Pôrod je jedným z najvýznamnejších momentov v živote ženy a jej dieťaťa. Fréderic Leboyer, francúzsky pôrodník, priniesol do pôrodníctva revolučný koncept známy ako "šetrný pôrod" alebo "pôrod bez násilia". Jeho metóda sa zameriava na minimalizáciu stresu a traumy pre novorodenca počas prechodu z maternice do vonkajšieho sveta. Tento článok sa venuje Leboyerovej metóde, jej princípom, výhodám a vplyvu na moderné pôrodníctvo.
Jednou zo známych osobností v oblasti pôrodníctva je určite aj francúzsky pôrodník Frederick Leboyer. Vidí pôrod ako veľmi citlivý a nežný proces, ku ktorému musíme pristupovať veľmi opatrne a vnímavo. Je autorom známej knihy „Birth without Violence“ (Pôrod bez násilia).
Frederick Leboyer sa narodil v roku 1918 a bol francúzskym pôrodníkom a autorom. Sám síce nikdy nebol otcom, čo považoval za jednu z najsmutnejších vecí vo svojom živote. Celý svoj život ale zasvätil pôrodom a deťom (ako aj ich matkám-rodičkám). Jeho vlastné narodenie bolo traumatické a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo ho toľko fascinovali pôrody. Zamýšľal sa nad tým, že sa rodiacemu dieťatku nevenuje dostatočná pozornosť. Premýšľal, či je nutné, aby sa ľudské mláďa rodilo s plačom, strachom, do ostrého svetla a bolo odlúčené od matky. Vychádzal z presvedčenia, že už novorodenec naplno vníma všetko okolo seba a veril, že sa dá privádzať deti na svet lepším spôsobom, než tým, aký bol lekármi zaužívaný.
Tvrdil, že dieťa má pri pôrode svoje práva a na tie by sa malo v každom prípade prihliadať. Tými právami myslel najmä spôsoby, akými je možné dieťatku vstup na tento svet čo najviac uľahčiť a spríjemniť. Tieto myšlienky boli v jeho dobe dosť odvážne.
Princípy Leboyerovej Metódy
Leboyerova metóda nenásilného pôrodu je ideálnym pokračovaním láskyplného prenatálneho vzťahu. Fréderic Leboyer zaviedol pojem „šetrný pôrod,“ resp. nenásilný pôrod, pričom slovo „šetrný“ vztiahol výlučne na spôsob, akým by mal byť novorodenec prijatý na svet. Medzi kľúčové prvky tejto metódy patria:
- Tlmené svetlo: Počas pôrodu a bezprostredne po ňom sa používa tlmené svetlo, aby sa minimalizoval šok pre dieťa, ktoré bolo zvyknuté na tmu v maternici.
- Ticho: Prostredie by malo byť čo najmenej hlučné, aby sa dieťaťu umožnilo pokojne sa adaptovať na nové zvuky.
- Teplá voda: Bezprostredne po pôrode sa dieťa uloží do teplej vody, ktorá pripomína plodovú vodu a pomáha mu uvoľniť sa.
- Kontakt koža na kožu: Dieťa sa ihneď po narodení položí matke na brucho, aby sa nadviazal kontakt koža na kožu, čo podporuje bonding a reguláciu telesnej teploty dieťaťa.
- Čakanie s prestrihnutím pupočnej šnúry: Pupočná šnúra sa prestrihne až po jej dotepaní, aby dieťa dostalo všetku krv a živiny z placenty.
Takto by sa mali rodiť deti:
- Šero a ticho.
- Dotepanie pupočníka (oddialenie prestrihnutia až po dotepaní).
- Položenie dieťatka na brucho matky.
- Jemný kúpeľ dieťatka v teplej vode.
Frederick Leboyer veril, že všetci si v sebe nosíme spomienku na naše zrodenie a v mnohých prípadoch sú to tak veľmi bolestivé spomienky, že ich máme ukryté hlboko v sebe. Tento lekár tvrdil, že je potrebné sa pri pôrode zameriavať viac na dieťa, nielen na matku a čo najviac eliminovať rôzne lekárske zásahy. Dieťatko by podľa neho malo prichádzať na svet do príjemného prostredia v šere a tichu. Žiadne ostré svetlá a hlasy, ale ticho a pokoj, prípadne príjemná tichá hudba.
O dôležitosti dotepania pupočníka sa hovorí dnes čoraz viac a tento lekár to považoval už vo svojej dobe za veľmi podstatnú vec. Dieťa totiž takto môže prejsť na dýchanie pľúcami bez šoku, pretože ešte chvíľku po narodení dostáva kyslík aj z pupočníka. Keď sa pupočník prestrihne skoro, dochádza k šoku u dieťatka, lebo je zrazu nečakane nútené dýchať pľúcami, pričom na to ešte nebolo pripravené.
Separácia dieťatka od matky po narodení bola ďalším javom, ktorý Frederick Leboyer kritizoval. Bábätko po narodení túži po dotykoch, potrebuje ich, aby sa cítilo v bezpečí. Matka, ktorá má hneď po pôrode dieťatko na svojom tele, sa ho jemne dotýka, nežne ho hladí a je to veľmi intímna chvíľa pre oboch - matku i dieťa. Upevňuje sa puto medzi nimi. Takto to príroda zariadila, matka a jej dieťa k sebe jednoducho patria od prvej chvíle.
V neposlednom rade k pôrodu podľa Fredericka Leboyera patrí aj jemný kúpeľ novorodenca v príjemnej teplej vode. Treba tu zdôrazniť, že ide skutočne o jemný kúpeľ, nie taký, s akým sa často naše bábätká, žiaľ, stretávajú v pôrodnici. Pre bábätko je voda tým najprirodzenejším prostredím. Veď bolo deväť mesiacov v matkinom tele obklopené plodovou vodou. Pri tomto prvom kúpeli dieťa pomaličky otvára oči, začína pohybovať rúčkami a nôžkami, neskôr celý telom, prvýkrát sa vlastne začína hrať. Cieľom kúpeľa podľa Leboyera však opäť je čo najviac uľahčiť dieťatku prechod z maternice do tohto sveta. Po kúpeli odporúča dieťatko jemne osušiť a ideálne položiť opäť na matkino telo, kde je novorodenému bábätku najlepšie. Takto dieťa cíti, že je v bezpečí, že všetko je v poriadku. A tieto prvotné pocity sa mu ukladajú hlboko dovnútra - všetko je v poriadku, som v bezpečí.
Kvôli propagácii kúpeľa novorodencov sa niekedy Leboyer mylne považuje za „vynálezcu“ pôrodov do vody. To však nie je pravda a pôrody do vody tento lekár neuznával.
Hormonálna Symfónia Pôrodu
Ešte predtým, než sa ponoríme do detailov Leboyerovej metódy, je dôležité pochopiť hormonálnu symfóniu, ktorá riadi pôrodný proces. Ak sú telo a duša matky pripravené, uvoľňujú sa hormóny, ktorých dokonale zladená spolupráca vyvoláva sťahy maternice (kontrakcie) a pripravuje dieťaťu cestu na tento svet. Matka aj dieťa začnú produkovať steroidy, ktoré podnietia placentu k produkcii estrogénov. Hormón progesterón sa počas tehotenstva stará o to, aby bola maternica v pokoji. Akonáhle sa však dostanú do prevahy estrogény, vedie to k nástupu kontrakcií. Najdôležitejšiu úlohu však má oxytocín, ktorý vyvoláva sťahy maternice a vylučuje ho hypofýza. Akonáhle hlavička dieťaťa tlačí na ústie hrdla maternice, vylučuje sa viac oxytocínu, čo vyvoláva silnejšie sťahy, ktoré dieťatko posúvajú ďalej smerom nadol. Začína sa tak nasledujúci kolobeh: čím viac tlačí hlavička dieťaťa na kŕčok maternice, tým viac oxytocínu sa tvorí a tým silnejšie sú kontrakcie.
Spolupráca Matky a Dieťaťa: Na prvý pohľad vypadá pôrod len ako veľký výkon matky, ale v skutočnosti s ňou dieťa spolupracuje. Ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Reflexná chôdza funguje tak, že keď dieťa pošteklíme na chodidle, celá nožička sa pohne dopredu. Pokiaľ ide o reflex hlavičky, ak položíme dieťaťu ruku na hornú časť hlavičky, najprv tlačí hlavičkou proti ruke a potom ju stiahne späť. V matkinom tele tlačí maternica pri každej vlne pôrodných bolestí proti hlavičke a dieťa reaguje protitlakom. Tým sa otvára ústie hrdla maternice. Okrem toho sa dieťa pri prvých kontrakciách „zabalí“ ako vajíčko. Ruky i nohy stisne čo najbližšie k telu a tak kĺže dopredu. Pôrodná cesta nie je príliš dlhá, len 20 cm.
Fyziologické Aspekty Pôrodu z Pohľadu Dieťaťa
Cestou von sa stále zmenšuje množstvo kyslíku, ktorý má dieťa k dispozícii. To mu však neškodí. Krvné zásobovanie najdôležitejších orgánov je zabezpečené znásobenou produkciou hormónov adrenalínu a noradrenalínu. Dieťa tak má stálu zásobu krvi bohatej na kyslík, ktorá ho chráni proti jeho nedostatku. V každej prestávke medzi bolesťami načerpá dostatočné množstvo a nemá tak dýchacie problémy.
O tom, ako sa dieťa pri pôrode cíti, nevieme takmer nič. Je to prirodzený proces, ktorému sa nemôže vyhnúť. Je však prirodzenými pochodmi v tele tak dobre chránené, že sa mu vlastne nemôže vôbec nič stať. Je len domnienkou, že príchod na tento svet je pre väčšinu deti bolestným zážitkom. Odteraz sú odkázané samé na seba, čo je pre ne zmena, ktorá je často sprevádzaná hlasným plačom. Prvý plač je pre väčšinu rodičov ešte stále znamením toho, že je dieťa v poriadku. Odborníci však vedia, že plač nie je bezpodmienečne nutný. Pôrod je namáhavý a bolestný aj pre dieťa. Akonáhle však vykukne hlavička, majú matka i dieťa to najťažšie za sebou. Teraz je dôležité nového svetoobčana láskyplne privítať - bez naháňania, bez hluku, bez ostrého svetla. Aj novorodenci sa dokážu usmievať. Kto alebo čo ich však rozveselí, zostáva ich tajomstvom.
Výhody Leboyerovej Metódy
Leboyerova metóda prináša niekoľko výhod pre matku aj dieťa:
- Zníženie stresu pre dieťa: Tlmené svetlo, ticho a teplá voda pomáhajú minimalizovať stres a šok pre dieťa pri prechode do vonkajšieho sveta.
- Podpora bondingu: Kontakt koža na kožu a skoré dojčenie podporujú vytvorenie silného puta medzi matkou a dieťaťom.
- Lepšia adaptácia na vonkajší svet: Dieťa sa postupne a pokojne adaptuje na nové prostredie, čo môže mať pozitívny vplyv na jeho ďalší vývoj.
- Pozitívny zážitok z pôrodu: Pre matku môže byť pôrod vedený Leboyerovou metódou emocionálne uspokojujúcejší a menej traumatický.
Maminka v Porodnici Hořovice: Jak úspěšně zahájit kojení? Bonding není záruka
Pôrodné Bolesti: Pravé a Nepravé
Rozoznávame „pravé“ a „nepravé“ pôrodné bolesti. Tie pravé trvajú najprv asi 30 sekúnd a prichádzajú v pravidelných intervaloch.
Strach z Pôrodu a Ako Ho Prekonať
Žijeme v dobe, kedy sú nám podsúvané strašidelné informácie o bolestivosti pôrodu, ktoré prichádzajú z každej strany, z filmov, z časopisov, médií a z vlastných skúseností nášho okolia. Žijeme v dobe, kedy nás staršie generácie, naše babičky, starké a vlastné mamy nepripravujú na pôrodný zážitok s presvedčením o jeho dôležitosti a na základe generačných skúseností. Všetky si prešli novou dobou nemocničného, medikalizovaného a rutinného prístupu. Všetky to museli "len zvládnuť". Žijeme v dobe, kedy sme držané v strachu z bolesti pôrodu. Žijeme v dobe, kedy veríme viac lekárom ako sami sebe. Žijeme v dobe, kedy sme sa naučili, že sa nám stane skôr niečo zlé ako to dobré. V bunkách a podvedomí spí náš strach a to úplne zbytočne. Reprodukčný systém cicavcov sa vyvíja niekoľko desiatok miliónov rokov a tak isto sa vyvíja aj v nás. Naše ženské telo je do poslednej bunky pripravené na počatie, splodenie a vývin dieťatka, ale aj jeho ľahké a jednoduché narodenie. Náš mozog a komplexný hormonálny systém dokonalo reguluje celý pôrodný proces. Mozog komunikuje s našim telom, telo vysiela signály do mozgu a mozog ďalej vysiela signály do ďalších časti tela a jednotlivých orgánov, ktoré riadi. Zatiaľ sa nám ľuďom nepodarilo prekonať a poraziť tento dokonalý systém, aj keď sa veľmi snažíme. Všetko "umelo vytvorené a syntetické", čo sa aj počas pôrodu používa, či je to napríklad prostagladín, oxytocín, epidurálna anestézia je len slabou náhradkou toho, ako náš dokonalý systém funguje. Zatiaľ čo naše telo uvoľňuje všetky hormóny postupne a podľa toho, ako reaguje telo na daný proces, umelo podané látky sú prítomne v plnej sile a v danom momente a to podľa aktuálne podaného množstva.
Prečo Pôrod Nemusí Bolieť: Naše telo funguje podľa danej situácie, ktorá sa okolo nás a zároveň v nás odohráva. Stres vylučuje adrenalín a ten nie je v súlade s pokojom a pohodou. Pokoj nenastane, pokiaľ je našom v okolí stres a je na blízku akékoľvek hroziace nebezpečenstvo, ktorého sme súčasťou. Ak je tehotná žena, alebo kotná, či brezivá samica vystavená nebezpečenstvu (je jedno či je to psychické/stres, strach, alebo fyzické/útok), jej telo stlmí a zablokuje pôrodný proces, aby mohla ujsť, prípadne bojovať a zachrániť sa. Pokiaľ nenájde bezpečné miesto a pokoj pre narodenie potomka, pôrodný proces sa nespustí. Preto, ak majú ženy strach, stres a nepohodu, je až v 99% ich pôrod komplikovaný, zdĺhavý a bolestivý. My ľudia sme, ako aj iné cicavce, z evolučného hľadiska vybavený dvomi systémami. Systémom útok/útek/ustrnutie, kedy celá energia vedie do končatín a periférnych častí tela, a systémom kľudu a pokoja, kedy sa krv a energia vracia od všetkých ostatných orgánov, aby mohli správne fungovať. Tieto systémy sa nazývajú aj katabolické / telu prospešné a anabolické / telo oslabujúce, a to hlavne v prípade, ak sme v útoku a adrenalíne väčšinu času. Adrenalín produkovaný z nadobličiek je z radu katecholamínov. Hormónov, ktoré naše telo nabudí, aby sme podali čo najlepší výkon. Oxytocín, hormón lásky, vzťahu ale aj vypudzovania, či dojčenia sa vylučuje z hypotalamu a to výlučne v situáciách pohody, kľudu a pokoja. či vzrušenia. Počas pôrodného procesu sa vylučuje spolu s endorfínmi, ktoré sú ľudské, telu vlastné opiáty. Sú niekoľko stonásobne vyššie, ako napríklad morfium, podávaný pri ťažkých bolestiach rôznorodých (onko) ochorení. Oxytocín navodzuje pocit pokoja a pohody, pomáha otvárať krčok maternice a má pulzatívny charakter, ktorý spôsobuje kontrakčnú činnosť potrebnú na porodenie Vášho bábätka.
Je však jedna dôležitá a zásadná vec, ktorá možno bude tým najlepším pomocníkom pre nastávajúce maminy. Naše telo nemôže byť aj v adrenalíne a zároveň aj v kľude. Nevie bojovať alebo utekať a súčasne otvárať pôrod...
Realita Pôrodu: Individualita a Prekvapenia
Je však potrebné vyvarovať sa ilúziám: každý pôrod sa vyvíja inak a je nutné počítať s prekvapením. Už pred pôrodom je dobré vyjadriť svoje najdôležitejšie želania. Ak neskôr zmeníte názor, je dôležité si to priznať. Každý pôrod je prirodzený a žiadny nie je bezbolestný. Označenie „prirodzený“ odkazuje na pôrod bez lekárskych zásahov a bez podania liekov na tíšenie bolesti. Miesto toho sa ponúkajú masáže, homeopatické prostriedky a teplo. Rozhodnutie priviesť dieťa na svet na operačnom sále nikdy nepadá ľahkovážne alebo kvôli pohodliu. V popredí vždy stojí zdravie matky a dieťaťa. Preto ani mamy, ktoré rodia týmto spôsobom, nemusia mať zlé svedomie a výčitky, keď dajú súhlas k tejto operácii. Cisársky rez sa vykoná pod celkovou narkózou alebo v spinálnej anestézii, teda pri lokálnom umŕtvnení. Spinálna anestézia umožňuje vziať dieťa hneď po pôrode do náručia.
Prenatálna Komunikácia a Príprava na Pôrod
Mnohé ženy dnes prežívajú svoje tehotenstvo omnoho intenzívnejšie a vedomejšie, ako bolo v minulosti obvyklé. V tejto dobe môžu vnímať nielen telesný vývoj svojho dieťaťa, ale už prvé náznaky jeho individuality a temperamentu. Knižka „Prenatálna komunikácia“ pomáha budúcim mamičkám vnímať prejavy ich dieťaťa a porozumieť im. Vedie ich zároveň k pozornosti voči tomu, na aké signály naopak dieťa reaguje a ako prežíva tie ktoré okolnosti vonkajšieho sveta. S blížiacim sa termínom pôrodu sa vynárajú otázniky. Poradila by som im, aby v tehotenstve absolvovali kurz psychofyzickej prípravy. Je to špeciálny edukačný program, kde sa žena oboznámi s priebehom pôrodu. Naučí sa správne dýchať v jednotlivých pôrodných dobách, vedieť relaxovať, používať brušný lis.
Humanizácia Pôrodných Sál a Rola Pôrodnej Asistentky
Privítali by sme humanizáciu pôrodných sál, dôstojné prostredie a ideálne podmienky na pôrod. Pôrodná asistentka môže vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek prostredí vrátane domáceho prostredia, ambulantných zdravotných zariadení, nemocníc, kliník alebo zdravotných stredísk. Práca pôrodných asistentiek sa samotným pôrodom nekončí. Stretávame sa s termínom popôrodné alebo laktačné poradenstvo. Cieľom je pripraviť matku na dojčenie, podporovať ju v tomto rozhodnutí a riešiť problémy pri dojčení. Materské mlieko sa považuje za najlepšiu výživu v prvých týždňoch a mesiacoch života dieťaťa. Zároveň dojčenie uspokojuje aj emocionálne potreby rovnako matky, ako aj dieťaťa. V súčasnosti sa využíva označenie pôrod bez násilia - tzv. Leboyerove pôrody. Poskytuje nový pohľad na vedenie pôrodu, poukazuje na ľudskú dimenziu pôrodného deja, na nutnosť humanizácie pôrodu, podporuje aktivitu rodičky a žena aj dieťa majú pozitívny zážitok z pôrodu. V praxi to znamená nenásilný a pozvoľný prechod z jedného životného prostredia do druhého. Frederick Leboyer propagoval položenie novorodenca s ešte pulzujúcim pupočníkom na brucho matky, ktorá ho hladká, pričom dieťa sa inštinktívne upokojuje a hľadá matkin prsník. Dôležitá je aj psychoprofylaxia, čo je psychoterapeutická metóda bezbolestného pôrodu. Podstatou metódy je naučiť ženy ignorovať pôrodnú bolesť pomocou sústredenia mysle na iné vnemy tela.
Historický Kontext Pôrodnej Asistencie
Dokumentovanú pôrodnícku starostlivosť v 10. až 13. storočí vykonávali v Európe najskúsenejšie laické ženy. Prizývali na pomoc mladšie spolupracovníčky, ktoré boli potom ich nasledovníčkami. Pôrodné baby, ako boli v tej dobe označované, sa postupne stávali najstabilnejšou súčasťou zdravotníctva. V Uhorsku sa pôrodné baby ako verejná funkcia objavujú v 16. storočí. Roku 1552 bol vydaný zákon Ordo politiae - Poriadok o verejnom zdravotníctve, ktorý upravoval náležitosti práce pôrodných babíc. Mestská rada Košíc v roku 1581 nariadila, aby chudobné rodičky ošetrovali rozumné a prísahou viazané ženy - baby. Od roku 1598 každá baba bola prísahou viazaná dávať pri pôrode pozor, aby jej neumrela ani matka, ani dieťa. Otvorenie lekárskej fakulty na univerzite v Trnave v roku 1770 významne profilovalo profesiu. Po skončení kurzu pôrodné babice skladali skúšku pred dekanom fakulty a učiteľom pôrodníctva. Po úspešnom vykonaní skúšky získali diplom. Na Trnavskej univerzite získalo v rokoch 1771 - 1777 diplom 121 pôrodných babíc. Povinnosti pôrodným babám spresňoval Všeobecný zdravotnícky poriadok z roku 1770. Koniec 18. a začiatok 19. Pre akútny nedostatok pôrodných báb na návrh budapeštianskeho profesora Teufera sa začali školiť nové pôrodné asistentky v šesťtýždňových kurzoch - tzv. ceduľové baby. Legislatívne to stanovil zákon č. 14 z roku 1876. Rozlišoval ceduľové a diplomované pôrodné baby, ktoré absolvovali 5-mesačný kurz v babskej škole. Po reforme lekárskeho štúdia roku 1813 bolo vydané sprísnené nariadenie o príprave a činnosti pôrodných báb. Pri nemocniciach sa zriaďovali izby pre rodičky bez domova, v ktorých sa poskytovala bezplatná pomoc pri pôrode. Nariadenie uhorského ministerstva vnútra z roku 1902 podrobne hovorí o povinnostiach pôrodných pomocníc. Každá pôrodná pomocnica mala mať predpísané nástroje a pôrod sa musel ústne alebo písomne do 24 hodín nahlásiť príslušnému matrikárovi. Po vzniku Československa podľa zákona číslo 236/1922 Zb. bola každá obec povinná postarať sa o to, aby chudobné rodičky dostali pri pôrode od pôrodnej asistentky bezplatne potrebnú pomoc a ošetrenie. V roku 1951 bol vydaný zákon číslo 103 o zjednotenej liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorý sa stal základom novej organizácie starostlivosti o ženu. Aj preto už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia takmer všetky ženy rodili v zdravotníckych zariadeniach. Domáca pôrodnícka starostlivosť o matku a dieťa sa uskutočňovala formou návštev v kontinuite s ambulantnou prenatálnou starostlivosťou. V roku 2004 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to v našich podmienkach reálne? Pôrod podľa Fredericka Leboyera je čoraz častejšie žiadaný aj u nás. Ide vlastne o pôrod bez zásahov, čo najprirodzenejší pôrod. Hoci možno nie každá žena, ktorá si želá prirodzený pôrod vôbec tuší o Frederickovi Leboyerovi a jeho metódach, je to v dnešnej dobe veľmi aktuálna téma. Ak sa vám myšlienky tohto lekára pozdávajú, skúste siahnuť po jeho knihe „Pôrod bez násilia“, kde sa dozviete viac. A pokiaľ by ste si želali priviesť svoje dieťatko na svet podobným spôsobom, ako to tento lekár opisuje, hľadajte takú pôrodnicu, kde vám vyjdú v ústrety.
