Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je upravená v zákone o rodine a má zabezpečiť dieťaťu právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V mnohých prípadoch však táto povinnosť vyvoláva otázky, najmä v súvislosti s plnoletosťou detí, ich štúdiom, či v nešťastných prípadoch, keď jeden z rodičov zomrie.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Kedy končí vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Dôležité je, či je dieťa schopné samo sa živiť. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti znamená, že ak dieťa získa príjem, ktorý mu umožňuje živiť sa samo, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ak však toto zamestnanie neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Počas prípravy dieťaťa na budúce povolanie, teda počas štúdia, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na vysokej škole. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kým dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Súčasná situácia na trhu si vyžaduje aj osobitné formy vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Náhradné výživné
V prípade, ak povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, nastupuje náhradné výživné. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom.
Vyživovacia povinnosť po smrti rodiča
Smrťou rodiča, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, nakoľko je viazaná na osobu povinného. Týmto automaticky neprechádza na dedičov.
Ak však zomrel rodič, ktorý platil výživné, a vznikol dlh na výživnom (tzv. zročné výživné), tento dlh prechádza na dedičov po zomretom. Ak by bol jediným dedičom dieťa, došlo by k splynutiu oprávnenej a povinnej osoby, a teda k zániku dlhu. Ak by existoval aj iný dedič, na ktorého by prešla povinnosť zaplatiť zročné výživné, musel by ho v určitom podiele vyplatiť.
V prípade, ak dieťa nemá nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo je výška takéhoto dôchodku po jednom rodičovi nižšia ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, potom nastupuje náhradné výživné od štátu. Nárok na sirotský dôchodok je v kompetencii Sociálnej poisťovne.
Kedy je možné požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti?
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti.
Dôležité aspekty vyživovacej povinnosti:
- Obnoviteľný charakter: Vyživovacia povinnosť môže zaniknúť a opätovne vzniknúť v závislosti od schopnosti dieťaťa živiť sa samo.
- Forma plnenia: Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia súdu.
- Štúdium: Vyživovacia povinnosť trvá počas sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie, teda aj počas vysokoškolského štúdia.
- Plnoletosť: Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
- Náhradné výživné: Štát poskytuje náhradné výživné, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
- Smrť rodiča: Vyživovacia povinnosť zomrelého rodiča zaniká, avšak dlh na výživnom prechádza na dedičov.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.