Prvé slová detí: Kedy a ako začínajú komunikovať?

Na vyslovenie tohto čarovného slovíčka čaká netrpezlivo každá mamina. Avšak rozdielne dlho. Kým jedno dieťatko veselo ďžavoce už na oslave prvých narodenín, iné ticho, zaryto mlčí niekedy aj do dvoch rokov. Kedy dieťa začne rozprávať je teda veľmi individuálne. S čím všetkým to súvisí?

Počúva už v brušku

Poďme pekne po poriadku, od začiatku... S ľudskou rečou sa dieťatko stretáva už v maternici, keď približne od 8. mesiaca vnútromaternicového vývoja počúva hlasy "prichádzajúce zvonka"! Aj napriek tomu, že to znie strašidelne, bábätko veľmi dobre vie (podľa intonácie, frekvencie a tónu hlasu) rozlíšiť, či sa mu prihovára matka alebo otec. Môže to dať najavo pohybom alebo kopnutím nôžky. Táto pravda sa dá ľahko overiť aj neskôr. Keď sa dieťatko narodí, prihovorte sa mu. Určite spozná známy hlas a pri plači sa upokojí.

Reč ako nástroj komunikácie

Vývoj reči teda pokračuje aj po narodení. Maminy intuitívne vedia, že dieťa ich od začiatku počúva, preto sa mu aj prihovárajú, rozprávajú sa s ním. Je veľmi dôležité venovať sa dieťatku od útleho veku, "darovať" mu svoj čas, maznať sa s ním, džavotať, šantiť, mucinkať... Bábätká to nielenže milujú, ale zároveň sa tým u nich podporuje vývoj komunikácie smerom k jeho okoliu. Sluchom totiž dieťatko vníma zvuky ľudskej reči, a aj keď iba na pohľad nevinne ležká v postielke, v skutočnosti jeho mozog pracuje na plné obrátky a učí sa. Prax ukazuje, že deti, ktorým sa ich rodičia od malička pravidelne a s láskou venujú, sa rýchlejšie učia nové veci a aj ľahšie si osvojujú reč. Tým aj skôr začínajú samostatne hovoriť, komunikovať s najbližšími.

Prvá detská reč - ďžavotanie

Dieťa "rozpráva" svoju prvú reč prakticky od narodenia. Ide o zvuky, ktoré vydáva. Je to jedna z mnohých vrodených charakteristických čŕt. Jeho reč tak už má základy, na ktorých sa bude vyvíjať ďalej. Čím viac sa budeme dieťatku prihovárať, tým viac si bude cvičiť svoj "rečový" sluch, zaznamenávať slová materinskej reči. Už niekoľkomesačné bábätko vie po svojej matke zopakovať niektoré zvuky a pohyby - čo je opäť vrodená záležitosť. Ba, bababa, lalala, bu, dža, gaga, lé, li, lo, ó, bú, ma, á - teraz je ozaj len krôčik ku prvému slovu.

Naozaj je prvé slovo "mama"?

Možno u niektorého dieťaťa, ale ide skôr o výnimku. To, že je prvé vyslovené slovo práve mama, je mýtus, ktorý sa traduje z generácie na generáciu. Pre mamy je to asi smutná správa, lebo by si túto poctu naozaj zaslúžili. Ako je to vlastne? Prvé slová detí sú krátke, často opakujúce sa slabiky, nemusia sa ani podobať na ozajstné slová. Zväčša vyjadrujú niečo, čo dieťa chce a fascinuje. Dokonca môžu mať viacero významov: "ta" - môže byť blikajúce a vrčiace autíčko, i svietiaca sviečka... S vystretým ukazovákom to môže znamenať, že chce ísť tam, istým smerom... Prvou komunikáciou dieťaťa s rodičom sú gestá a krátke slabiky, ktorými dieťa niečo pomenúva (gogo - vysavač, bubu - strašidlo). Zároveň gestami ukazuje, čo vlastne chce (napr. dvíha ruky, keď sa chce nosiť na maminých rukách, ukazuje na hračku, na vodu, ak chce piť a pod).

Prečo nie je prvé slovo "mama"?

V prvom roku života sa dieťa samo pokladá za súčasť mamy. Až neskôr si uvedomuje svoju identitu a individualitu - zväčša s príchodom prvých období vzdoru, ktorých býva neúrekom a ktoré dostatočne preveria rodičovskú trpezlivosť... Keď sa teda samo pokladá za súčasť mamy (ešte pozostatok z vnútromaternicového vývoja, keď ozaj bolo súčasťou matky), prečo by ju oslovovalo...?

Kedy prvé slová povedali deti: skúsenosti mamičiek

• "mama,asi bez významu mama pre ňu,povedala Zara 31.12. Najkrajší darček. Teraz ho už bľaboce pravidelne,a vždy som hróóózne dojatá. Je to také ma-ma."
• "Syn hovoril v 6.mesiaci mama, baba, ham."
• "Moja h povedala vcera a to mame 6 mesiacov 😀 Tak sa tesim 😀"
• "Marek povedal tata 9.9. to mal 7 mesiacov a mama 27.10. to mal skoro 9 mesiacov, a potom zacal baba, dzodzo, havo, ham, koko, cau...."
• "Náš malý akurát včera 🙂 prvé slovko a to :bába, má 9 mesiacov a 3 týždne."
• "Sasenka mala 8,5 mesiaca ked vedome povedala mama a odvtedy to pouzivala."
• "Max uz mama hovori dva mesiace - ale nie vedome, len blaboce a ked zacina revat, vtedy krici mamaaaaa. Len teda neviem, ci aj vie, co tym mysli."
• "Okolo 6-7 mesiaca bolo prve-baba, potom tata, dedo, havo, auto, gogo, gol a koooooopec inych slov a az nakoniec po 10 mesiaci-mama 😠"
• "Syn mal 6,5mesiaca, keď prvý raz povedal mama, ďalšie bolo baba a tak tata"
• "Evka v 6,5 mesiacoch povedala prvé slovo, tata - zdvojené slabiky, džavotala síce od 4. mesiaca, ale dovtedy len jednotlive slabiky. mama povedala asi až o dva mesiace neskôr."
• "Náš Miško práve tento týždeň mama 😵 predtým to bolo len také blabotanie, asi od 5. mesiaca 🙂"
• "U nás bolo prvé gaga, gigi... až potom ma-ma ale bez významu, len dzavotanie... teraz najnovšie mnam mnam a cucka ruku a to bud je hladny alebo sa tym upokojuje a s tým aj zaspava... 🙂"
• "Môj v 11 mesiacoch síce občas povie mamamamama, ale zjavne to nie je smerované na mňa, hoci keď poviem "kde je mama/papa/krtko/hocico iné", hneď sa na mňa (alebo danu vec) pozrie."
• "Moja to vraví tata, gaga, asi od 10. mesiaca, ale to je ešte len džavot."
• "Moja mala Simonka si takto dzavoce už od 5-6 mesiaca, prvé slovo s významom povedala v decembri (to mala 8 mesiacov) a bolo to HOP a natiahla ruky za ocinom, ktorého celý deň nevidela, pretože bol v robote (tzn že chce ísť na ruky). Teraz v januári pridala KÓ a ukazuje prstkom na obraz kona."
• "Od 7 mesiacov - prvé slovo mama a potom baba, dada, tata a teraz si niekedy rozprava tou svojou recou, ktorej nikto nerozumie 🙂"
• "Náš malý má rok a ešte nerozpráva, to že všetkým na okolo hovorí mama nie je rozprávanie, a som rada že ešte nie, lebo keď už začne papuľovať to len bude sranda 😉"
• "6 mesačný a to rovno na ambulancii našej detskej dr, pretože bol vtedy aj prvý raz trošku chorý.. vyšetrovanie neznášal a neznáša stále, tak ma tam vtedy prvý raz oslovil.. 😉"
• "Moje detičky povedali prvé slovo keď mali 5 mes."
• "Mama v 7 mesiacoch, tata v 9."
• "U nás bolo prvé vedomé slovo ded a bol tým myslený dedo. malý mal 14 mesiacov. dovtedy to bolo len detské džavotanie, medzi tým aj mama, ale to väčšinou, keď plakal a bolo jasné, že to nie je vedomé. a slovo mama, s tým, že myslel mňa prišlo na rad až v 16 mesiacoch po baba (babka), tata a bmmmmm (auto)."
• "Baba a mama boli prvé slovka okolo pol roka, ale nevedomky....pri plači......potom 9 mesačný začal používať auto a havo, a potom to už šlo........."
• "Moja dcerka (14 mes.) hovorí také 3 mesiace bez problémov tata a vie komu to patrí, mňa však volá vedome baba 😒 a keď jej vysvetľujem, že nie, že ja som mama, tak sa smeje a akoby naraz opakuje babababababa a ukazuje na mňa. No má zmysel pre humor, zato ja už sa neviem dočkať, kedy mi povie mama 🙂"
• "Náš Jakubko hučí celý deň mama baba a to už od 5. mesiaca ...a to nie je len blabot, lebo vždy keď niečo chce alebo je pokakaný tak vkuse volá mama 🙂 je to úžasné, že už tak skoro !!!"
• "Prvý syn povedal prvé slová až okolo 7. 8. mesiaca !!!"
• "Krniatko povedalo mama vedome keď malo 11 mesiacov 😉 tiež k tomu pripojilo slovíčka ako aja (ich psik) alebo dodo (dedo)"
• "Prvé bolo "mama" okolo 10 mesiaca aj teda účelovo 😉"
• "Ahoj môj keď mal 4 mesiace.. tak už hovoril mama.... hlavne keď chcel spinkať... alebo si pýtal papať... 🙂"
• "Naša mala 11 mesiacov, keď povedala ham, to bolo prvé slovo a na dlho aj jediné 🙂 Potom pridala nie, a až v 13 mesiacoch sa rozbehla, to začala mama, tata, hav, a ďalšie najmä zvieratka. Teraz má dva roky a rozpráva ostosest vo vetách."
• "Prvé slovo, ktoré vyslovil a aj mu rozumel, bolo v 8.mesiacoch: mňam... Teraz má takmer 1,5 roka a veľa toho teda po slovensky nepovie, je to taká vietnamčina 😵 Ale rozumie všetkému. 😀"
• "Všetky moje deti začali so slovom ''tata'' a ostatné prišlo postupne.. len s tým rozdielom, že prvý syn vedel do svojich 3 rokov povedať možno 10 slov a druhý syn zas mele toľko, že do svojich 3 rokov bude mať tých 10 slov čo ešte nevie 😀 a dcerka má 8 mesiacov, ale len sem tam povie náhodne ''tata''... inak nič."

Ako stimulovať reč dieťaťa?

Jednoduchou komunikáciou s ním, opakovaním slovíčok, pomenovávaním vecí, predmetov, ktoré dieťa zaujímajú, s ktorými sa hrá, ktoré momentálne vidí... Ak sa naučí jednoduché slová, pridávať k nim ďalšie... Ako sme uviedli v úvode, niektoré deti začnú samostatne hovoriť svoje prvé jednoduché slová okolo jedného roka, iné neskôr. Najväčší "rečový boom" nastáva od dvoch do troch rokov veku dieťaťa. Vtedy si osvojuje gramatiku materinského jazyka (nech je akákoľvek ťažká), rozširuje si slovnú zásobu, tvorí vety... Od troch rokov sa učí samostatne porozprávať krátky príbeh, samostatne uvažuje, o všetko sa zaujíma, upresňuje si gramatiku, tvorí zložitejšie súvetia, pozná veľo slov...

Kedy zbystriť pozornosť?

Ak dieťa nerozpráva vo veku troch rokov, treba dvíhať varovný prst. Netreba to brať na ľahkú váhu. Môže sa ešte rozhovoriť a dobehnúť svojich rovesníkov, ale stáva sa i to, že nie. Preto neriskujte! Môže ísť o narušený vývin reči - tzv. dysfáziu, pri ktorej detičky hovoria málo, nesprávne, neisto, reči často nerozumejú. K tomu sa potom neskôr môže pridať rozumové zaostávanie, problémy v škole a podobne. Včas podchytiť a správne diagnostikovať tento problém je teda viac ako potrebné a dôležité.

Tehotenstvo v neskoršom veku, najmä to prvé, je často predmetom diskusií a povedzme si narovinu, nie vždy v tom najlepšom svetle. V súvislosti s tehotenstvom po tridsiatke sa zvyčajne skloňujú iba negatíva, preto vám teraz prinášame 7 benefitov, na ktoré sa môžete tešiť, keď plánujete dieťatko po dovŕšení 35. Už si ani nespomínate, kedy ste na torte sfúkli 30 sviečok a hoci aj máte stabilný partnerský vzťah, deti do vášho života ešte nepribudli. Na otázky rodiny, kedy už konečne budete mať prvého potomka, odpovedáte, že máte psa a/alebo mačku. Pri najbližšej návšteve môžete rodinným príslušníkom vytrieť zrak odpoveďou, že čakáte na ten správny vek.

7 benefitov neskoršieho materstva:

1. Naštartovanie mozgu: Viaceré štúdie dokázali, že mať deti v neskoršom veku môže spôsobiť naštartovanie vášho mozgu. S pribúdajúcim vekom budete duševne bystrejší. Vedci zistili, že matky, ktoré priviedli na svet dieťa po 35. roku života, mali po menopauze lepšiu verbálnu pamäť a takisto ostrejšie poznanie.
2. Menej stresu a viac pokoja: Starší rodičia majú tendenciu pociťovať po narodení dieťatka menej stresu a sú pokojnejší a spokojnejší ako ich mladší “kolegovia”. Kým u mladších mamičiek je šťastie pociťované po pôrode iba krátkodobé alebo úplne absentuje, u starších rodičiek pretrváva dlhšie a dokonca sa pred pôrodom a po ňom zvyšuje.
3. Nižšie riziko neúmyselného poranenia dieťaťa: Rodičia svoje deti chránia bez ohľadu na to, v akom veku sa stali rodičmi. Je však vedecky dokázané, že riziko neúmyselného poranenia dieťaťa, ktoré si vyžaduje lekársku starostlivosť, klesá so zvyšujúcim sa vekom matky. Ako starší rodič ste obozretnejší a viete, kde by sa mohlo vaše dieťa zraniť.
4. Zrelosť a lepšia výchova: S pribúdajúcim vekom prichádza nespochybniteľný pocit zrelosti. Je to práve zrelosť, ktorá zohráva významnú úlohu aj v rodičovstve. Holandskí vedci napríklad zistili, že mamy staršie ako 31 rokov nadávajú v prítomnosti detí a na deti oveľa menej a takisto sa vyhýbajú fyzickým trestom na deťoch. Celkové výsledky štúdie ukázali, že deti starších mamičiek boli lepšie vychované, dobre socializované a emocionálne zdravšie.
5. Technologická zdatnosť detí: Čím dlhšie budete čakať s počatím detí, tým je pravdepodobnejšie, že vaše dieťa bude technologicky zdatnejšie a výdobytky modernej doby pochopí omnoho rýchlejšie. Deti starších rodičov ťažia zo vzdelávacieho, technologického a sociálneho pokroku, ktorý sa vo svete dosiahol za uplynulé desaťročie.
6. Lepšie sociálno-ekonomické podmienky: Nedá sa poprieť fakt, že zdravie je viazané na peniaze. Ak ste po skončení školy nastúpili do práce a venovali sa budovaniu kariéry, pravdepodobne vám na bankovom konte nejaké eurá pribudli. Ženy, ktoré sa po skončení strednej školy vrhli na vysokoškolské štúdium a tým pádom sú dlhšie súčasťou vzdelávacieho systému, dosahujú v sociálno-ekonomickej oblasti lepšie výsledky, čo sa priaznivo odzrkadlí na zdraví ich potomkov.
7. Dlhá životnosť: Ak budete mať deti v neskoršom veku, môžete žiť dlhšie. Štúdia z roku 2015 publikovaná v akademickom žurnále Menopause totiž dokázala, že ženy, ktoré majú deti po 33. roku života, mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú 95 rokov!

tags: #mame #prve #dieta