Strach je prirodzená a dôležitá emócia, ktorá nás chráni pred nebezpečenstvom. U detí to platí dvojnásobne, pretože ich mozog sa vyvíja a učí sa rozpoznávať riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Strach je súčasťou rastu a dieťa sa cez neho učí rozlišovať, čo je bezpečné a čo nie. Avšak, prehnaný strach o dieťa môže byť pre rodičov vyčerpávajúci a negatívne ovplyvňovať vývoj dieťaťa. Ako teda prekonať panický strach o dieťa a podporiť jeho zdravý vývoj?
Pochopenie detského strachu
Detský strach je prejavom vyvíjajúceho sa mozgu a schopnosti uvedomovať si riziká. Niektoré strachy sú typické pre určitý vek:
- Strach z odlúčenia: Okolo 8. mesiaca veku.
- Strach z tmy: Vo veku 2-6 rokov.
- Obavy z príšer a strašidiel: Okolo 4 rokov.
- Strach z neúspechu alebo výsmechu v škole: U starších predškolákov a školákov.
Cieľom nie je dieťa úplne zbaviť strachu, pretože je to nereálne a ani zdravé. Strach má svoju ochrannú funkciu a pomáha dieťaťu učiť sa a rásť.
Nové výzvy a strachy v súčasnej dobe
V posledných rokoch sa objavili nové témy a situácie, ktoré môžu u detí vyvolávať strach, ako napríklad:
- Hrozba nákazy
- Vyučovanie cez internet
- Nosenie rúšok
- Obmedzenie sociálnych kontaktov
Tieto výzvy môžu byť ťažké aj pre dospelých, nieto ešte pre deti. Ako ich upokojiť?
Ako reagovať na strach dieťaťa?
Keď dieťa prežíva strach, je dôležité reagovať s pochopením a empatiou.
Spoločné rozhovory a počúvanie
Dohodnite si čas otázok: Deti sa potrebujú rozprávať o tom, čo sa okolo nich deje. Vytvorte pre ne priestor, kde sa môžu pýtať na všetko, čo ich trápi. Radšej v priebehu dňa a nie večer pred zaspávaním, aby nezaspávali s tlakom alebo pocitom neistoty. Reagujte trpezlivo a s pochopením: Podráždené reakcie rodičov môžu intenzitu strachu ešte zvýšiť. Snažte sa odpovedať na otázky a dodávať deťom istotu a bezpečie. Počúvajte: Podporujte dieťa vo vyjadrovaní vlastných emócií a názorov. Malo by sa cítiť vypočuté.
Všímajte si správanie dieťaťa
Zmeny v správaní, telesné prejavy ako bolesti hlavy, brucha, potenie sa či zimnica môžu signalizovať, že sa dieťa necíti dobre.
Poskytujte len nevyhnutné informácie
Dávajte dieťaťu len nevyhnutné informácie: Len tie vhodné jeho veku. Pomôžte mu rozoznať situácie, z ktorých má strach.
Buďte emočnou oporou
Dieťa by malo mať pocit bezpečia z rodičovskej prítomnosti. Strach v rodičoch dieťa vycíti.
Panické ataky u detí
Panické ataky sa u detí môžu vyskytnúť z rôznych príčin. Sú reakciou na prežívanú úzkosť a strach. Môže ísť o reakciu na stres, zmenu, ale aj na šikanu v škole. Osamelosť u detí spôsobuje väčšiu náchylnosť na úzkostné stavy, ktorá môže vyústiť do úzkostných stavov a vyvolávať panické ataky. Očakávania od rodičov, učiteľov alebo samotného dieťaťa môžu byť zaťažujúce a viesť k nadmernému stresu, keď majú pocit, že nesplnili očakávania. Toto všetko robí dieťa náchylnejšie k podobným prejavom.
Prejavy panických atakov u detí
Panické ataky sa nečakane objavia a môžu trvať aj niekoľko minút. Deti v danej chvíli nevedia, čo sa im deje, a nedokážu si tento zážitok nijako vysvetliť. Môžu mať predstavu, že zažívajú vážny zdravotný problém, dokonca myslieť, že dostali infarkt alebo sa blížia k smrti. Môžu mať pocit, že nemajú kontrolu nad svojimi myšlienkami. Tieto epizódy môžu byť pre ne zdrvujúce a zanechávajú ich fyzicky aj psychicky vyčerpané. Deti reagujú na tieto epizódy rôznymi spôsobmi, môžu byť výrazne podráždené, či náchylné k plaču. Často sa snažia vyhýbať miestam a situáciám, ktoré by mohli vyvolať opakovanie tejto desivej skúsenosti, čo môže viesť k obmedzeniu dochádzky či voľnočasových aktivít. Toto vyhýbanie sa ešte viac prehlbuje jeho vzniknutú úzkosť.
Ako pomôcť dieťaťu počas panického ataku?
Je dôležité, aby dospelí, ktorí sú s dieťaťom, boli pripravení mu pomôcť. V danej chvíli záchvatu je dôležité ubezpečiť dieťa, že je v bezpečí a že tento stav pominie. Kľúčová je regulácia dýchania. Pomôže pomalý nádych cez nos, zadržanie dychu a pomalý výdych ústami. Dôležité je aj zamerať sa na objektívne vnímanie situácie a nie na katastrofické myšlienky alebo obavy, ktoré predchádzali panickému ataku. Cieľom je pomôcť dieťaťu pochopiť, kedy a prečo sa atak môže vyskytnúť. Je dôležité, aby sa s dieťaťom pokojne porozprávalo a aby bolo povzbudzované.
Ako motivovať dieťa k online učeniu?
Online vyučovanie môže byť pre deti náročné, pretože im chýba ľudský kontakt a rovesnícka skupina. Niektoré deti sa môžu cítiť nepríjemne pred kamerou a odmietať odpovedať na otázky učiteľa. Akceptujte ich pocity: Treba akceptovať, že niektoré deti sa ťažšie vyrovnávajú s tým, že škola prešla do ich osobného priestoru. Nájdite vhodné riešenie: Ak dieťa nechce sedieť pred kamerou, nechajte ho sedieť mimo záberu alebo tam dajte rodiča či prázdny priestor. Rozdeľte čas strávený pred obrazovkou: Rozlišujte medzi časom stráveným pri vyučovaní a časom určeným na zábavu. Čas na zábavu môžeme predĺžiť, ale treba pamätať na prestávky a spoločné aktivity s rodinou.
Ako reagovať na zlosť dieťaťa pri obmedzení prístupu na internet?
Ak dieťa chytí zlosť, keď sa nemôže pripojiť na internet alebo hrať svoju obľúbenú hru, nepomáhajú príkazy, aby sa upokojilo. Namiesto toho: Pomenujte jeho emócie: „Vidím, že si rozrušený, nahnevaný, nepokojný.“ Nájdite riešenie a urobte kompromis: Overte si, či sú s riešením spokojné obe strany. Nepoužívajte tresty: Tresty dieťa nemotivujú k náprave správania.
Prečo vzniká panický strach o dieťa?
Strach o dieťa je prirodzenou súčasťou rodičovstva. Mnohé mamičky trápia neskutočné obavy o život a zdravie svojho dieťaťa už od tehotenstva. Prečo vzniká panický strach o dieťa?
- Vývoj mozgu: Deti sa boja, lebo sa vyvíjajú a boja sa, lebo to majú naučené. Súvisí to s rozvojom mozgu, vnímaním, interpretovaním a chápaním vecí a udalostí, ktoré deti obklopujú.
- Napodobňovanie rodičov: Dieťa napodobňuje svojich rodičov a bojí sa toho, čoho aj rodičia. Môžu za to „zrkadlové neuróny“ v mozgu.
- Traumatické zážitky: Špeciálnou kategóriou sú deti, ktoré zažili násilie alebo iný traumatický stav.
Ako prekonať panický strach o dieťa?
Uvedomte si, že strach je prirodzený: Každý rodič sa bojí o svoje dieťa. Dôležité je, aby strach neprerástol do paniky a neovládal váš život. Identifikujte svoje spúšťače: Zistite, čo konkrétne vo vás vyvoláva strach. Je to choroba, nehoda, odlúčenie od dieťaťa? Keď poznáte svoje spúšťače, môžete sa na ne lepšie pripraviť. Pracujte so svojimi myšlienkami: Keď vás prepadne strach, skúste si uvedomiť, aké myšlienky vám prebiehajú hlavou. Sú tieto myšlienky reálne a pravdepodobné? Alebo sú to len katastrofické scenáre? Skúste ich nahradiť pozitívnymi a realistickými myšlienkami. Zamerajte sa na prítomnosť: Namiesto toho, aby ste sa trápili s tým, čo by sa mohlo stať, zamerajte sa na to, čo sa deje práve teraz. Užite si spoločné chvíle s dieťaťom a tešte sa z jeho prítomnosti. Dôverujte svojmu dieťaťu: Dovoľte mu, aby sa vyvíjalo a učilo sa novým veciam. Nechajte ho robiť chyby a poučiť sa z nich. Prílišná ochrana a kontrola mu bránia v tom, aby sa stalo samostatným a zodpovedným. Starajte sa o seba: Doprajte si dostatok spánku, zdravo sa stravujte, pravidelne cvičte a venujte sa svojim záľubám. Keď sa cítite dobre, máte viac energie a lepšie zvládate stresové situácie. Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa vám nedarí prekonať strach samému, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta. Odborník vám pomôže identifikovať príčiny vášho strachu a naučí vás techniky, ako ho zvládať.
Dôsledky úzkostnej výchovy
Úzkostní rodičia, ktorí svoje deti príliš chránia a kontrolujú, im môžu neúmyselne spôsobiť problémy v budúcnosti. Prílišná ochrana a „státie deťom za zadkom“ im zabraňuje budovať odolnosť a zodpovednosť za dôsledky svojich činov. Nebudú samostatné, naopak, bude im musieť byť povedané, čo majú robiť a ako to majú robiť. Rodič navyše modeluje úzkostné správanie, čo dieťa automaticky preberie. Úzkostný rodič predáva dieťaťu postoj, že svet je nebezpečný a ľuďom nemožno dôverovať. To má za následok problémy vo vzťahoch (prílišná pripútanosť na partnera, žiarlivosť, nesloboda, nedôvera).
Ako pomôcť dieťaťu/tínedžerovi počas záchvatu paniky/úzkostných záchvatov
Panické ataky - príznaky a pomoc
Panické ataky patria do skupiny úzkostných porúzd. Sú pre ne typické opakované záchvaty silnej úzkosti a obavy, že sa prihodí niečo zlého. Na rozdiel od fóbií nie sú naviazané na konkrétnu situáciu, môžu sa vyskytnúť kdekoľvek a kedykoľvek. V priebehu života prežije aspoň jeden plne vyjadrený panický záchvat minimálne každý piaty človek. Ženy bývajú postihnuté až dvakrát častejšie ako muži, pričom prvýkrát sa panická ataka väčšinou objaví v dospievaní alebo rannej dospelosti. Celkovo trápia asi 2-4 % populácie.
Možné príčiny panických atakov
Príčina panickej poruchy nie je doteraz celkom objasnená. Záchvaty sú spájané s celkovým psychickým preťažením, kedy spúšťačom panickej ataky býva len malý impulz. Za dlhodobým psychickým vyčerpaním často stojí nadmerný tlak na výkon, prílišná sebekontrola, katastrofický spôsob myslenia alebo perfekcionizmus. Pomyselnou poslednou kvapkou potom môže byť napríklad nedostatok spánku alebo zníženie cukru v krvi (hlad). Typická býva tiež panická ataka po požití alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. K možným príčinám rozvoja ochorenia patrí okrem dedičnosti tiež stresové udalosti z detstva (nedostatočný pocit istoty), nadmerný stres, náhle zmeny v živote, ale aj nedostatok spánku a únava. Tieto faktory v kombinácii s celkovým zdravotným stavom ovplyvňujú množstvo prenášačov v mozgu (napr. serotonínu). Zmeny u týchto prenášačov sú spájané s poruchami nálady, úzkosťou aj psychickými poruchami.
Telesné a psychické príznaky panickej ataky
Panická ataka zvyčajne prepuká náhle, väčšinou bez varovania. Pozdejšie možno vysledovať určité počiatočné príznaky alebo odhaliť spúšťače. Panické záchvaty trvajú niekoľko minút až pol hodiny. Po odznení môže pretrvávať napätie, vyčerpanie alebo tras aj niekoľko hodín. Po panickej atake často nastupuje veľká únava. Asi u tretiny pacientov sa objavujú záchvaty paniky po prebudení zo spánku. Medzi najčastejšie telesné prejavy patria:
- Nadmerné potenie
- Zrýchlený dych a tep
- Tlak alebo bolesť na hrudi
- Silné búšenie srdca
- Nevoľnosť, závrat, pocit na zvracanie
- Návaly chladu či tepla
- Obťažné dýchanie a zovreté hrdlo
- Pocit závratu
- Tras
Medzi najčastejšie psychické príznaky panickej ataky patria:
- Intenzívny pocit úzkosti
- Strach, nepokoj
- Nadmerný stres
- Pocit ohrozenia
- Katastrofické myšlienky (strach zo smrti, strach zo straty sebaovládania, strach zo zošalenia atď.)
- Interpretácia telesného príznaku ako závažnej choroby (pocit infarktu)
Prvá pomoc pri panickej atake
V prípade podozrenia na panický záchvat navštívte čo najskôr lekára. Vzhľadom na veľké množstvo prejavov a telesných príznakov je dôležité vylúčiť iné ochorenia. Ak je panická ataka potvrdená, obvykle lekár odporučí vhodné lieky a psychoterapiu. Pre pacientov s panickou poruchou je dôležité ochorenie pochopiť, rozluštiť súvislosti medzi chorobou, emóciami a telesným prežívaním. Vo chvíli, keď rozumiete prežívaným príznakom, prestávate sa ich toľko báť, čím znižujete pravdepodobnosť rozvoja novej panickej ataky.
Čo robiť pri panickej atake?
Dôležité je vedieť rozoznať varovné príznaky a dokázať s nimi pracovať. Plne rozvinutá ataka sa zastavuje veľmi obtiažne. Niektoré techniky môžu pomôcť pri nástupe príznakov:
- Kontrolujte dych: Nesnažte sa záchvat rozdýchať, lapaniu po dychu záchvat zhoršuje. Pokúste sa namiesto toho dych čo najviac upokojiť, spomaliť, nadýchnuť sa hlboko do brucha. V nádychu by ste mali vydržať niekoľko sekúnd.
- Odkloňte myšlienky: Snažte sa myslieť na to, že sa jedná iba o ďalší záchvat, ktorý čoskoro odznie rovnako ako tie predošlé.
- Uvoľňujte svaly: Existujú techniky, ktoré pracujú so zatnutím svalov a ich následným uvoľnením. Skúste postupne zatnúť jednotlivé svalové skupiny a následne ich uvoľniť. Skúste pretrepať končatinami, zatriasť celým telom.
- Uzemnite sa: Usaďte sa alebo položte na pevný povrch. Zatlačte všetkou silou do pevného povrchu, ktorý vám dodá pocit psychickej aj fyzickej opory.
- Robte niečo známe: Zahrajte si jednoduchú hru na mobile, spájajte postupne jednotlivé prsty.
- Doprajte si odpočinok: Po odznení panickej ataky väčšinou prichádza pocit vyčerpania. Doprajte si teda dostatočný odpočinok a pripomínajte si, že ste ataku zvládli.
Ak vám lekár odporučil lieky na upokojenie, noste ich vždy pri sebe a používajte ich podľa dohody. Neliečená panická ataka má tendenciu sa zhoršovať a obmedzovať život. Aj keď si to moc želáte, nezmizne sama od seba. Dobrou správou je, že je možné ju liečiť. Neodkladajte návštevu odborníka. Čím skôr vyhľadáte pomoc a začnete s atakou pracovať, tým skôr ju dostanete pod kontrolu.
Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú. Strach môže spôsobiť veľa trápenia, a to nielen deťom a dospievajúcim, ale, samozrejme, aj ich rodičom. Niektoré deti a mládež prežívajú intenzívnejší a rušivejší strach, čo môže byť v konečnom dôsledku poškodzujúce pre ich psychiku. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.