vzťahy s domorodcami. Tentoraz vyplával 25. septembra 1493 z mesta Cadiz, ktoré založili kedysi Feničania a kde som viedol svoju prvú BUBO výpravu už v lete 1993.
Druhá cesta trvala omnoho dlhšie než prvá a bola aj omnoho grandióznejšia. Už 3. novembra 1493 pristál pri drsných svahoch ostrova Dominica (nie Dominikánska republika), na dnes ekologickom ostrove, o ktorom sa hovorí, že je jediný, ktorý by dnes Kolumbus ešte spoznal. BUBO sem realizovalo zájazdy ako prvá cestovná kancelária v SR aj ČR a mnoho našich sprievodcov odvtedy prešlo ostrov krížom krážom. Následne Kolumbus objavil ostrovy Malých Antíl ako Guadeloupe, Antigua, Saint Martín, St. Croix (Americké Panenské ostrovy), Virgin Gorda (Britské Panenské ostrovy). Preplavili sa do Veľkých Antíl.
Narodenie: 1451 Janov, dnešné Taliansko Úmrtie: 20. Najslávnejší janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý (znovu) objavil Ameriku pre Európu v roku 1492. Svoje detstvo Krištof prežil v Janove. Jeho otec bol obchodník a veľmi si prial, aby sa aj jeho synovia venovali obchodu. Krištofa ale lákalo more. Na svoju prvú plavbu sa vypravil už v 14 rokoch. Krištof Kolumbus bol presvedčený, že indických a japonských brehov možno dosiahnuť západným smerom, preplavením Atlantiku. Aby túto teóriu mohol dokázať, potreboval sponzora, ktorý by túto výpravu financoval. Po siedmich rokoch sa mu konečne podarilo získať pre jeho plán kráľovnú Isabelu a jej manžela kráľa Ferdinanda. Od kráľovského páru Kolumbus získal dve malé karavely (Pinta a Niña) a jednu väčšiu loď Karak Santa Maria. S týmito tromi loďami a s posádkou sa dňa 3. augusta 1492 vydal na cestu. Poslednou zastávkou boli Kanárske ostrovy. Po dlhej a veľmi náročnej plavbe pristál dňa 12. októbra 1492 pri ostrove, ktorému dal meno “San Salvador”. Hoci išlo o Bahamy, Kolumbus sa domnieval, že pristál v Indii. Preto obyvateľov nazval Indiáni. Toho istého roku objavil pobrežie Kuby, Haiti a ďalšie ostrovy. Pri druhej výprave (1493-1496) doplával k Portoriku, Malým Antilám a Jamajke. Pri ďalších výpravách konečne dospel k brehom Južnej Ameriky. Z poslednej cesty sa Kolumbus vrátil 17. novembra 1504.
1. Biografické údaje
- Narodenie: medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451, asi Janov, Janovská republika (dnešné Taliansko)
- Úmrtie: 20. máj 1506, Valladolid, Španielsko
Krištof Kolumbus (* medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451, Janov - † 20. máj 1506, Valladolid) bol janovský prieskumník a moreplavec, ktorý absolvoval štyri plavby cez Atlantický oceán a otvoril tak cestu európskemu prieskumu a kolonizácii Ameriky. Vedci sa všeobecne zhodujú, že Kolumbus sa narodil v Janovskej republike a ako prvým jazykom hovoril ligúrskym dialektom. V mladom veku odišiel na more a cestoval na veľké vzdialenosti až na sever Britských ostrovov a na juh až do dnešnej Ghany. Oženil sa s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelovou a niekoľko rokov pôsobil v Lisabone. Po jej smrti si však vzal kastílsku milenku, pričom s každou ženou mal jedného syna. Hoci bol Kolumbus do veľkej miery vzdelaním samouk, bol veľmi erudovaný v geografii, astronómii a histórii. Sformuloval plán hľadania prechodu západným morom do Východnej Indie v nádeji, že bude profitovať z lukratívneho obchodu s korením. Po Kolumbovom vytrvalom lobovaní vo viacerých kráľovstvách katolícki panovníci kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand II. súhlasili, že finančne podporia cesty na západ. Kolumbus opustil Kastíliu v auguste 1492 s troma loďami a 12. októbra zakotvil v Amerike už iba s jednou loďou (čím sa skončilo obdobie osídlenia Ameriky, ktoré sa v súčasnosti označuje ako predkolumbovská doba). Miestom jeho zakotvenia bol ostrov v dnešných Bahamách, ktorý jeho domorodí obyvatelia nazývali Guanahaní. Kolumbus následne navštívil ostrovy dnes známe ako Kuba a Hispaniola a na území dnešného Haiti založil kolóniu La Navidad. Išlo o prvé európske osídlenie v Amerike od začiatku severských kolónií, ktoré sa uskutočnili o 500 rokov skôr. Kolumbus sa vrátil do Kastílie začiatkom roka 1493 a priniesol so sebou množstvo zajatých domorodcov.
Kolumbus uskutočnil ďalšie tri plavby do Nového sveta. V roku 1493 preskúmal ostrov Guadeloupe, v roku 1498 Trinidad a severné pobrežie Južnej Ameriky a v roku 1502 východné pobrežie Strednej Ameriky. Mnohé z jeho názvov, ktoré dal najmä ostrovom, sa stále používajú. Pokračoval v hľadaní cesty do Východnej Indie a miera, do akej si bol vedomý, že Amerika je úplne samostatná pevnina, je neistá. Nikdy sa jasne nezriekol svojej viery, že sa dostal na Ďaleký východ, a pôvodným obyvateľom, s ktorými sa stretol, dal meno indios („indiáni“). Ako koloniálny guvernér bol Kolumbus jeho súčasníkmi obvinený z výraznej brutality a čoskoro bol z tejto funkcie odvolaný. Kolumbov napätý vzťah s kastílskou korunou a jej menovanými koloniálnymi správcami v Amerike viedol k jeho uväzneniu a vysťahovaniu z Hispanioly v roku 1500 a neskôr k zdĺhavým súdnym sporom ohľadom výhod, ktoré on a jeho dedičia od koruny požadovali.
Kolumbove výpravy začali obdobie skúmania, dobývania a kolonizácie, ktoré trvalo celé stáročia, a pomohlo tak vytvoriť moderný západný svet. Stáročia po svojej smrti bol veľmi uctievaný, ale vnímanie verejnosti sa v posledných desaťročiach roztrieštilo, pretože vedci venujú väčšiu pozornosť škodám spôsobeným za jeho vlády, najmä takmer vyhladeniu pôvodného obyvateľstva Hispanioly z Taína z dôvodu zlého zaobchádzania a európskych chorôb, ako aj ich zotročeniu. Iní historici tvrdia, že správy o jeho brutalite sú prehnané a sú súčasťou tendenčnej Čiernej legendy, t.j. že Kolumbus bol nespravodlivo znevažovaný v rámci širšieho protikatolíckeho sentimentu.
Meno Krištof Kolumbus je slovenská verzia latinského Christophorus Columbus. V ligúrčine sa volá Cristoffa Corombo, po taliansky Cristoforo Colombo a po španielsky Cristóbal Colón. V jednom zo svojich spisov hovorí, že vo veku 10 rokov išiel na more. V roku 1473 Kolumbus začal učiť ako obchodný zástupca pre dôležité janovské rodiny Centurione, Di Negro a Spinola. Neskôr si údajne urobil výlet na Chios, egejský ostrov, ktorý vtedy ovládol Janov. V máji 1476 sa zúčastnil ozbrojeného konvoja vyslaného Janovom na prepravu hodnotného nákladu do severnej Európy. Pravdepodobne zakotvil v anglickom Bristole a írskom Galway. V roku 1477 možno odišiel aj na Island. Je známe, že na jeseň 1477 odplával na portugalskej lodi z Galway do Lisabonu, kde našiel svojho brata Bartolomea, a tí pokračovali v obchodovaní s rodinou Centurione. Kolumbus pôsobil v Lisabone v rokoch 1477 - 1485. V rokoch 1482 až 1485 obchodoval Kolumbus pozdĺž pobrežia západnej Afriky a dosiahol na portugalské obchodné miesto Elmina na pobreží Guiney (v dnešnej Ghane). Pred rokom 1484 sa Kolumbus vrátil do Porto Santo a po návrate zistil, že jeho manželka zomrela. Vrátil sa do Portugalska, aby vysporiadal jej majetok a vzal so sebou svojho syna Diega. V roku 1485 odišiel z Portugalska do Kastílie, kde si v roku 1487 našiel milenku, 20-ročnú sirotu menom Beatriz Enríquez de Arana.
Ambiciózny Kolumbus sa nakoniec naučil po latinsky, portugalsky a kastílsky. Veľa čítal o astronómii, geografii a histórii. Podľa historika Edmunda Morgana, Kolumbus nebol vedecký človek. Napriek tomu študoval tieto knihy, urobil v nich stovky okrajových poznámok a prišiel s predstavami o svete, ktoré boli príznačne jednoduché a silné a niekedy nesprávne...
Kolumbus celý život prejavoval veľký záujem o Bibliu a biblické proroctvá, pričom vo svojich listoch a denníkoch často citoval biblické texty. Carol Delaney tvrdí, že Kolumbus bol milenialista a že tieto viery motivovali jeho pátranie po Ázii rôznymi spôsobmi. Kolumbus často písal o hľadaní zlata v denníkoch svojich plavieb a o získavaní drahých kovov „v takom množstve, že panovníci… sa podujmú a pripravia na dobytie Božieho hrobu“. V súvislosti so svojou štvrtou plavbou Kolumbus napísal, že „Jeruzalem a vrch Sion musia byť prestavané kresťanskými rukami“. Bolo tiež napísané, že „obrátenie všetkých ľudí na kresťanskú vieru“ je ústrednou témou Kolumbových spisov, ktorá je ústrednou zásadou niektorých miléniových vier.
Pod hegemóniou Mongolskej ríše nad Áziou (Pax Mongolica alebo mongolský mier) sa Európania dlho tešili z bezpečného prechodu po súši, Hodvábnej cesty, do Indie (ktorá sa vtedy stavala zhruba ako celá južná a východná Ázia) a Číny, ktoré boli zdrojmi cenného tovaru, ako sú korenie a hodváb. V roku 1470 navrhol florentský astronóm Paolo dal Pozzo Toscanelli portugalskému kráľovi Alfonzovi V., že plavba na západ cez Atlantik bude rýchlejšou cestou k ostrovom Moluky, Katay a Cipangu ako cesta okolo Afriky, Alfonz však jeho návrh odmietol. V 80. rokoch 15. storočia navrhli bratia Kolumbovci plán dosiahnuť Indiu plavbou na západ cez „oceánske more“ (Atlantik).
Takmer všetci vzdelaní ľudia zo Západu chápali, minimálne od čias Aristotela, že Zem je guľatá. O sférickosti Zeme hovorí aj Ptolemaiova práca, na ktorej bola do veľkej miery založená stredoveká astronómia. Medzi kresťanských spisovateľov, ktorých diela zreteľne odrážajú presvedčenie, že Zem je guľatá, patrí Svätý Beda Ctihodný, vo svojom Zúčtovanie času, ktoré napísal okolo roku 723. Už v 3. storočí pred naším letopočtom Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch vzdialených miestach. V 1. storočí pred naším letopočtom Poseidónios potvrdil Eratosthenove výsledky porovnaním hviezdnych pozorovaní na dvoch samostatných miestach.
Z diela Petra z Ailly Imago Mundi (1410) sa Kolumbus dozvedel o Alfraganovom odhade, že stupeň zemepisnej šírky (alebo stupeň zemepisnej dĺžky pozdĺž rovníka) preklenul 56 2⁄3 arabských míľ (čo zodpovedá 66,2 námorným míľam alebo 122,6 kilometrom), avšak neuvedomil si, že to bolo vyjadrené skôr v arabskej míli (asi 1 830 metrov) ako v kratšej rímskej míli (asi 1 480 metrov), ktorú poznal. Väčšina vedcov ďalej akceptovala Ptolemaiov odhad, že Eurázia sa rozprestiera na 180° zemepisnej dĺžky namiesto skutočných 130° (na čínsku pevninu) alebo 150° (do Japonska na zemepisnej šírke v Španielsku). Kolumbus veril v ešte vyšší odhad a ponechal menšie percento vody. V d'Aillyho diele Imago Mundi prečítal Kolumbus odhad Marinusa z Tyre, že pozdĺžne rozpätie Eurázie bolo 225°. Iní ľudia naznačujú, že sa riadil Ezdrášovým výrokom, že „šesť častí [zemegule] je obývateľných a siedma je pokrytá vodou“. Vedel tiež o tvrdení Marca Pola, že Japonsko (ktoré nazval „Cipangu“) bolo asi 2 414 kilometrov na východ od Číny („Katay“) a bližšie k rovníku, než v skutočnosti je. Bol ovplyvnený Toscanelliho predstavou, že obývané ostrovy sú ešte ďalej na východ ako Japonsko, vrátane bájnej Antillie, o ktorej si myslel, že nebude ležať oveľa ďalej na západ ako Azory. Je známe, že skutočná hodnota je oveľa väčšia: asi 20 000 kilometrov (11 000 námorných míľ).
Žiadna loď v 15. storočí nemohla niesť dostatok potravy a čerstvej vody na tak dlhú cestu a nebezpečenstvo spojené s plavbou cez nezmapovaný oceán by bolo veľmi vysoké. Väčšina európskych moreplavcov dôvodne usúdila, že plavba na západ z Európy do Ázie je nerealizovateľná. Katolícke veličenstvá však po dokončení drahej vojny na Pyrenejskom polostrove túžili získať konkurenčnú výhodu nad ostatnými európskymi krajinami pri hľadaní obchodu s Indiou. Hoci sa Kolumbus mýlil v počte stupňov zemepisnej dĺžky, ktoré oddeľovali Európu od Ďalekého východu, a vo vzdialenosti, ktorú predstavoval každý stupeň, mal cenné vedomosti o pasátoch, ktoré sa ukázali ako kľúč k jeho úspešnej navigácii po Atlantickom oceáne. Počas jeho prvej plavby v roku 1492 poháňali Kolumbovu flotilu prudké pasáty z východu, ktoré sa bežne nazývali „veľkonočné“, a to dobu piatich týždňov od Kanárskych ostrovov po Bahamy. Presným prvým bodom pozorovania a zakotvenia na pevnine bol ostrov San Salvador.
Návrat do Španielska proti tomuto prevládajúcemu vetru by si vyžadoval niekoľko mesiacov namáhavej techniky plachtenia, ktorá sa nazýva bitie, počas ktorej by sa pravdepodobne vyčerpali jedlo a pitná voda. Namiesto toho sa Kolumbus vrátil domov sledovaním zakrivených pasátov na severovýchod do stredných zemepisných šírok severného Atlantiku, kde dokázal zachytiť „západné pasáty“, ktoré fúkajú na východ k pobrežiu západnej Európy. Nie je jasné, či sa Kolumbus o vetroch dozvedel z vlastnej skúsenosti s plavbou, alebo či o nich počul od ostatných. Zdá sa, že zodpovedajúcu techniku efektívneho cestovania v Atlantiku využili najskôr Portugalci, ktorí ju označili ako Volta do mar („obrat mora“). Kolumbove znalosti atlantických vetrových vzorov boli v čase jeho prvej plavby nedokonalé.
Kolumbus ponúka svoje služby portugalskému kráľovi; Chodowiecki, 17. Asi okolo roku 1484 predstavil Kolumbus svoje plány portugalskému kráľovi Jánovi II. Navrhol, aby kráľ vybavil tri robustné lode a poskytol Kolumbovi jednoročný čas na plavbu do Atlantiku, hľadanie západnej cesty do Orientu a na návrat. Kolumbus tiež požiadal, aby sa stal „veľkoadmirálom oceánu“, vymenovaným za guvernéra všetkých krajín, ktoré objavil, a aby dostal jednu desatinu všetkých výnosov z týchto krajín. Kráľ predložil Kolumbov návrh svojim expertom, ktorí ho odmietli. Podľa ich názoru bol Kolumbov odhad cestovnej vzdialenosti 3 860 km príliš nízky. Kolumbus odcestoval z Portugalska do Janova i Benátok, povzbudenia sa mu však nedostalo ani od jedného z nich. V roku 1488 sa Kolumbus opäť obrátil na portugalský dvor, čo malo za následok, že ho Ján II. opäť pozval na audienciu.
Kolumbus získal audienciu u panovníkov Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej, ktorí manželstvom spojili niekoľko kráľovstiev na Pyrenejskom polostrove a vládli spolu. 1. mája 1486, po udelení povolenia, predložil Kolumbus svoje plány kráľovnej Izabele, ktorá ich následne postúpila výboru. Španielski experti, rovnako ako ich náprotivky v Portugalsku, odpovedali, že Kolumbus hrubo podcenil vzdialenosť do Ázie. Túto myšlienku vyhlásili za nepraktickú a odporučili svojim kráľovským výsostiam, aby navrhovanú akciu zamietli. Aby Kolumbus neponúkol svoje myšlienky inde a azda udržiavali svoje možnosti otvorené, katolícke veličenstvá mu poskytli príspevok v celkovej výške asi 14 000 maravedisov za rok, čo zodpovedalo približne ročného platu námorníka. V máji 1489 mu kráľovná poslala ďalších 10 000 maravedisov a v tom istom roku mu panovníci poskytli list, v ktorom nariaďovali všetkým mestám a obciam pod ich doménou, aby mu poskytovali stravu a ubytovanie bez akýchkoľvek nákladov. Kolumbus čakal v tábore kráľa Ferdinanda, kým Ferdinand a Izabela v januári 1492 dobyjú Granadu, poslednú moslimskú baštu na Pyrenejskom polostrove. Rada, ktorú viedol Izabelin spovedník Hernando de Talavera, považovala Kolumbov návrh dosiahnuť Indiu za nepravdepodobný. Kolumbus odišiel do Francúzska, keď zasiahol Ferdinand, a najskôr poslal Talaveru a biskupa Diega Dezu, aby apelovali na kráľovnú. Izabelu nakoniec presvedčil kráľovský úradník Luis de Santángel, ktorý tvrdil, že Kolumbus prinesie svoje nápady inde, a ponúkol pomoc pri zabezpečovaní financovania. V apríli 1492 Ferdinand a Izabela sľúbili Kolumbovi, že ak uspeje, dostane hodnosť admirála oceánskeho mora a bude menovaný za miestodržiteľa a guvernéra všetkých nových krajín, ktoré bude nárokovať pre Španielsko. Mal právo nominovať tri osoby, z ktorých by si panovníci jednu vybrali, na ktorýkoľvek úrad v nových krajinách. Mal by nárok na 10 percent všetkých výnosov z nových území na neurčitý čas. Ďalej by mal tiež možnosť kúpiť osminový podiel v akomkoľvek obchodnom podniku s novými krajinami a získať osminu zisku. Kolumbus bol neskôr v roku 1500 zatknutý a prepustený z funkcie.
Krištof Kolumbus - Objav Ameriky a čo sa stalo potom
Keď 15. marca 1493 objavil taliansky moreplavec Krištof Kolumbus Ameriku, svetové dejiny začali písať svoju novú kapitolu. Len málokto však vie, že nemým svedkom tejto významnej udalosti bola aj Banská Bystrica. Presnejšie povedané meď, ktorá bola vyťažená v baniach v Banskej Bystrici či v susednej Španej Doline. Súčasná stredoslovenská metropola bola v tom čase významným hráčom na trhu s meďou. Tú odtiaľ kupovali na tony aj Benátčania, odkiaľ sa dostávala do Janova. A práve v Janove vyrobili tri Kolumbusove lode, ktorými sa doplavil na nový kontinent. Možno sú to bájky, možno nie, hovorí sa však, že meď z okolia súčasnej Banskej Bystrice bola prítomná aj na zbraniach hrdinov z bitky o Tróju.
Hľadáme najkrajšie miesta Slovenska
Prívlastok medená Bystrica aj vzhľadom na jej historický vývoj sedí Banskej Bystrici ako uliaty. Jej história sa začala písať v 13. storočí. Pôvodná osada Bystrica sa zásluhou rodín saských kolonistov, ktorí tam prišli ťažiť meď, začala postupne meniť na hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby. V roku 1255 ju kráľ Belo IV. povýšil na mesto. Stala sa jedným zo siedmich stredoslovenských banských miest. A vyrástla do nádherných rozmerov. Jej význam formovala aj Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá vznikla pred 514 rokmi a ktorá sa stala významným mediarskym podnikom. Naň sa viaže aj zaujímavosť. Banská Bystrica sa voľakedy volala aj Neusohl. Nemecký názov súvisel s ťažbou medi. Saskí prisťahovalci tu vytvorili silnú komunitu. V roku 1256 mala svojho prvého richtára - Nemca Andreasa. Ďalších štyristo rokov volilo osadenstvo mesta za svojho richtára vždy iba človeka s nemeckými koreňmi.
Mesto na rieke Hron, ktoré je vstupnou bránou do Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry je známe aj ako srdce Slovenska. Vzdušnou čiarou sa od neho geografický stred Európy v Kremnici nachádza len dvadsať kilometrov. Je križovatkou hlavných ciest zo západu na východ krajiny i zo severu na juh. Do Bratislavy i Košíc je z Banskej Bystrice rovnako ďaleko. Približne dvesto kilometrov. Má do 80-tisíc obyvateľov, no časom môže poriadne narásť. Už roky sa spomína vznik metropolitného centra, ktoré by vzniklo spojením Banskej Bystrice a Zvolena a miest a obcí medzi nimi. Rokmi sa mesto vyprofilovalo ako kultúrno-spoločenské a administratívne centrum. Hovorí sa mu aj mesto mladých. Podľa Moniky Pastuchovej z mestského úradu sú v meste tri vysoké školy a pobočka vysokej školy z Ostravy. Mladí lemujú denne aj historické centrum mesta, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku. Turistický sprievodca Branislav Stančík upozorňuje na rad pamätihodností mesta. Napríklad na takzvaný farský kostol v hradnom areáli, Kaplnku svätej Anny s oltárom, ktorý vyrobil majster Pavol z Levoče či mestský hrad známy ako Barbakan. Námestie skrášľuje zrekonštruovaná fontána vydávajúca zvuky a farby a turistov priťahuje i pohľad z Hodinovej veže na Námestí SNP. Má narušenú statiku a je o 68 centimetrov odklonená od vertikály. Je akousi slovenskou šikmou vežou v Pise. Banskobystričania svoje mesto milujú. A nie nadarmo sa k nemu už od 16. storočia viaže príslovie, ktoré sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Hovorí: Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi.
13. Kolumbus bol sefardský Žid, ktorý pochádzal z územia západnej Európy. meste Sevilla. španielskej verejnoprávnej televízii RTVE. aký je jeho pôvod. Kolumbus. Moreplavec zomrel v roku 1506 v španielskom Valladolide. dnešná Dominikánska republika a Haiti. prenesené v roku 1542. v roku 1898 do Sevilly. Kolumbovi. Druhá časť výskumu sa zamerala na pôvod objaviteľa. "V Hernandovom chromozóme Y aj mitochondriálnom chromozóme X sa nachádzajú znaky kompatibilné so židovským pôvodom," uvádza v dokumente jeden z vedcov. územia Janova. Židia totiž boli z janovských území vyhnaní ešte v 12. Kolumbovho života približne 300.000 sefardských Židov. kastílska a Ferdinand aragónsky. financovali cesty Krištofa Kolumba. Podľa vedcov Kolumbus svoj židovský pôvod skrýval. musel celý život predstierať, že je katolík.
Kolumbus je najznámejším moreplavcom a objaviteľom v histórii. Dlhodobo sa verilo, že Kolumbus bol prvým Európanom na území Ameriky. predtým vstúpili Vikingovia. Pôvodne chcel objaviť západnú cestu do Indie, a namiesto toho objavil Nový svet - obrovský americký kontinent. Kto bol Krištof Kolumbus a čo priniesli svetu jeho objavy? Pripomíname si 515. výročie úmrtia známeho moreplavca.
Moreplavec Kryštof Kolumbus veľa študoval, ale aj sníval o ceste do Ázie západným smerom. O svojich plánoch viackrát hovoril i na kráľovskom dvore v Lisabone, no nepochodil. Odišiel preto do Španielska, ale ani tam sa mu roky nedarilo vyplávať na more. Šťastie si ho našlo na začiatku roka 1492 po dobytí Granady, poslednej maurskej pevnosti v Španielsku. Izabela Kastílska s Ferdinandom Aragónskym získali veľa peňazí a Kolumbusovu myšlienku nakoniec podporili.
špekulácií? rodiny tkáča. nepochádzal z Grécka, Francúzska alebo až zo Škótska. všetci jasno, že zomrel 20. mája 1506.
Bahamy/Bratislava 12. októbra (TASR) - Flotila janovského moreplavca v španielskych službách Krištofa Kolumba sa 3. augusta 1492 vydala zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera (Andalúzia) na západnú domnelú cestu do Indie. Námorníci po 34 dňoch pristáli 12. októbra 1492 na Bahamách v Karibskom mori. Táto udalosť sa považuje za objavenie Ameriky. Krištof Kolumbus (Christoforo Colombo alebo Cristóbal Colón) sa narodil v roku 1451. Presný dátum nie je známy. V Portugalsku sa oženil s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, ktorý mu dal kartografické materiály. Kolumbova flotila pozostávala z troch lodí, ich mená boli Santa Maria, na ktorej sa plavil sám Kolumbus, Nina a Pinta, ktorým velili bratia Pinzonovci.
Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, 1/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. V tom čase sa čulo obchodovalo s Indiou a plány na nájdenie výhodnejšej cesty do exotickej krajiny neboli neznáme. Kolumbus obhajoval na portugalskom, neskôr na španielskom kráľovskom dvore plavbu na západ. Toscanelli svoju mapu predložil na portugalskom dvore už v roku 1474. S podobným návrhom nepochodil o desať rokov ani Kolumbus, preto Portugalsko opustil a ponúkol svoje služby Španielsku. Krajina bola síce vyšťavená vojnou s Maurami, kráľovná však napokon s výpravou súhlasila. Kolumbove lode dosiahli 12. októbra 1492 pevninu. Objavením nového kontinetu - Ameriky však jeho pôvodným obyvateľom nastali ťažké časy.
Posledná výprava sa skončila krachom v novembri 1504. Zdrvený Kolumbus skonal 20. mája 1506 v španielskom Valladolide vo veku 54 rokov. Zomrel zrejme na Reiterov syndróm, vzácnu tropickú horúčku. To, čo prorokovala Senecova Medea v 14. storočí pred objaviteľovou dobou, sa naplnilo. Moreplavec nemal pokoj ani po smrti. Jeho ostatky viackrát premiestnili. Dodnes sa viacerí sporia, v ktorom kostole vlastne Kolumbus odpočíva. Za pravdepodobne prvého európskeho objaviteľa Ameriky mnohí historici označujú nórskeho Vikinga Leifa Erikssona (†40). Okolo roku 1000 n.l. na lodi s ďalšími mužmi priplával na pobrežie Severnej Ameriky a tiež tam prezimoval. Miesto pomenoval Vinland - Zem vína.