Krvné skupiny a tehotenstvo: Všetko, čo potrebujete vedieť

Prežiť 9 radostných mesiacov bez zdravotných problémov je snom každej budúcej mamičky. Občas nám však tieto plány môže zmariť to, čo vôbec nedokážeme ovplyvniť. Napríklad aj vlastná krvná skupina. Aj vy si kladiete otázku: „Mám s partnerom rovnakú krvnú skupinu. Je dôvod na obavy počas tehotenstva či pôrodu?“ Alebo sa pýtate, akú rolu v tom hrajú Rh-D faktory - pozitívny či negatívny? Ako to s touto ‘krvnou alchýmiou’ v skutočnosti je? Kedy sa nič nedeje, a naopak môže sa vyskytnúť problém? Aj o tom sme sa rozprávali s gynekológom a pôrodníkom MUDr. Martinom Krčom. Upokojíme vás, nie je to s tými krvnými skupinami až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá…

Prvé tehotenstvo - predpríprava na komplikácie?

Na úvod vám spoločne s odborníkom vysvetlíme, prečo môže dôjsť v súvislosti s krvnými skupinami k problémom v tehotenstve či pri pôrode. Vplývajú na to tzv. antigény (na povrchu červených krviniek nachádzajúce sa špecifické bielkoviny, pozn. red.) a protilátky, ktoré je telo matky schopné za určitých okolností voči týmto antigénom tvoriť. „Nie všetky protilátky, ktoré vznikajú v tele matky môžu ohroziť vyvíjajúci sa plod. Hovoríme o tzv. klinicky významných protilátkach. Ich prítomnosť v tele plodu potom môže smerovať k rozvoju ochorenia, ktoré sa nazýva hemolytická choroba plodu a po pôrode aj novorodenca. Dá sa povedať, že prvé tehotenstvo je pri tomto ochorení len predpríprava na budúce tehotenské komplikácie,“ vysvetľuje lekár. U prvorodičiek sú preto akékoľvek komplikácie spojené s ‘krvnou nekompatibilitou’ skôr ojedinelé. Predsa len však existuje výnimka. „Ide o tzv. syndróm babičky, kedy sa choroba môže prejaviť aj počas prvého tehotenstva, ide však naozaj o veľmi raritné prípady,“ dodáva.

Ktoré krvné skupiny sú rizikové?

Je mimoriadne dôležité, aby ste informáciu o svojej krvnej skupine v prípade tehotenstva nezamlčali. Určite oznámte svojmu gynekológovi nielen to, či máte A, B, AB alebo 0, no dôležitý je Rh-D faktor. Lekár dokonca hovorí, že pri zakladaní tehotenskej knižky je to veľmi dôležitý údaj. „Najčastejšie môže ísť u žien o ochorenie, ktoré sa týka Rh-D antigénu, preto pre nás budú pod väčším dohľadom tehotné s krvnou skupinou Rh-D negatívnou,“ upresňuje.

Uvedieme príklad - ak má budúca mamička krvnú skupinu s Rh-D negatívnym faktorom a otec naopak pozitívnym, potom dieťa nimi splodené môže mať buď negatívny, alebo pozitívny faktor. V prípade, že bude mať pozitívny, môže prísť k tzv. senzibilizácii a k vývoju hemolytickej choroby.

„Tieto ochorenia sa môžu prejaviť aj u Rh-D pozitívnych tehotných žien, vtedy ide o tzv. non Rh-D systémy. Vznikajú pri nich klinicky významné protilátky proti krvinkám plodu (Duffy, Kell, c, E),“ hovorí odborník, a ďalej pokračuje: „Aj Rh-D pozitívnej tehotnej by sa tak mali kontrolovať protilátky, ktoré sa zisťujú tzv. nepriamym antiglobulínovým (Coombsovým) testom. Či ide o anti-D protilátky alebo protilátky systémov non Rh-D určí hematologické laboratórium.“

Z krvných skupín je v tomto smere najcitlivejšia práve 0 (ak je dieťa iná krvná skupina ako 0). Miera postihnutia krviniek je však zanedbateľná v tomto prípade a telo plodu sa s tým vysporiada.

Prevencia neexistuje, liek však áno

U prvorodičiek, ktoré predstavujú najrizikovejšiu skupinu, čiže u tých s Rh-D faktorom negatívnym či krvnou skupinou 0, dochádza k rozvoju ochorení skutočne raritne. Už počas prvého tehotenstva by však mali byť nielen sledované. Dostať by mali aj liek, ktorý slúži ako prevencia. Gynekológ však priznáva, že len veľmi málo gynekológov tento liek podáva.

„Ako prevencia slúži v 28. týždni tehotenstva tzv. anti-D globulín. Je to liek, ktorý obrazne povedané zabráni imunitnému systému ženy, aby došlo k senzibilizácii a ochorenie sa nespustilo počas tehotenstva nasledujúceho. Rh-D negatívnej žene sa podá tento liek preventívne po pôrode, ak je krvná skupina bábätka pozitívna,“ popísal nám viac. Ďalej dopĺňa, že tento liek sa podáva aj vtedy, ak tehotenstvo skončilo stratou alebo bola počas tehotenstva vykonaná amniocentéza. Podanie tohto lieku by sa určite vždy malo poznamenať do tehotenskej knižky.

Mama negatívna, dieťa pozitívne

Čo sa môže diať s bábätkom? Ak už teda k tejto ‘nekompatibilite’ príde, dochádza k tomu, že telo matky začne vytvárať protilátky proti krvinkám plodu. Vzniká tzv. hemolýza - rozpadnutie krviniek. „Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka (krvinky a červené krvné farbivo - hemoglobín transportujú do tela plodu kyslík, ktorý sa k nim dostáva od matky cez placentu). Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu,“ netajil pred nami odborník.

Našťastie, v súčasnosti už tento problém vedia lekári včasne detekovať a riešiť. Ak by predsa len vychádzali budúcim mamičkám veľmi zlé výsledky, vždy sa dá urobiť všetko pre to, aby bolo bábätko zachránené. „Ak sú hodnoty patologické, malo by sa pristúpiť k riešeniu stavu plodu, teda zabrániť vzniku hemolytickej choroby. Vyšetruje sa krvný obraz plodu a hladina bilirubínu. Krv sa získava kordocentézou - napichnutím pupočníka plodu pod UZV kontrolou. Vyšetrenie bilirubínu sa rovnako robí aj vyšetrením plodovej vody pri amniocentéze. Ak je to nutné, plod môže cez pupočník dostať intrauterinnú transfúziu, a to aj opakovane,“ popísal nám možnosti záchrany bábätka v takýchto prípadoch lekár.

Keď príde na svet takéto bábätko, ktoré v maminom brušku doslova bojovalo o svoj život, niekedy stačí fototerapia - pôsobenie UV žiarenia (pri ľahších formách hemolytickej choroby novorodenca). Inak pomáha transfúzia krvi alebo sa v liečbe používajú aj imunoglobulíny, ktoré spomaľujú rozpad krviniek.

Pýtajte sa, nemlčte!

Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, informujte sa u vášho gynekológa. Podľa odborníka z myjavskej pôrodnice by sa mala zisťovať hladina protilátok minimálne 2x počas tehotenstva. Ideálne aj 3x, a to približne v 12. týždni, 28. týždni a 34. týždni. „Profylaxia (opatrenia proti vývoju choroby, pozn. red.) v 28.t.t. u Rh-D negatívnych žien je v ambulantnej gynekologickej praxi na Slovensku veľká neznáma. Rovnako sa ženy zbytočne vystrašia lekárom, keď mu príde výsledok z hematologického laboratória a je vyslovený záver z prítomnosti protilátok a lekár opomenie buď profylaxiu z 28.t.t. (lekár, ktorý profylaxiu nerobí), alebo nevie, že pri amniocentéze sa anti-D globulín podáva,“ upozorňuje odborník.

Aj keď sa prvorodička môže počas tehotenstva cítiť dobre a protilátky jej telo voči bábätku nevytvára, všetko sa môže zmeniť, keď otehotnie druhýkrát. „Podanie anti-D globulínu by sa malo udiať do 72 hodín od pôrodu, potratu, operácie v tehotenstve.

Rozdielny Rh faktor naozaj môže spôsobovať problémy čiže inkompatibilitu krvných skupín medzi matkou a plodom, ale až v tehotenstve. Podľa dostupných štúdii nespôsobuje táto inkompatibilita problém s počatím. MUDr. Poznanie vlastnej krvnej skupiny a tzv. Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa. O čo vlastne ide? Sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách. Ide vlastne o určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Tieto bielkoviny v systéme AB0 sú dve. Jedna je označená písmenom A a druhá písmenom B. Ak je prítomná bielkovina typu A, má človek krvnú skupinu A, ak je prítomná bielkovina B, tak má skupinu B, ak sú obe, tak má krvnú skupinu AB, ak žiadnu, tak má skupinu 0. Je zaujímavé, že v krvi sa vždy nachádzajú protilátky proti neprítomnej krvnej skupine, teda skupina A má protilátky proti B, B má protilátky proti bielkovine A a 0 má protilátky proti obom skupinám. Pri transfúziách možno v zásade podať človeku len krv darcu tej istej krvnej skupiny, ale výnimočne sa dá každému pacientovi podať isté množstvo krvi krvnej skupiny, ktorá sa označuje aj ako skupina „univerzálneho darcu“. Ide o skupinu „0“ Rh negatív. Teda platí, že ľudia s krvnou skupinou AB sú univerzálnymi príjemcami všetkých krvných skupín, pretože ich krv neobsahuje žiadne protilátky.

V systéme krvného znaku tzv. Rh:

Otcova krv? Keď sa krvinka dostane do cudzieho organizmu, jej jednotlivé antigény majú schopnosť (niektoré silnejšiu, niektoré slabšiu) vyvolať v tele tvorbu protilátky, ktorej cieľom je odstrániť túto cudziu krvinku. Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá - otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia. A tento cudzí materiál v tele matky môže niekedy vyvolať aj problém. Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky. Antigény na krvinkách plodu zdedené od otca, a teda pre matku cudzie, v tomto prípade vyvolajú v tele matky tvorbu protilátok. Tieto protilátky sú schopné prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad krviniek (hemolýzu krviniek plodu). Dieťatko tak trpí málokrvnosťou a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Po narodení sa tak môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka. Najčastejším klinickým problémom je tzv. Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne. Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky (pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napr. pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov) vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze - rozpadu erytrocytov u dieťaťa. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.

Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B

V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov. Môže vzniknúť u matiek, ktoré majú krvnú skupinu 0 a ich plod nesie na svojich erytrocytoch antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.

Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. V súčasnosti existuje viac než 45 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími. Veda v tejto oblasti neustále napreduje. Len v roku 2024 vedci vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL. V rámci neho identifikovali extrémne vzácny typ krvi, ktorý interne nazvali „Gwada negativ“ (podľa pôvodu rodiny, u ktorej bol objavený). Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch. Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B. Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami. Počas tehotenstva sa za normálnych okolností nemieša krv matky a dieťaťa. Malé množstvo krvi dieťaťa však môže prísť do styku s matkinou krvou. Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine. V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti- Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky. Transfúzia krvi je prevod kompletnej krvi alebo iba jej komponentov od darcu k pacientovi. Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny. Niektoré situácie (napr. pri nedostatku krvných konzerv) si vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami. Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Jeden odber totiž môže zachrániť až tri ľudské životy. Na jeseň pravidelne prebieha kampaň zameraná na prvodarcov krvi. V prípade podania inkompatibilnej krvi sa veľmi rýchlo prejaví akútna hemolytická reakcia. Ak je pacient pri vedomí, môže pociťovať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku. Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou, je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť. Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná. V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina.

Nie je tajomstvom, že krvná skupina budúcej maminy môže byť dôvodom na obavy počas tehotenstva a aj pri samotnom pôrode. Ide o pomerne častú tehotenskú komplikáciu, no dnešná medicína si s ňou našťastie dokáže poradiť. Kde je však problém s krvou alchýmiou a prečo na to myslieť? Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú tzv. antigény, teda špecifické bielkoviny na povrchu červených krviniek, voči ktorým môže organizmus tehotnej ženy vytvoriť protilátky. To môže viesť k hemolytickému ochoreniu ešte nenarodeného dieťatka, prípadne ho toto ochorenie môže postihnúť po narodení. Je veľkým plusom, ak budúca mamička pozná svoju krvnú skupinu aj s príslušným Rh faktorom, či ide o pozitívny alebo negatívny. Tento údaj by mal figurovať aj v tehotenskej knižke budúcej mamičky, pričom + pri krvnej skupine znamená pozitívny Rh faktor a - znamená negatívny Rh faktor. Lekári sa v zásade zhodujú v tom, že pod drobnohľadom majú budúce mamičky s negatívnym Rh faktorom. Ak sa stane, že partner, teda budúci otecko má Rh faktor pozitívny, môže jeho krvnú skupinu mať aj vyvíjajúce sa nenarodené dieťatko. Nekompatibilné Rh faktory môžu byť reálnym problémom, ktorý netreba brať na ľahkú váhu, keďže nečakané komplikácie môžu vyústiť až k odumretiu plodu. Okrem spomínaných Rh faktorov sú špecifické aj budúce mamičky s krvnou skupinou 0, ktorých podobná nekompatibilita môže taktiež potrápiť. Prevenciou je liek - tzv. anti-D globulín, ktorý zvyknú predpísať lekári zhruba v 28. týždni tehotenstva. Injekciu podávajú po pôrode, prípadne po spontánnom či indikovanom potrate, aby sa v budúcnosti zabránilo možnému rozpadu krviniek mamičky a/alebo dieťatka. Počas tehotenstva by sa hladina protilátok mala zisťovať aspoň dvakrát, najskôr v 12. týždni, 28. Ak teda patríte k tým ženám, ktoré majú krvnú skupinu 0 alebo negatívny Rh faktor pri inej krvnej skupine, mali by ste túto skutočnosť prekonzultovať so svojím gynekológom.

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku. Rh faktor- antigén sa nachádza na červených krvinkách. Ak je matka Rh- (negatív) znamená to, že erytrocyty matky tento antigén na svojom povrchu nemajú. Ak je otec Rh+ potenciálne aj dieťa môže byť Rh+, tým pádom organizmus matky tento antigén nepozná a imunitný systém ho rozoznáva ako niečo cudzie a po vzájomnom stretnutí (pôrod) začína proti nemu produkovať protilátky. Aj keď je krvný obeh vyvíjajúceho sa plodu od matkinej krvnej cirkulácie oddelený placentárnou bariérou, tak za istých okolností však môže nastať prestup erytrocytov plodu do materskej cirkulácie, čiže už počas tehotenstva. V prípade inkompatibility začne produkovať matkin organizmus protilátky proti erytrocytom, ktoré však majú aj schopnosť prechádzať cez placentu a napádať krvinky plodu. Komplikácie však väčšinou nastávajú až v prípade opakovaného tehotenstva, kedy už sú protilátky vytvorené. Ak je žene zistený pri krvnom odbere Rh faktor negatív, má byť táto skutočnosť následne zaznamenaná v tehotenskej knižke. Po pôrode sa zisťuje Rh faktor novorodenca a v prípade, že je dieťa Rh+, dostane žena do 72 hodín injekciu imunoglobulínov. V súčasnosti sa väčšinou podáva preventívne takáto injekcia ženám s Rh- aj v 28. týždni tehotenstva. Odporúčam Vám sa obrátiť s ďalšími otázkami na Vášho ošetrujúceho gynekológa. Prajem pekný zvyšok dňa. S pozdravom Mgr.

Je pre vás téma krvných skupín zaujímavá alebo aktuálna? Chcete vedieť, kedy vzniká riziko pri krvných skupinách? Čo znamená, ak je krvná skupina B negatív alebo krvná skupina 0 Rh+? Veríme, že vďaka nášmu článku sa dozviete všetko podstatné. V zásade to znamená len to, že sú obmedzené určité variácie toho, aké krvné skupiny môže mať ich dieťa. Napríklad, ak má otec i matka krvnú skupinu B, dieťa môže mať krvnú skupinu B a 0. Ak majú obaja rodičia A, krvná skupina dieťaťa môže byť A alebo 0. Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou. Vyššie riziko počas tehotenstva vzniká len u žien, ktoré majú Rh faktor negatívny. Takýto záver nie je možné vyvodiť. Žiadna krvná skupina nie je najhoršia, rovnako ako neexistuje najlepšia krvná skupina. To, aké krvné skupiny sa k sebe hodia, je vecou genotypu. Z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny existujú určité riziká v prípade, ak sú Rh faktory rodičov negatívne a pozitívne. V malom množstve prípadov sa môže vyskytnúť aj nekompatibilita medzi krvnými skupinami rodičov, ktorej príznaky sa objavujú v menej ako 10 % prípadov. Vzniknúť môže u tehotných žien, ktoré majú krvnú skupinu 0 (má protilátky A aj B) a plod má v krvných bunkách antigény A alebo B. Činnosť erytrocytov je však v počiatkoch veľmi slabá, a to vedie k slabej tvorbe protilátok.

tags: #krvne #skupiny #a #otehotnenie