Je tomu už 135 rokov, kedy britské noviny zaplavili články o hrôzostrašnej vražde Mary Ann Nichols, ku ktorej došlo 31. augusta 1888. Práve vtedy zaplavil Londýn des a teror. Na scéne sa totiž objavil Jack Rozparovač.
Posledný augustový deň roku 1888 bol v Londýne daždivý. Niekedy medzi prvou a druhou hodinou rannou bola z okna ošuntelé ubytovne v Spitalfields vyhodená žena menom Mary Ann Nichols, ktorej každý nehovoril inak ako Polly. V ten deň sa jej život skončil.
Nemala to v živote ľahké
Trable Mary Ann započali po tom, čo po šestnásťročnom manželstve obvinila svojho muža z nevery. Ten ju ale odpálkoval s tým, že nevie, o čom hovorí, keďže je neustále opitá. Ďalších osem rokov tak musela táto žena fungovať medzi chudobincami, ubytovňami, domom svojho otca a niekoľkými milencami, ktorí jej poskytli vždy len dočasný azyl.
V roku 1888 skutočne prepadla alkoholu natoľko, že sa musela začať živiť vlastným telom. Inak by kvôli nezaplatenému nájmu prišla o strechu nad hlavou. A možno práve preto, že jej životom len tak preplávala, narazila na monštrum zvané Jack Rozparovač.
Posledné okamihy
A či už Mary akokoľvek holdovala alkoholu, tak brutálnu smrť si iste nezaslúžila. Večer započala v krčme Frying Pan Pub vo východnom Londýne. Keď ju premohla únava, vydala sa späť na ubytovňu. Dnu sa bohužiaľ nedostala. Nemala dosť peňazí na nocľah. Nakoniec nad tým mávla len rukou. Bola si istá, že si pár čísly zarobí dosť na to, aby sa mohla ešte do rána vyspať. Vrátnikovi tak povedala, že sa vráti za niekoľko hodín.
Vonku stretla svoju spolubývajúcu Emily Holland, ktorá ju prehovárala, nech sa s ňou vráti späť, že to za ňu rada zaplatí. Mary si ale postavila hlavu. To bolo naposledy, čo ju niekto videl živú. Teda okrem Jacka Rozparovača.
O pol štvrtej ráno narazili na jej telo dvaja vodiči dodávky. Okamžite privolali políciu. Konstábl si všimol, že jej z krku vyteká krv, má otvorené oči a vyhrnuté šaty.
Počiatok masakru
Vražda Mary Ann Nichols otriasla nielen štvrťou Whitechapel, ale rovnako aj celým Londýnom. A to sa Jack ešte len rozohrieval. Len v septembri zabil ďalšie tri ženy. V novembri potom mala prísť na radu posledná obeť Mary Jane Kelly. Mnohí ale veria, že mal na svedomí ďaleko viac ľudských životov.
Posledné okamihy Maryinho života ale nebudú nikdy známe. V tej dobe, v skorých ranných hodinách 31. augusta 1888, kráčal povozník Charles Cross svojou obvyklou trasou cez Buck’s Row vo Whitechapeli. Ulica bola slabo osvetlená plynovými lampami a vzduch bol nasiaknutý uhoľným dymom. V blízkosti brány stajne si všimol niečo, čo vyzeralo ako zväzok. Keď sa priblížil, uvedomil si, že je to telo ženy. Bola to Mary Ann Nichols, ktorá mala 43 rokov. Jej smrť sa stala prvou v prípade, ktorý svet poznal ako Jacka Rozparovača.
Polícia, ktorá dorazila na miesto činu, našla, že bola napadnutá nožom a utrpela vážne zranenia. Koroner uviedol, že útok bol rýchly a premyslený, čo vyvolalo diskusie o tom, či mal páchateľ lekárske znalosti, alebo bol jednoducho zručný s čepeľou. Každopádne, nešlo o obyčajný pouličný zločin.
Životné podmienky vo Whitechapeli
Samotný Whitechapel bol jedným z najťažších kútov Londýna. Viac ako 80 000 ľudí žilo natlačených na menej ako jednom štvorcovom kilometri. Úzke uličky, slabé osvetlenie a preplnené bývanie uľahčovali skrytie nebezpečenstva. Chudoba a alkoholizmus boli bežné a ženy ako Nichols žili na hrane, často bez iných možností, než pár mincí na nocľah.
V noci 30. augusta bola Mary Ann Nichols, známa ako "Polly", otočená od ubytovne, pretože nemala peniaze na posteľ. V bežných ubytovniach stál nocľah štyri penny. Nikdy sa nevrátila.
Jej smrť nebola len začiatkom prípadu Jacka Rozparovača, ale aj pohľadom do drsných realít chudoby, rodu a bezpečnosti vo viktoriánskom Londýne. Nichols si zaslúži spomienku ako žena a matka, nielen ako obeť legendy.
| Kľúčové pojmy | Vysvetlenie |
|---|---|
| Carman (povozník) | Muž, ktorý riadil konský povoz na prepravu tovaru. Napríklad Charles Cross, povozník, objavil Nicholsino telo. |
| Common lodging house (ubytovňa) | Lacné ubytovacie zariadenie vo viktoriánskom Londýne, kde sa chudobní robotníci a ženy ubytovávali noc po noci. Napríklad Nichols hľadala posteľ za štyri penny. |
| Coroner (koroner) | Oficiálna osoba, ktorá vyšetruje podozrivé alebo nevysvetliteľné úmrtia. Napríklad koroner dospel k záveru, že Nicholsina smrť bola úmyselná a rýchla. |
| Whitechapel | Štvrť v robotníckej triede vo východnom Londýne, známa v 80. rokoch 19. storočia pre preľudnenosť, chudobu a kriminalitu. |
| Victoriánska éra | Obdobie vlády kráľovnej Viktórie (1837-1901), charakterizované priemyselným rastom, sociálnou nerovnosťou a prísnymi kultúrnymi normami. |
Jej smrť neotrasila len Whitechapelom - znepokojila celé mesto. Noviny šírili príbeh po celej Británii a čoskoro aj do zahraničia. Strach rástol rýchlo a londýnska polícia reagovala zvýšenými hliadkami. Rodiny sa začali vyhýbať East Endu v noci a mestom sa šírili klebety o vrahovi, ktorý sa zdal udierať bez varovania. Počas nasledujúcich mesiacov stratili život podobným spôsobom najmenej štyri ďalšie ženy - Annie Chapman, Elizabeth Stride, Catherine Eddowes a Mary Jane Kelly. Tlač dala neznámemu vrahovi meno: Jack Rozparovač. Napriek nespočetným teóriám nebol Ripper nikdy chytený. Jeho identita zostáva neznáma, viac ako storočie potom.
A predsa, príbeh nepatrí len jemu. Patrí ženám ako Mary Ann Nichols, ktoré žili a zomierali v drsných uliciach londýnskeho East Endu. V jej poslednej noci potrebovala len štyri penny na posteľ. Táto jednoduchá skutočnosť nesie väčšiu váhu ako tajomstvo muža, ktorý jej vzal život. Nichols si zaslúži byť spomínaná nie ako začiatok legendy, ale ako matka piatich detí, žena, ktorej boj bol skutočný a ktorej meno by sa nemalo zabúdať.