Ing. Ján Langoš, politik a aktívny predstaviteľ protikomunistického disentu, sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Jeho životným dielom bol neúnavný zápas proti totalitným režimom, ktoré formovali históriu Československa a Slovenska v 20. storočí. S hlbokým presvedčením o ich škodlivosti pre jednotlivca i spoločnosť sa venoval odkrývaniu pravdy o ich nemorálnosti a protiprávnosti.
Počas svojich študentských rokov Ján Langoš opravoval turistické chodníky v Tatrách. Neskôr, po absolvovaní Strednej priemyselnej školy spojovej techniky a Elektrotechnickej fakulty SVŠT, kde študoval fyziku tuhých látok, pracoval ako experimentálny fyzik a technológ v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied.
Už v 80. rokoch 20. storočia sa Ján Langoš výrazne angažoval v disente. Spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdatové **Bratislavské listy**, ktoré boli prvým slovenským politickým mesačníkom. Bol tiež spoluvydavateľom samizdatových časopisov **Fragment** a **K**. V spolupráci s ďalšími osobnosťami sa podieľal na tvorbe časopisov **Kontakt** a **Altamira**.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa Ján Langoš stal významnou politickou postavou. V rokoch 1990-1992 pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a od januára 1990 bol aj poslancom Slovenskej národnej rady. V období od júna 1990 do júla 1992 zastával funkciu Federálneho ministra vnútra ČSFR, kde sa zaslúžil o rekonštrukciu ministerstva a rozpustenie Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
V roku 1994 sa Ján Langoš dostal do parlamentu na kandidátke KDH za SKOI. Neskôr, od roku 1995 do roku 2000, viedol Demokratickú stranu ako jej predseda. Ako poslanec Národnej rady SR bol do roku 2002 a bol predkladateľom a spoluautorom kľúčových právnych noriem, vrátane „Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ a „Zákona o pamäti národa“.
Jeho celoživotné úsilie o odhalenie pravdy o totalitných režimoch vyvrcholilo v auguste 2002 schválením „Zákona o pamäti národa“. O rok neskôr, v apríli 2003, bol Ján Langoš schválený do funkcie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN), kde pôsobil až do svojej tragickej smrti.
Ján Langoš tragicky zahynul 15. júna 2006 pri automobilovej nehode. Jeho odkaz a pamiatka sú dodnes pripomínané. Na budove, kde kedysi sídlil ÚPN, bola 17. novembra 2007 odhalená jeho busta. V roku 2013 bol v Banskej Bystrici odhalený pamätník v Centre nezávislej kultúry - Záhrada. V decembri 2010 bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa Jána Langoša pred bývalou budovou ÚPN na Námestí SNP v Bratislave.
Z iniciatívy jeho rodiny a priateľov bola založená Nadácia Jána Langoša, ktorá pokračuje v jeho odkaze a boji za pravdu, slobodu a demokraciu. Nadácia udeľuje medzinárodnú a národnú Cenu Jána Langoša na podporu a ocenenie tých, ktorí preukázali občiansku odvahu pri obhajobe ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ján Langoš bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a predsedom výboru pre ochranu verejného poriadku. Bol zakladateľom Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI) a zakladajúcim členom M.E.S.A. 10.
V roku 1994 dostal ďakovný list z Izraela.
Kľúčové míľniky života a kariéry Jána Langoša
- Narodenie: 2. august 1946, Banská Bystrica
- Vzdelanie: Elektrotechnická fakulta SVŠT, odbor fyzika tuhých látok
- Pracovné začiatky: Experimentálny fyzik, technológ v Ústave technickej kybernetiky SAV
- Disentná činnosť: Vydávanie samizdatových časopisov Bratislavské listy, Fragment, K, Kontakt, Altamira
- Politická kariéra: Poslanec FZ ČSFR, Federálny minister vnútra ČSFR, poslanec NR SR, predseda Demokratickej strany
- Legislatívna činnosť: Predkladateľ „Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ a „Zákona o pamäti národa“
- Založenie ÚPN: Schválenie zákona o pamäti národa a zriadenie Ústavu pamäti národa
- Tragická smrť: 15. júna 2006 pri autonehode
- Pripomienka: Busty, pamätníky a Nadácia Jána Langoša