Kam patrí bábätko po pôrode? Do náručia mamičky alebo na termolôžko? Kam s bábätkom bezprostredne po pôrode? Do matkinho náručia alebo do inkubátora či na výhrevné lôžko? Ak sa dnes v pôrodnici opýtate, čo sa deje s bábätkom bezprostredne po pôrode, zvyčajne vám odpovedia, že ho vyšetria, osušia, zvážia, zmerajú, oblečú, ukážu "mamičke", a potom uložia na niekoľko hodín do inkubátora či na výhrevné lôžko. Hovorí sa tomu popôrodná adaptácia. Toto je v mnohých pôrodniciach rutinný postup. Ale naozaj je pre matku a dieťa vhodný? Je inkubátor či výhrevné lôžko to správne prostredie, v ktorom má bábätko prežiť prvé hodiny svojho života? Skutočne neexistuje lepšie miesto, kde by mohlo tieto chvíle stráviť? Čo by si asi tak to práve narodené dieťa vybralo, keby dostalo tú možnosť? Náruč matky, alebo výhrevné lôžko? Čo by ste si na jeho mieste vybrali vy? A čo by si vybrali matky, keby mali tú možnosť? Ležať sama na pôrodnej sále s prázdnymi rukami, alebo konečne, po deviatich mesiacoch očakávania a po namáhavej pôrodnej práci držať svoje bábätko v náručí?
Vedecké dôkazy o škodlivosti rutinnej popôrodnej separácie matky a dieťaťa postupne prenikajú do spoločenského povedomia aj na Slovensku. Čoraz viac matiek v pôrodnici požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky nevýhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré plynú z toho, že sa im upiera toto základné právo. Dúfam, že o niekoľko rokov bude rutinou to, čo je dnes privilégiom malej skupiny asertívnych nadšencov. Preto by som sa s vami rada podelila o svoje dve odlišné skúsenosti. Bude mi potešením, ak tento príbeh inšpiruje ďalšie budúce matky, aby si nenechali vziať skutočnú pôrodnú radosť, radosť z prvého neprerušovaného stretnutia so svojím bábätkom v kontakte koža na kožu. Zážitkov, ako ten môj, pribúda, ale stále ich nie je toľko, koľko by mohlo byť. Myslím, že čím viac si budeme odovzdávať tieto pozitívne skúsenosti, tým rýchlejšie budú nové pribúdať.
Porovnanie dvoch pôrodných skúseností
Pre porovnanie začnem ale z toho menej radostného konca. Natálka sa narodila v pôrodnici, ktorú som si vybrala aj preto, že na moju otázku, či „robia prvé priloženie k prsníku do pol hodiny po pôrode“ odpovedala staničná sestra že „áno“. Ako naivná prvorodička som sa uspokojila s takouto odpoveďou netušiac, že už moja otázka bola úplne nedostatočná. Tak ďaleko vtedy siahali moje informácie o dôležitosti týchto chvíľ, a najmä toho, čo sa počas nich s bábätkom a matkou deje.
Spomienky na pôrod sa vraj navždy hlboko vrývajú do pamäte každej ženy a ostávajú s ňou po zbytok života. Aspoň u mňa to tak rozhodne je, a preto keď spomínam na tie chvíle, naskakujú mi situácie tak ostro, akoby sa diali práve teraz. Ležím na pôrodnom stole a cítim, ako sa hlavička bábätka prerezáva na svet. Ešte jedno zatlačenie, a dcérka je vonku. Zachytím ju pohľadom v polohe dolu hlavičkou, tvárička červená, hlasno plače. Odnášajú ju. To nie! Chcem ju vidieť, cítiť, chcem byť s ňou. Veď malo nasledovať priloženie na prsník. Možno ju musia najprv vyšetriť a priložia ju potom. "Tak mamička, ideme rodiť placentu." Manžel odchádza vyfotiť malú. Okej, tak to už nejako doklepeme. Placenta je vonku, nasleduje zošívanie. Manžel mi už opäť stojí za hlavou. Kde je malá? Rozprávaj mi o nej. Ako vyzerá? Aká je? Manžel nemá slov. Krásna, krásna, opakuje. Uprostred stehov prinášajú dcérku. Lekár na chvíľu preruší prácu. Sestra podrží malú zboku pri mojej hlave, aby som ju videla. Už je celá oblečená, zabalená v perinke. Úpenlivo plače. Ahoj, miláčik, ahoj, aká si krásna, ahoj, dievčatko moje. Dotýkam sa jej tváričky jemnučko končekmi prstov, malá prestáva plakať, pozerá, zopár nádherných sekúnd sme spolu... Odnášajú ju. Počujem, že zase plače. Lekár dokončuje zošívanie. Gratulujem. Povie lekár na záver a potrasie manželovi rukou. Manžel odchádza vyspať sa. Ostávam na pôrodnej sále sama. Teraz tu musíte dve hodiny ležať. Skúste spať. Veď je pol ôsmej ráno, cez veľké okná prúdi dnu intenzívne svetlo, celé moje telo sa trasie vzrušením, mám toľko energie, že by som to tu mohla všetko vyupratovať, a ja mám spať? Nechcem spať, chcem niečo robiť! Cítim sa sama, opustená, prázdna, čudne sklamaná... Nechcem tu ležať, nudím sa, porodila som dieťa.... Pozerám do stropu, počujem rozhovor sestier vzadu, už sú to určite dve hodiny... Konečne na izbe, osprchovaná, prezlečená, prinášajú malú, po šiestich hodinách. Teším sa, ale sa aj bojím. Chcem ju dojčiť, začína boj. Bolí to, neviem, či malá pije, každý vraví niečo iné, som zmätená, neviem, čo robím zle. Malá stále plače, možno je hladná, asi ešte nemám mlieko... Sestry jej dávajú umelú výživu striekačkou. Neverím si, či som schopná nakŕmiť vlastné dieťa. Noci sú najhoršie. Prosím sestry nech si ju vezmú, už nevládzem. Plačem od vyčerpania a zúfalstva.
Doma to nie je omnoho lepšie. Dcérka je naďalej nekľudné, precitlivelé, plačlivé bábätko. Je úžasná, krásna, keď má spokojnú chvíľku, cítim tú jej obrovskú múdrosť, keď sa jej zahľadím do očí. Akoby vedela oveľa viac, než my ostatní. Milujem ju z celého srdca, napriek tomu je starostlivosť o ňu taká náročná. Najhoršie sú noci. Malá sa budí, chce piť, kojím ju v kresle aj hodinu, potom s najväčším strachom opatrne kladiem späť do postieľky, len nech sa neprebudí, nech si aspoň chvíľu pospím... Nie vždy sa to podarí, malá sa zobudí, plače, zase chce piť... toto sú najhoršie chvíle, kedy sa od únavy neubránim plaču, so slzami v očiach pokračujem v dojčení. Je zo mňa troska, už sa nedokážem na nič sústrediť, som chronicky nevyspatá. Dcérka priberá málo, stále je na spodnej hmotnostnej hranici, neskôr až mierne pod ňou. Ale veď nerobím nič iné, len kojím! Pediatrička má obavy. Navrhuje dokrmovanie umelým mliekom. Mne ale v hlave svieti kontrolka. Veď sa vraví, že fľaša je začiatok konca. Nie je iná možnosť? Lekárka sa tvári ustarostene: „Asi nemáte dosť mlieka, treba jej dať dokrm.“ Som tvrdohlavá, ale už fakt začínam mať o malú strach. Nasleduje vyšetrenie na Kramároch, návšteva inej pediatričky, ktorá je známa svojou podporou dojčenia. Vyhliadky nie sú veľmi dobré. Ak nepriberie, treba začať dokrmovať. Približne v tom čase mi kamarátka dáva číslo na laktačnú poradkyňu. Tá nemôže prísť, ale ako núdzové riešenie pre túto chvíľu ma odporúča na stránku dr. Jacka Newmana. Tam si mám vraj pozrieť video bábätka, čo pije mlieko z prsníka a všímať si akési „pauzy v brade“. Večer si teda púšťam video a zažívam moment osvietenia. Aha, tak takto zistím, či malá pije! Aha, tak takto sa má prisať, aby pila. Skúšam napodobniť to, čo vidím na videách na stránke a od tejto chvíle sa všetko mení. Dcérka začína pekne priberať, prospieva. V tom istom čase s pocitom prehry vzdávam boj s postieľkou a dcérku si od prvého nočného dojčenia beriem do postele. Druhá veľká zmena. Chronická nedospatosť je preč, únava síce ostáva, ale s predošlou konštantnou nočnou morou sa to nedá ani porovnať. Cítim sa previnilo, ale kašlem na to. Lepšie, ako od vyčerpania skočiť z okna...
Narodenie Nely Grétky: Príklad úspešného bondingu
Pri druhom výbere pôrodnice som už bola múdrejšia. Podrobne som si zistila, ako presne v tej ktorej pôrodnici prebiehajú chvíle tesne po narodení zdravého dieťaťa, kam dieťatko putuje bezprostredne po tom, čo vyjde z matkinho tela. Zásadnou vecou, v ktorej som nebola ochotná robiť kompromisy, bolo položenie bábätka na moje telo bezprostredne po pôrode a následný neprerušovaný kontakt koža na kožu až do prevezenia na oddelenie šestonedelia. Nakoniec som predsa len jeden kompromis urobila. Súhlasila som, že po dotepaní pupočníka bude dieťatko rýchlo ošetrené mimo môjho tela, v miestnosti, ktorú na to používajú s tým, že mi ho hneď potom dajú späť, nahé, koža na kožu. Dnes by som už nesúhlasila ani s tým. Všetko to môže počkať a nemá to prednosť pred potrebami môjho dieťaťa.
Nela Grétka sa narodila v nedeľu, 20. februára 2011 o druhej v noci. Ešte s pupočníkom mi ju asistentka položila na telo. Keď sa dnes tak nad tým zamýšľam, pripadá mi to ako tá najprirodzenejšia vec na svete. Porodiť dieťa a vzápätí ho objímať v náručí. Nič iné nie je normálnejšie, ako toto. Bolo to také krásne, normálne šťastie. Nie že odpadávate od vytrženia, ale taký pocit absolútnej spokojnosti, akože všetko je tak, ako má byť. Práve som sa stala matkou a teraz ňou prosto SOM. Objímam bábätko, cítim ho na svojom tele, zohrievam ho, hladím, voniam a bozkávam, vnímam celým telom, všetkými zmyslami. Pozorujem, ako sa snaží dostať na prsník. Čo iné by v tejto chvíli mohlo byť lepšie, krajšie, rozumnejšie, než práve toto? Cítim absolútne naplnenie. Dcérka sa po nejakom čase prisala a začala piť. Od prvého prisatia bolo naše dojčenie v harmónii. Všetko išlo tak hladko, akoby samo od seba. Nezažila som žiadne bolestivo naliate prsníky, žiadnu extrémnu nočnú únavu, žiaden zmätok, čo asi tak tomu decku môže byť. Na oddelení šestonedelia sme boli obľúbení, vysmiati, bezproblémoví pacienti. Ja som bola ukážková rodička, s učebnicovým ultrazvukovým snímkom zavinutia maternice a Nela Grétka ukážkovo zdravý novorodenec, s výbornými výsledkami všetkých možných testov. Náhoda?
Starostlivosť o bábätko, vrátane dojčenia, som si od prvej chvíle užívala, a to trvá dodnes. Hoci nepopieram, že niekedy máme aj náročné obdobia, ešte ani raz som nezakúsila takú beznádej, vyčerpanosť a clivotu, ako pri prvej dcérke. Myslím, že keď je začiatok života človeka nabitý radosťou a láskou, istotou a bezpečím, je to najlepší predpoklad k tomu, aby tieto kvality napĺňali aj celý jeho ďalší život. A to, čo mám možnosť zatiaľ pozorovať na svojej dcére, ma o tom stále znova presviedča. Možno máte teraz pocit, že tento príbeh je len výnimkou, a že vo väčšine našich pôrodníc by takéto niečo nebolo možné. Ja si však myslím, že žiaden systém nie je nemenný, a každý človek má svoje vlastné možnosti. A byť si svojich možností vedomý, je podľa mňa prvým predpokladom k tomu, aby sme ich mohli využiť. A preto, ak vás môj, alebo podobný príbeh oslovil, nebojte sa s láskou, rozvahou, ale pevne trvať na tom, aby bolo dieťatko od jeho prvej chvíle na tomto svete s vami, v kontakte koža na kožu. Úsilie, ktoré do toho vložíte, vám tieto chvíle mnohonásobne vrátia. Aspoň v našom prípade to tak bolo.
Klokankovanie a jeho prínosy pre predčasne narodené deti
Dotyk rodiča môže rozhodovať o zdraví a vývoji bábätka. Na silu tohto dotyku poukázalo občianske združenie (OZ) Malíček pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa klokankovania. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila vo svojej štúdii klokankovanie za osvedčenú a účinnú techniku na záchranu života predčasne narodených detí a zlepšenie ich vývoja a pohody. Vyšší efekt starostlivosti s využitím kontaktu koža na kožu v porovnaní s konvenčnou starostlivosťou opakovane dokazujú celosvetové výskumy, konštatuje WHO. 12 medzinárodných štúdií s viac ako 10-tisíc účastníkmi naznačuje zníženie novorodeneckej úmrtnosti pri tomto spôsobe starostlivosti. Výskumy taktiež preukázali zníženie chorobnosti detí, lepší rast či priberanie na váhe.
Autori štúdie WHO konštatujú, že zdravotnícke zariadenia by mali zabezpečiť zapojenie rodiny do starostlivosti o predčasne narodené bábätko a brániť ich separácii, ako sa to len dá. Členom rodiny by mali zabezpečiť postele, prístup k jedlu a hygiene, kým je novorodenec v nemocnici. Viaceré pôrodnícke zariadenia na Slovensku však dávnejšie pre Zdravotnícky denník uviedli, že pokiaľ má dieťa zdravotné problémy a potrebuje intenzívnu starostlivosť lekárov a sestier, zabezpečenie stálej prítomnosti rodičov je problémom. Pôrodníci a neonatológovia však doplnili, že pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa a matky umožní, od prvej chvíle podporujú ich kontakt, bonding vrátane klokankovania a rooming-in starostlivosť, teda aby bolo dieťa na izbe s matkou.
Klokankovanie, ktoré si pripomíname 15. mája, znamená, že dieťa, oblečené len v plienke, je uložené priamo na nahú hruď rodiča. Podľa WHO sa to robí v ideálnom prípade hneď po narodení dieťaťa alebo po jeho ošetrení a bezprostrednej resuscitácii, ak je potrebná. Ak ho z nejakého dôvodu nedokáže vykonávať matka, môže ju nahradiť otec alebo iný člen rodiny. „Klokankovať môžu mamičky aj ockovia. Dieťa si pamätá vôňu aj dotyk svojho otca, a táto blízkosť má obrovský význam aj pre psychické zdravie mužov. Otcovia často nevedia, ako byť užitoční v situácii, ktorá je pre nich nová a krehká. Tento priamy kontakt pomáha regulovať teplotu, srdcovú činnosť, dýchanie a znižuje stres. Deti, ktoré klokankujú pravidelne, lepšie spia, rýchlejšie priberajú a menej plačú. „Rovnako dôležité je, že rodičia sa necítia ako návštevníci na oddelení, ale ako súčasť starostlivosti,“ uviedlo OZ Malíček, ktoré na podporu kontaktu rodičov s novorodencami zabezpečuje pre neonatologické oddelenia špeciálne polohovacie kreslá. Tie umožňujú rodičom pohodlne držať svoje dieťa na hrudi aj niekoľko hodín. „Dieťa vníma ich blízkosť, vôňu, hlas - podnety podporujúce jeho vývoj. Nestačí však zopár minút - odporúča sa niekoľko hodín denne, aby malo klokankovanie skutočný prínos,“ povedala vedúca sestra JIS Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka Nemocnice sv.
Close to the Heart: the benefits of kangaroo care for premature babies and their families | NeoIPC
Zdravotné výzvy predčasne narodených detí a úloha inkubátora
Z štatistík vyplýva, že každé jedenáste dieťa príde na svet nedonosené. Dôvodom narastajúceho počtu predčasných pôrodov je podľa OZ Malíček okrem iného aj narastajúci počet detí narodených po umelom oplodnení a viacpočetných pôrodov, čo taktiež súvisí s umelým oplodnením.
Potom, čo sa dieťa narodí predčasne, lekársky tím okamžite vyhodnotí jeho zdravie. V prvej rade musí novorodenca stabilizovať. V prípade potreby dôjde k resuscitácii, vrátane vyčištenia dýchacích ciest bábätka, správnemu umiesteniu hlavičky, poskytnutí tepla, osušenia telíčka. Nedonosené deti majú síce vyvinuté pľúca, ale nemajú v nich tzv. surfaktant, aktívnu látku, ktorá udržiava roztiahnuté pľúcne mechúriky a zabraňuje ich kolapsu. Túto látku telo začína produkovať v druhej polovici tehotenstva od 24. do 28. Každý nádych bez tejto látky je pre bábätká veľmi namáhavý, ich dych veľmi zrýchlený, môže sa vám zdať, že sípajú alebo nariekajú.
Nedonosené deti nemajú tráviacu sústavu pripravenú na mlieko. Preto je nutné vyživovať ich infúziou, čo platí hlavne pre deti narodené pred 32. týždňom. Je im podávané malé množstvo materského mlieka, vďaka čomu sa urýchli vývoj tráviacej sústavy. Keďže takéto malé bábätká majú problém s dýchaním aj prehĺtaním, sonda zavedená do žalúdka im uľahčuje kŕmenie.
Nedonosené deti môžu mať problémy s dýchaním. Zvyčajne dýchajú medzi 40 a 60 nádychmi za minútu. Rýchlosť dýchania väčšia než 60 nádychov za minútu sa nazýva tachypnoe, tzv. novorodenecké vlhké pľúca. Tento stav vyžaduje respiračnú podporu, rovnako tak ako syndróm RDS, skrátené z anglického Respiratory Distress Syndrome, čo znamená syndróm dychovej tiesne. Prejavuje sa ihneď po narodení nezrelého novorodenca ako rýchlo sa stupňujúca dychová nedostatočnosť. Samotná závažnosť tohto syndrómu je nepriamo úmerná veku novorodenca. U detí liečených kyslíkom a ventiláciou sa môže objaviť bronchopulmonálna dysplázia alebo chronické ochorenie pľúc. Niekedy sa stane, že vaky prasknú, vzduch prechádza cez pľúcne tkanivo do pleurálneho priestoru (priestor medzi pľúcami a hrudnou stenou), kde vzduch byť nemá.
Medzi ďalšie možné zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť predčasne narodené deti, patria problémy so zrakom a sluchom. Je to preto, že posledná fáza vývoja dieťaťa sa týka sluchu a zraku. Mnoho problémov s očami pramení z abnormálneho vývoja krvných ciev, čo môže viesť k poškodeniu zraku. Väčšinou postihuje nedonosené deti s pôrodnou hmotnosťou menšou než 1500 g, narodených pred 32. týždňom tehotenstva. Po pôrode krvné cievy zastavia normálny rast v zadnej časti oka, kde začínajú rásť už okolo 16. Ak však prestanú cievy rásť, vedie to k zhoršenému dodávaniu oxidu a živín do vyvíjajúceho sa tkaniva. Ako sa oko zotavuje (zvyčajne po 31. Tieto deti sú umiestnené v inkubátore, kde je udržiavaná stála teplota aj vlhkosť vzduchu a je im podávaný kyslík (oxygenoterapia). Aj dnes ale môže dochádzať k závažným sietnicovým zmenám až k odchlípnutiu sietnice. Najrizikovejšie skupiny tvoria deti narodené okolo 26. až 27. Nedonosené deti sú dnes preto na všetkých novorodeneckých oddeleniach starostlivo sledované, aby boli všetky štádiá retinopatie rozpoznané a liečené včas. Oneskorená diagnóza a zanedbanie liečby môže spôsobiť závažné zrakové problémy a často aj slepotu. Cieľom liečby je zastaviť tvorbu novotvorených ciev v sietnici a zabrániť odchlipovaniu sietnice.
Po narodení hladina cukru v krvi klesá a ak zostáva nízka, môže dôjsť k poškodeniu mozgu. Ide o tzv. hypoglykémiu, jeden z ďalších častých problémov u predčasne narodených detí, kedy dochádza k obmedzeniu zásob glykogénu a to aj kvôli infekcii, rýchlemu poklesu teploty dieťaťa. Deti sú po narodení vyšetrené odobratím malého množstvo krvi z päty.
Predčasne narodené deti môžu trpieť tzv. asfyxiou. Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení. Počas pôrodov predčasných sa vyskytuje o niečo častejšie. Prípady postihnutia encefalopatiou nie sú teda tak časté. Na zistenie asfyxie sa používa monitorovanie srdečnej frekvencie. Vzorka krvi môže byť po pôrode odobraná z pupočníkovej cievy pre zistenie stavu dieťaťa. Asfyxiou môžu byť postihnuté aj iné orgány (nie len mozog). Tieto orgány majú tendenciu sa zotaviť bez veľkých následkov.
9de o zápal a poškodenie tkaniva čreva. U detí, u ktorých sa tento problém rozvíja, sú zaznamenané tieto faktory: kŕmenie umelým mliekom, nízky črevný prietok, prítomnosť infekcie. Ako môžete čítať, sú nedonosené bábätká, ohrozené celým radom vážnych komplikácií. Ani týmto výčtom možné problémy nedonosených bábätiek zďaleka nekončia. Každé také bábätko vyžaduje mnoho hodín náročnej práce lekárov a zdravotných sestier. Tie dokážu „vypiplať“ aj bábätko narodené v 22. týždni tehotenstva.
Nové odporúčania WHO pre starostlivosť o predčasne narodené deti
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa v opatreniach zameriava na ľudský prístup s kombináciou špecializovanej starostlivosti, ktoré zvyšujú šance bábätiek na prežitie. Vychádza z nových dôkazov, ktoré poukazujú na to, že jednoduché intervencie ako materská starostlivosť klokankovaním okamžite po pôrode, skoré začatie dojčenia, používanie liekov ako kofeín pri dýchacích ťažkostiach dokážu zásadným spôsobom znížiť úmrtnosť predčasniatok. „Tieto odporúčania ukazujú, že zlepšenie výsledkov pre tieto malé deti sa vždy netýka poskytovania najmodernejších riešení, ale skôr zabezpečenia prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby rodín," cituje generálneho tajomníka WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa združenie MAMILA, ktoré o odporúčaniach WHO informuje na svojej stránke v tomto článku. Opatrenia obsahujú 25 odporúčaní. Medzi nimi sú aj úplne nové, ktoré sa zmenili na základe nových vedeckých dôkazov a štúdií. Sú až prekvapujúco jednoduché a lacné.
Kľúčové odporúčania WHO:
- Kontakt koža na kožu (tzv. materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou. S tým, že by to malo byť čo najviac hodín za deň, minimálne 8 až 24 ako horná hranica.
- Okamžitý kontakt koža na kožu, ihneď po narodení, teda bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore, ako je to dnes zaužívané. Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi. Keďže predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk a majú po narodení problémy s reguláciou telesnej teploty či potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní, odporúčala sa pre ne kedysi najprv stabilizácia v inkubátore alebo na výhrevnom lôžku. To trvalo v priemere asi 3 - 7 dní.
- Na kŕmenie sa odporúča matkine materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem. Nie je dôvod začínať ich učiť sa kŕmiť z fľaše. Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce.
- Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32.
- Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Matka a rodina by mali hrať ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote. Rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii, pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie.
Odporúčania tiež stanovujú kroky na zabezpečenie emocionálnej, finančnej a pracovnej podpory pre rodiny predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré môžu čeliť mimoriadnemu stresu a ťažkostiam v dôsledku požiadaviek na intenzívnu starostlivosť a môžu mať strach o zdravie svojich detí.
Inkubátory a transportné inkubátory
Každý rok sa odhaduje, že 15 miliónov detí sa narodí predčasne, čo predstavuje viac ako 1 z 10 všetkých pôrodov na celom svete, a ešte vyšší počet - viac ako 20 miliónov detí - má nízku pôrodnú hmotnosť. Transportný inkubátor, na rozdiel od bežného inkubátora, slúži na udržanie tepla novorodencov počas ich prepravy medzi nemocnicou a zdravotníckym zariadením. Zvyčajne je kompaktný a ľahký a je vyrobený tak, aby sa znížili tepelné straty do okolia. Cestovný inkubátor má okrem regulácie teploty aj alarmový systém, ktorý upozorní zdravotnícky tím, ak niečo nie je v poriadku. Je tiež vybavený miniatúrnym ventilátorom a kardio-respiračným monitorom, čo umožňuje zdravotníckemu personálu sledovať zdravotný stav pacienta.
Má tiež prenosný externý zdroj napájania, ktorý mu umožňuje fungovať. Súčasťou je aj detská miska vyrobená zo sklenených vlákien alebo akrylu, ktorá chráni dieťa pred teplom a stratou vzduchu. Mobilný inkubátor má tiež vstupný panel na hlave, ktorý umožňuje zdravotníckemu personálu prístup k dieťaťu. Pre kyslíkové fľaše a iné zdravotnícke vybavenie sú k dispozícii samostatné otvory. Okrem toho má lampu s husím krkom na osvetlenie dieťaťa. Je tiež vyrobený z ľahkého, nárazuvzdorného a pevného polyesterového materiálu s vysokou pevnosťou v ťahu. Okrem toho ho jeden technik môže ľahko premiestňovať. Novorodenca je možné pomocou transportného inkubátora prepraviť aj na špecializované operácie.
Zlepšenie nemocničného prostredia pre novorodencov
„S nemocnicami a lekármi spolupracujeme dlhodobo. Pomáhame im meniť sterilné nemocničné oddelenia na útulné a moderné priestory s nádychom domova a pomáhame im s technickým vybavením týchto oddelení. Keďže sme rodinná zdravotná poisťovňa, v centre našej pozornosti sú predovšetkým detské a novorodenecké oddelenia. To žilinské potrebovalo nový inkubátor, ako aj svieži náter na stenách. Dúfam, že vďaka prístroju predídu predčasne narodené deti zdravotným komplikáciám pri skoršom príchode na svet a žiarivé farby a obrázky na izbách a chodbách poslúžia malým pacientom na spríjemnenie pobytu na lôžku,“ uviedol generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Riaditeľ FNsP Žilina Ivan Mačuga a generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan (zľava) pri symbolickom strihaní pásky.
Detské oddelenia menia svoju podobu po celom Slovensku už viac ako desať rokov vďaka spolupráci Dôvery a Združenia Osmijanko. „Tam, kde je potrebné vymaľovať, oživiť priestor kresbami a farbami, pravidelne zasahujú maliari. V nemocniciach, kde deti nemajú priestor na hranie a stretávanie sa s blízkymi, spoločne renovujeme staré izby a budujeme návštevné miestnosti. Za ten čas sme prešli už mnoho nemocníc v rôznych kútoch Slovenska,“ komentovala spoluprácu riaditeľka Združenia Osmijanko Jana Pecsérke-Kubranská. „Vymaľované a ozdobené priestory vylepšili prostredie nielen pre personál, ale aj pre mamičky, ktoré sú na novorodeneckom oddelení hospitalizované dlhší čas. Rozprávkové motívy navodia pocit príjemného prostredia a zlepšia náladu. Nielen mamičky, ale aj návštevy privítali túto zmenu s veľkým optimizmom," doplnila vedúca sestra novorodeneckého oddelenia Amália Krkošková.
Okrem veselých farieb a obrázkov po stenách pribudol v nemocnici aj pre život dôležitý inkubátor. Pracovníci novorodeneckého oddelenia budú prístroj využívať nielen na zabezpečenie intenzívnej zdravotnej starostlivosti o nedonosených novorodencov, ale aj pri starostlivosti o kriticky chorých novorodencov bez ohľadu na hmotnosť. „Ošetrovanie týchto krehkých bábätiek si vyžaduje veľa pomôcok, senzorov, špeciálnych vstupov na upevnenie ventilačných vstupov a výstupov z prístroja na umelé dýchanie, ktoré títo drobci potrebujú v lepšom prípade niekoľko dní, ale i týždňov. Ich telíčka si vyžadujú nielen stabilnú teplotu, ale aj vlhkosť vzduchu s presnou koncentráciou kyslíka, ktorý má a musí inkubátor v cene auta strednej triedy novorodencovi poskytnúť,“ doplnil lekár novorodeneckého oddelenia Michal Jánoš.
Zo štatistiky nemocnice vyplýva, že ročne sa v žilinskej nemocnici predčasne narodí viac ako sto detí. Novorodenecké oddelenie má v súčasnosti päť inkubátorov. Šiesty bude umiestnený na jednotke resuscitačnej starostlivosti o novorodencov. Priemerná mesačná pôrodnosť je 110 pôrodov. Tento rok sa tu do 15. júla narodilo 799 detí, z toho jedenásť dvojičiek. Narodilo sa viac chlapcov - 404, dievčat bolo 395.
tags: #lahky #novorodenec #inkubator