Dôležitosť a implementácia štandardov starostlivosti o deti v nemocnici

Hospitalizácia predstavuje pre dieťa stresujúci a často traumatizujúci zážitok, preto je nevyhnutné zabezpečiť im v nemocničnom prostredí maximálnu možnú pohodu a bezpečie.

Európske štandardy starostlivosti o zdravie novorodencov

Projekt Európskych štandardov starostlivosti o zdravie novorodencov predstavuje ucelený koncept a dokument určený pre novorodenecké jednotky intenzívnej starostlivosti (JISN), kde prichádzajú na svet predčasne narodené a rizikové bábätká. Tieto štandardy majú za cieľ podporiť starostlivosť o najmenších a najrizikovejších pacientov, vytvoriť priaznivé prostredie pre rodinu a zároveň zabezpečiť bezpečné a optimálne podmienky pre zdravotníkov.

OZ malíček sa aktívne podieľa na preklade a prezentácii časti štandardov s názvom Dizajn Jednotky Intenzívnej Starostlivosti Novorodencov (JISN) v slovenských perinatologických centrách a ďalších neonatologických oddeleniach.

Dizajn JISN a jeho vplyv na výsledky starostlivosti

Návrh novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti (JISN) zohľadňuje vplyv podoby oddelenia na krátkodobé aj dlhodobé výsledky neonatálnej starostlivosti. Celý dokument sa sústreďuje na poskytovanie vysokokvalitnej starostlivosti zameranej na rodinu. Rešpektuje a vyzdvihuje zdravotné benefity pre hospitalizované bábätko umožnením nepretržitého kontaktu s jeho rodičmi, ich vzájomné interakcie vrátane kontaktu koža na kožu. Za týmto účelom dokument spracováva dizajn rodinných izieb, ktoré zabezpečia rodine súkromie a chránia ju aj samotné dieťatko pred vizuálnym a sluchovým stresom oddelenia. Dizajn novorodeneckej jednotky je navrhnutý tak, aby sa uľahčil kontakt a blízkosť medzi rodičmi a deťmi, čoho výsledkom je napredovanie bábätka v jeho vývoji a raste.

Projekt Dizajn JISN zahŕňa napr. aj rozmiestnenie jednotlivých miestností pre zabezpečenie čo najkvalitnejšej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, odporúča napr. zariadenia a typy vhodných osvetlení v rámci JISN, vhodných materiálov a vybavenia, ktoré zabraňujú zvýšeným hladinám hluku a eliminujú riziká infekcií, dokument hovorí aj o vyčlenených m2 pre zázemie zdravotníkov, myslí aj na mamy hospitalizovaných detí, rodinné izby, ale aj priestory na diskrétne rozhovory lekárov a rodičov. Slovenský preklad dokumentu OZ malíček distribuuje na jednotlivé oddelenia a postupne rokuje o zavádzaní konceptu Dizajnu JISN z Európskych štandardov pri rekonštrukciách súčasných oddelení a budovaní nových pracovísk.

Právo dieťaťa na sprevádzajúcu osobu v nemocnici

Veľkou zmenou v slovenskom zdravotníctve je zakotvenie práva dieťaťa na prítomnosť rodiča alebo inej sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie. Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo, že deti budú mať čoskoro právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby, ktoré bude zakotvené v zákone. Detski pacienti budú mať právo na sprievod. Sprevádzajúca osoba nebude návšteva, bude môcť byť s dieťaťom a to nielen počas návštevných hodín. Bude pomáhať a upokojovať dieťa pri všetkých vyšetreniach pred operačným zákrokom, ale aj po ňom. Ak zariadenie nebude mať kapacitu na ubytovanie rodiča, bude musieť zabezpečiť aspoň stoličku pri lôžku dieťaťa. Rovnako bude zákon zohľadňovať aj fakt, ak by rodič nemal financie na poplatky. V takom prípade by to nemalo by to byť dôvodom na jeho odmietnutie. Rovnako nemocnica nebude môcť rozhodnúť, či bude prítomný otec alebo matka. Ak sa rodičia nedohodnú, tak môže byť ich prítomnosť lekárom zamietnutá, ak to nebude prospievať samotnému dieťaťu. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby budú ovplyvňovať aj pravidlá vnútorného poriadku nemocnice. Zákon myslí aj na neštandardné situácie. Napríklad, keď dieťa nemá pri sebe rodiča ale starého rodiča či pestúna alebo inú blízku osobu. Rovnako tam sú popísané iné kritické body a nemocnice majú priestor na to, aby problém vedeli flexibilne riešiť v prospech pacienta.

Pozitívny vplyv prítomnosti rodiča na dieťa

Odborníci sa zhodujú na tom, že prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby má nesmierne pozitívny vplyv na psychickú pohodu ale aj samotnú liečbu malého pacienta. Prítomnosť blízkej osoby totiž znižuje stres, strach, nervozitu a tiež dieťa lepšie znáša bolesť. Až v 30 percentách odlúčení od rodiča v prípade hospitalizácií nastali u detí ťažké posttraumatické stavy. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby tiež urýchľuje proces samotného uzdravenia a dokonca aj dĺžku samotnej hospitalizácie.

Niekoľko štúdií hovorí najmä o psychologických benefitoch. Prítomnosť mamy alebo otca znižuje stres a úzkosť. Dieťa sa cíti bezpečnejšie a rodičova emocionálna podpora mu preukázateľne znižuje stres. Štúdie dokonca hovoria, že malý pacient lepšie zvláda bolesť. Prítomnosť rodiča znižuje potrebu analgetík a liekov na tlmenie bolesti. Niektoré štúdie tvrdia, že sa zvyšujú šance na úspešné dokončenie liečby a to až o 20 percent.

V neposlednom rade je to aj odbremenenie zdravotníckeho personálu. Rodičia totiž môžu asistovať pri niektorých úkonoch ako je hygiena, kŕmenie.

Iniciatíva nemocníc priateľských k deťom (Baby-Friendly Hospital Initiative - BFHI)

Iniciatíva nemocníc baby-friendly je celosvetovo uznávaný program pre podporu dojčenia v nemocniciach. BFHI predstavuje pre fungovanie nemocníc súhrn vedecky overených postupov a opatrení, ktoré majú za úlohu vytvoriť podmienky pre úspešný začiatok dojčenia v nemocniciach a pre podporu dojčenia vždy, keď je dieťa alebo dojčiaca matka v nemocnici. Primárnym cieľom iniciatívy je zabezpečiť základné podmienky pre začiatok dojčenia v prvých dňoch po pôrode. Certifikát by sa mal udeliť nemocnici iba v prípade, že preukázateľne dodržiava všetky stanovené postupy. Postupy BFHI sú povinné dodržiavať všetky nemocnice - nielen tie, ktorým bol udelený certifikát. Slovenská republika sa zaviazala implementovať zásady BFHI do celonárodných štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach a na oddeleniach šestonedelia. Za túto implementáciu je zodpovedné Ministerstvo zdravotníctva. Zapojenie sa do iniciatívy baby-friendly by malo byť základom fungovania každej nemocnice. Program BFHI bol vytvorený v roku 1991 na základe vedeckých poznatkov. Tie sa za 25 rokov ešte viac prehlbujú, no nestrácajú na svojej aktuálnosti. WHO pravidelne dopĺňa manuály pre nemocnice o nové vedecké výskumy. Zároveň od zdravotníckeho personálu požaduje pravidelné preškolenie v niekoľko ročných intervaloch. Iniciatíva baby-friendly je súbor vedecky overených opatrení a postupov, ktoré vychádzajú zo základnej fyziológie človeka. Za ich aktuálnosť a účinnosť zodpovedá Svetová zdravotnícka organizácia.

BFHI je súčasťou súhrnu opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť percento dojčených detí. Samotná Iniciatíva v sebe zahŕňa dodržiavanie Medzinárodného Kódexu marketingu náhrad materského mlieka nemocnicami a zdravotníckym personálom. Ďalej prostredníctvom desiatich krokov pre podporu dojčenia definuje jednotlivé kroky, ktoré musí nemocnica poskytnúť ženám a deťom. V roku 1990 bola zostavená a medzinárodne prijatá deklarácia INNOCENTI. Jej hlavným cieľom je ochrana, osveta a podpora dojčenia. Ciele deklarácie vedú k naplneniu práva detí na najvyšší dosiahnuteľný štandard zdravia, podľa článku 24 Deklarácie práv dieťaťa. Inciatíva nemocníc baby-friendly je súčasťou Globálnej stratégie pre výživu dojčiat a detí.

Pohľad slovenských neonatologických pracovísk na štandardy

Zdravotnícky denník oslovil neonatologické pracoviská po celom Slovensku a zaujímal sa o ich pohľad na Európske štandardy starostlivosti o zdravie novorodencov. Tiež o to, ako zabezpečujú bábätkám, rodičom i zdravotníkom čo najväčší komfort a čo považujú za najdôležitejšie v starostlivosti o novorodencov so zdravotnými problémami. Predstavitelia rôznych oddelení a kliník sa zhodujú, že kontakt dieťaťa s matkou a bonding sú mimoriadne dôležité a snažia sa ich v rámci možností zabezpečovať. V prípade zrelých novorodencov je bábätko ubytované na izbe s mamou. Niektoré nemocnice v nadštandardných izbách umožňujú, aby s nimi bol ubytovaný aj otec.

V istých prípadoch si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti. U novorodencov s narušenou popôrodnou adaptáciou je tento kontakt limitovaný zdravotným stavom dieťaťa a potrebou diagnostických a terapeutických intervencií. Napriek tomu je kontakt rodiča umožnený v maximálnej možnej miere pri dodržaní hygienicko-epidemiologických opatrení. Ak je dieťatko umiestnené na JIS, má mamička možnosť tráviť s ním čas podľa svojich potrieb, držať si svoje dieťa v náručí. Starostlivosť sa snažíme smerovať tak, aby sme zohľadňovali potreby dieťaťa a matky, a tým prispieť k správnemu citovému vývinu. Systém rooming-in je veľmi výhodný aj pre zdravotnícky personál, keďže bábätko zostáva s mamou, ktorá sa oňho stará a personál ju len kontroluje a edukuje. Rovnako prítomnosť rodičov na JIS je pre nás pomoc, pretože mamičky od prvého dňa zaúčame do starostlivosti a tak po pár dňoch odbremenia sestričky, pretože si bábätko prebalia, odmerajú mu teplotu a mnohé si ho už úplne samy aj nakŕmia. Ak dieťa vyžaduje liečbu, ktorú vieme zabezpečiť len na novorodeneckej izbe, matke je umožnené dieťa navštevovať v pravidelných intervaloch alebo, ak to zdravotný stav dovolí, je dieťatko pravidelne nosené k matke na izbu.

Výzvy a inšpirácie do budúcna

Aj u slovenských neonatologických pracovísk je stále čo zlepšovať - od renovácie časti oddelenia, cez modernizáciu prístrojového vybavenia až po edukáciu personálu. Je skvelé, že takéto odporúčanie vyšlo a je oficiálne schválené. Je to veľká inšpirácia do budúcna. Problém je, že väčšina pracovísk funguje v nejakom prostredí a priestoroch, ktoré nenafúkneme. Od leta 2022 máme prerobené oddelenie pre predčasne narodené deti, kde je 5 izieb s 1-3 lôžkami pre deti a ich maminy. Jedna izba pre detičky, ktorých maminy sú už prepustené a môžu prísť v návštevných hodinách, a jedna izba len pre mamičky, ktorých deti sú hospitalizované ešte na JIS. Od apríla 2023 máme zrekonštruovanú aj Jednotku intenzívnej starostlivosti. Minimalizujeme čas odlúčenia dieťaťa od matky na nevyhnutnú dobu. Matky sa snažíme čo najviac zapájať do starostlivosti o dieťa, hneď ako to zdravotný stav dieťaťa umožňuje. Sme obmedzení výškou finančných nákladov a priestorovými kapacitami. Po plánovanom zrušení niektorých pôrodníc dôjde lokálne k zvýšeniu počtu pôrodov. Tým sa ešte viac obmedzia kapacitné možnosti na hospitalizácie, pri ktorých budú mať matka a dieťa plné súkromie. Európske štandardy predstavujú ideálny stav, kedy všetko funguje. Skoré dosiahnutie tohto stavu v podmienkach slovenských pôrodníc je veľmi vzdialený cieľ. Česť výnimkám. V plnej miere možno tieto štandardy aplikovať pri stavbe novej pôrodnice. Rodičia aj zdravotníci si najviac želajú, aby sa zlepšil zdravotný stav hospitalizovaného dieťaťa.

Z pohľadu personálu je najdôležitejšie poskytnúť starostlivosť lege artis, teda podľa najnovších doporučených štandardov. Rodič toto samozrejme očakáva tiež, ale čím dlhšie liečba trvá, tým netrpezlivejší rodičia bývajú. Dôležitá je zrozumiteľná komunikácia, pri ktorej definuje lekár aj riziká liečby a možné neskoršie komplikácie. Je dôležité s novorodencami pracovať v pokoji. Snažíme sa nevytvárať zbytočné napätie a eliminovať nadbytočné zvukové a svetelné podnety. Dieťa ponechávame v starostlivosti matky v najväčšej miere, ako je prípustné. Matky podľa ich zdravotného stavu alebo zdravotného stavu dieťatka sprevádzajú novorodenca aj na vyšetrenia. Čo sa týka nedostatkov, dojčiace matky sa často sťažujú na zloženie stravy.

Za najdôležitejšie sa považuje poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti podľa aktuálnych odporúčaní - to znamená školený a skúsený zdravotný personál a zároveň primerané a dostatočné materiálno-technické vybavenie pracoviska. Je nevyhnutné či už predčasne narodenému novorodencovi alebo novorodencovi s poruchou popôrodnej adaptácie zabezpečiť podporu dýchania, dostatočnú výživu, adekvátnu liečbu infekcie alebo inej komplikácie, plus dbať na termomanažment a ošetrovateľskú starostlivosť. Okrem dokonalo zvládnutej medicínskej stránky je neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o novorodenca kontakt s rodičom a práca podľa konceptu bazálnej stimulácie. Najväčším zážitkom je takzvané klokankovanie, teda kontakt koža na kožu, či už ho vykonáva mama alebo otec. Na JIS sa snažia udržiavať tiché prostredie a tlmené svetlo. Inkubátor je prekrytý látkou, ktorá vytvára dieťaťu prítmie. Pri vyšetrení alebo odberoch, pri ktorých potrebujeme dostatok svetla, im prikryjeme minimálne očká. Novorodencom na JIS púšťame takzvaný biely šum alebo tlkot srdca, aby ich tieto zvuky upokojili.

Príklad dobrej praxe: Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej

Novorodenecké oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej nedávno prešlo rekonštrukciou a svojou aktuálnou priestorovou a materiálovo-technologickou úrovňou presahuje nielen slovenský štandard novorodeneckých oddelení, ale v mnohom prekonáva aj koncepciu pôrodníc a novorodeneckých oddelení viacerých krajín Európy. Súčasťou úseku s pôrodnými izbami je aj moderná operačná sála pre prípad nutnosti cisárskeho rezu. Dieťa zostáva po pôrode po celý čas v bezprostrednej blízkosti matky, zaužívaným pravidlom je realizácia bondingu. Výnimku z tohto postupu predstavuje len sťažený zdravotný stav dieťaťa alebo matky, ktorý si vyžaduje intervenciu zdravotníka alebo nevôľa matky, ktorú samozrejme akceptujeme. Počas hospitalizácie sú dieťa a matka po celý čas spolu ošetrované formou rooming-in. Oddelenie šestonedelia má 10 izieb, 9 izieb je dvojlôžkových a jedna je jednolôžková. Nadriadeným pracoviskom pre novorodenecké oddelenie je Novorodenecká klinika Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá je lídrom medzi perinatologickými centrami na Slovensku. Konzultujeme s ňou všetky závažné a komplikované stavy, je pre nás finálnym pracoviskom kam prevážame ťažko a extrémne nezrelé, eventuálne kriticky choré deti.

Perinatologické centrá na Slovensku

Neonatologická klinika vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Franklina D. Roosevelta v Banskej Bystrici je, rovnako ako klinika v Martine a ďalšie štyri pracoviská na Slovensku, perinatologickým centrom. Predpokladom poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti je kvalitné personálne zázemie, ako i prístrojové vybavenie podľa najnovších trendov. Pracovisko využíva najmodernejšie diagnostické a terapeutické postupy. Za najdôležitejšiu ale považuje prítomnosť matky pri dieťati. Momentálne je v rekonštrukcii úsek fyziologických (zrelých) novorodencov, takže pevne verím, že prinesie maminkám, ako i personálu väčší komfort a pohodu. Jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov, kde sú hospitalizovaní najnáročnejší pacienti s najvyšším stupňom podpory vitálnych funkcií, je komplexne zrekonštruovaná, avšak priestorové možnosti sú obmedzené. Klinika podľa...

Pacientom, ktorí nemajú špeciálne diétne potreby, je v nemocnici podávaná základná diéta. Základné diéty sú určené pre pacientov bez špeciálnych diétnych potrieb. Tieto diéty spravidla tvoria nadpolovičný podiel stravy pre hospitalizovaných pacientov. Pre pacientov bez diétneho obmedzenia a v nutričnom riziku je prioritne určená základná diéta pri riziku malnutrice (diéta 3 MAL). Pacientom bez diétneho obmedzenia a bez nutričného rizika je predpisovaná základná diéta vo zdraví (diéta 3 FIT). V prípade, že pacient nebude diétu 3 FIT tolerovať, je možné predpísať diétu 3 MAL. Diéta 3 FIT má umožniť zdravo sa stravujúcej časti populácie zachovať svoje stravovacie návyky aj po dobu hospitalizácie a ďalším ukázať, ako sa možno správne stravovať.

Základná dieta vo zdraví (3 FIT) je predpísaná v prevencii rizika tzv. civilizačných ochorení, predovšetkým obezity, diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Diéta je plnohodnotná s optimálnym rozložením bielkovín, sacharidov i tukov a je určená k dlhodobému podávaniu. Kladie sa dôraz na vhodné zloženie tukov, obmedzenie cukrov (monosacharidov a disacharidov) a kuchynskej soli a vyšší podiel vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a ďalších bioaktívnych látok priaznivo pôsobiacich na organizmus. Táto dieta sa využíva u pacientov, ktorí nemajú diétne obmedzenie a sú bez nutričného rizika.

Denný jedálniček je pestrý, rozdelený do 3-5 dávok. Skladba hlavných jedál (raňajky, obed, večera) rešpektuje tzv. správne rozdelenie taniera (kvalitný zdroj bielkovín, kvalitný zdroj sacharidov, zelenina alebo ovocie). Z technologických úprav sa uprednostňuje varenie, dusenie, pečenie, grilovanie. Naopak smaženie či fritovanie sa nedoporučuje. Obmedzuje sa množstvo tukov používaných k príprave pokrmov. Prednosť sa dáva rastlinným olejom pred živočíšnymi tukmi. Doporučuje sa obmedziť príjem potravín s vyšším podielom kokosového tuku, palmojadrového tuku a palmového oleja pre vysoký obsah nasýtených mastných kyselín. Rovnako sa obmedzuje príjem potravín s vyšším obsahom tukov, najmä druhotne spracovaného mäsa a výrobkov z neho (napr. údeniny a lahôdkárske výrobky), jemného a trvanlivého pečiva, tučného mäsa, plnotučných mliečnych výrobkov a pod.

Príjem zeleniny a ovocia sa významne navyšuje. Ovocie a zelenina sú zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a iných bioaktívnych látok. Zelenina sa podáva surová i tepelne upravená. Obmedzujú sa výrobky z ovocia s pridaným cukrom, ako sú kompóty, pyré a pod. Preferujú sa zdroje polysacharidov - zemiaky, strukoviny, celozrnné obilniny a výrobky z nich, ktoré sú tiež zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a iných bioaktívnych látok. Navyšuje sa spotreba strukovín ako významného zdroja rastlinných bielkovín a vlákniny. Pokrmy zo strukovín sa podávajú najmenej 2x týždenne, k vhodným úpravám strukovín patria i polievky a nátierky. Je vhodné zaraďovať vajcia ako zdroj živočíšnych bielkovín. Doporučuje sa zaraďovať ryby, najmä morské, najmenej 2x týždenne. Morské ryby sú významným zdrojom omega-3 mastných kyselín a jódu. Z mliečnych výrobkov sa preferujú prírodné tvrdé a čerstvé syry, tvaroh, biely jogurt, kefír, acidofilné mlieko a ďalšie kyslomliečne výrobky. Sú preferované polotučné, nesladené a čo najmenej spracované varianty mliečnych výrobkov. Podľa možnosti je vhodné zaradiť olejnaté semená a orechy ako zdroj vitamínov, minerálnych látok a esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín. Zníženie príjmu kuchynskej soli možno dosiahnuť obmedzením polotovarov, instantných prípravkov, spracovaných mäsových výrobkov v podobe údenín (okrem šunky s vysokým obsahom mäsa), dochucovadiel a soli pridávanej pri príprave pokrmov. K dochucovaniu pokrmov je doporučené používať jednodruhové korenie, byliny a zelené vňate. Aby bolo dosiahnuté zníženie príjmu cukrov na požadovanú úroveň, doporučuje sa obmedziť podávanie sladkých pokrmov, sladených nápojov vrátane ovocných štiav, ochutených mliečnych výrobkov, jemného a trvanlivého pečiva, cukroviniek, zmesí kakaa s cukrom, čokolády a sladkostí. V tejto súvislosti je doporučené obmedziť i pokrmy a potraviny sladené fruktózou alebo sorbitolom. Výber potravín zohľadňuje konkrétnu situáciu nemocničného zariadenia a podľa možností sa preferuje lokálna produkcia potravín.

Základná dieta pri riziku malnutrice (3 MAL) sa podáva pacientom v riziku podvýživy (odborne „malnutrice“) bez špeciálnych diétnych obmedzení. Táto dieta je prípadne určená i pacientom bez nutričného rizika, ktorí netolerujú diétu 3 FIT. Cieľom diéty je prispôsobiť sa pacientom s potrebou obnoviť výživu počas akútnych a chronických ochorení, ktorí trpia nedostatočnou chuťou do jedla, aby sa čo najviac znížilo riziko vzniku alebo rozvoja malnutrice. V tejto diéte sa preferujú potraviny s vyšším obsahom energie i bielkovín, ktoré sú zároveň dobre znášané pri prebiehajúcej zápalovej odpovedi organizmu. Táto dieta preto neobsahuje väčšie množstvo vlákniny v podobe ovocia a zeleniny, najmä v porovnaní s diétou 3 FIT. U diéty sa tiež viac prihliada na obľúbenosť jedál zistenú pomocou sledovania spokojnosti pacientov, ktoré vykonáva nutričný terapeut. S výhodou možno zaraďovať i typické národné a krajové jedlá. Strava je z hľadiska základných živín plnohodnotná, avšak pomer zastúpenia bielkovín, sacharidov a tukov nie je striktne stanovený. Zastúpenie bielkovín je najmenej 1 g/kg telesnej hmotnosti typického pacienta.

Pri pocite časnej plnosti je možné zmenšovať jednotlivé porcie a súčasne zvýšiť množstvo jedál na 4-6 dávok denne. Zdroje komplexných sacharidov - zemiaky, strukoviny, obilniny a výrobky z nich - sa podávajú predovšetkým podľa preferencie pacientov. Množstvo zeleniny a ovocia sa doporučuje iba v rozmedzí 200-250 g denne. Strukoviny sa zaraďujú len pri ich dobrej znášanlivosti. Uprednostňujú sa polotučné a tučné mliečne výrobky pred nízkotučnými. Mliečne výrobky, najmä kyslomliečne, možno dochucovať bez obmedzenia. Orechy a olejnaté semená sa podávajú iba pri ich dobrej znášanlivosti. Pre spestrenie jedálnička možno bežne zaraďovať jemné a trvanlivé pečivo, hlavne v rámci popoludňajších desiat. Údeniny sa môžu zaraďovať s preferenciou nižšieho obsahu tukov a vysokého podielu svalovej bielkoviny. Kuchynská soľ, jednodruhové koreniny a zelené byliny sa používajú v takom množstve, aby boli pokrmy chutné.

Okrem základných diét existujú aj ďalšie špecifické diéty:

• Diéta pre tehotné a dojčiace ženy: so zvýšeným príjmom energie a živín, najmä vitamínu C, kyseliny listovej, vápnika a železa.
• Strava batoliat (1-3 roky), menších detí (4-10 rokov) a väčších detí (11-18 rokov): prispôsobená veku a vývoju dieťaťa, s dôrazom na vyvážený príjem živín.
• Laktoovovegetariánska dieta: vylučuje mäso, drôbež, ryby a želatínu, živočíšne bielkoviny sú zabezpečené mliekom, mliečnymi výrobkami a vajcami.
• Vegánska strava a ostatné alternatívne diétne prístupy: z medicínskeho hľadiska sa neodporúčajú, najmä u pacientov v nutričnom riziku. V prípade trvania pacienta na tomto spôsobe stravovania je nutné zabezpečiť stravu z iných zdrojov na jeho náklady.
• Individuálna (výberová) dieta: zostavuje sa individuálne pre konkrétneho pacienta, napr. pri potravinových alergiách alebo metabolických ochoreniach.
• Nadštandardná dieta za príplatok: ponúkaná pacientovi, ktorý si ju hradí z vlastných prostriedkov, s výberom jedál zo špeciálneho jedálneho lístka.

Základom liečby niektorých ochorení (napr. nadhmotnosť/obezita, diabetes mellitus a pod.) sa považuje diéta a aj preto je v rôznej miere súčasťou liečby. Každá diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie a býva označená číslom alebo písmenom.

Diéta 1 - kašovitá: Podáva sa po operáciách tráviaceho systému, najmä žalúdka, na kratší čas (jeden až niekoľko dní). Dlhší čas sa podáva pri ťažších najmä poúrazových zmenách v ústnej dutine. Uvarená strava je zmixovaná do tekutej podoby.

Diéta 2 - šetriaca: Podáva sa u pacientov s ochorením kardiovaskulárneho systému, najrôznejších chorobách tráviaceho systému, pri stavoch po operácii žalúdka - vredy žalúdka a dvanástnika. Strava je energeticky i obsahom plnohodnotná. Pomer základných živín je blízky fyziologickému pomeru. Podáva sa kratší čas ako diéta prechodná, ale môže sa podávať i dlhšie. Výber potravín i technologická príprava majú šetriaci charakter, kašovitej konzistencie. Mäso sa podáva pomleté alebo rozmixované. Vylučujú sa potraviny, ktoré sú dráždivé a ťažko stráviteľné: alkohol, káva, ocot, cesnak, údeniny, grepy, pomaranče, kiwi, koreniny.

Diéta 3 - racionálna: Podáva sa všetkým chorým, ktorí nepotrebujú osobitnú diétu. Vylučujú sa potraviny, ktoré sú dráždivé a ťažko stráviteľné: alkohol, káva, ocot, cesnak, údeniny, grepy, pomaranče, kiwi, koreniny.

Diéta 7 - nízkocholesterolová: Strava s obmedzením cholesterolu je vhodná pre pacientov s poruchou metabolizmu tukov hlavne pri zvýšenej hladine cholesterolu v krvi, prevencia pred aterosklerózou, ochorenie KVS napr. ISCH. Prevaha nenasýtených mastných kyselín nad nasýtenými mastnými kyselinami pri celkovom nezvýšenom množstve tuku v diéte. Poskytuje plnohodnotnú stravu vhodnú k dlhodobému podávaniu.

Diéta 8 - redukčná: Znížený energetický prísun živín u pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje zníženie telesnej hmotnosti, aj u diabetikov. Podáva sa pri obezite (tučnote). Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku. Jedlo podávame 5 - 6 krát denne v menších porciách. Polievky nepodávame vôbec. Do jedálneho lístka je vhodné zaradiť ovocné a zeleninové dni. Potraviny varíme, dusíme, opekáme nasucho na teflónovej panvici a grilujeme. Zásadne používame rastlinné oleje.

Diéta 9 - diabetická: Sacharidy obmedzené, s vyšším obsahom bielkovín je indikovaná u pacientov s poruchou metabolizmu sacharidov. Diéta sa podáva všetkým chorým na cukrovku. Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku. Jedlo podávame 6-krát denne. Chlieb, pečivo, všetky druhy príloh ako i súčasti stravy obsahujúcich sacharidy (niektoré druhy ovocia a zeleniny), musia byť presne dávkované. V strave platí zákaz cukru ako sladidla. Príjem tuku je znížený a prevažujú tuky rastlinné. Je to dlhodobá diéta.

Diéta 10 - neslaná šetriaca: Podáva sa pacientom s chorobami srdca a ciev, aj so zvýšeným krvným tlakom, počas gravidity pri vzniku opuchov. Pripravuje sa bez soli. Taktiež potraviny, ktoré obsahujú sodík, sa v tejto diéte obmedzujú. Uprednostňujú sa potraviny bohaté na draslík a z toho dôvodu je vhodné do jedálneho lístka zaradiť ovocno - zeleninové dni.

Diéta 11 - výživná: Podáva sa pri všetkých stavoch, kde je žiaduce, aby chorí opäť nadobudli telesnú silu a zvýšili svoju hmotnosť. Najčastejšie je to rekonvalescencia po infekčných chorobách, po niektorých operáciách, po dlhšie trvajúcich chorobách, pri zhubných nádoroch, u kachektických pacientov, po pôrode v šestonedelí. Je výživnou diétou so zvýšenou energetickou hodnotou, fyziologickým pomerom živín. Výber potravín nemá žiadne obmedzenie, taktiež ani kuchynská úprava.

Diéta 12 - strava batoliat: Racionálna strava pre deti, ktorých zdravotný stav si nevyžaduje diétne obmedzenia.

Špecifické diéty:

• S / SCH Schmidtova diagnostická dieta: 3 dni pred dg. vyšetrením tráviaceho systému.
• S / BLP - bezlepková dieta: pri ochoreniach tenkého čreva celiakia, neznášanlivosť lepku.
• S / BLK - bezlaktózová dieta: neznášanlivosť mlieka.
• S / P - pri pankreatitíde: pankreatitída.

tags: #tabulka #dieta #v #nemocnici