PhDr. Ľubomír Huďo sa narodil 20. septembra 1963 v Michalovciach.
Známy slovenský novinár Ľubomír Huďo si svojou odvahou písať a hovoriť o tzv. nepríjemných témach vyslúžil nálepku kontroverzného a konšpiračného novinára. Za svoje postoje musel mnohokrát bojovať s nadriadenými a to už od začiatku svojej novinárskej kariéry. Ako sám hovorí, vždy plával proti prúdu a nemieni na tom nič meniť.
Maturoval v Banskej Štiavnici a úspešne zložil prijímacie skúšky na štúdium medzinárodnej žurnalistiky v Moskve (vtedy boli podobné študijné odbory pre občanov z tzv. ostbloku prístupné iba tu). Na školu ho prijali, ale koncom letných prázdnin mu prišiel list, v ktorom mu oznámili, že sa stala chyba a pre nedostatok miesta ho neprijímajú. Neskôr sa dozvedel, že o žiadnu chybu nešlo, na jeho miesto sa dostala dcéra istého komunistického funkcionára, ktorá sa paradoxne v rokoch tzv. Napokon Ľubo vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal aj PhDr.
Novinárske začiatky si odkrútil v roku 1988 v Slovenskom rozhlase. Neskôr pracoval v denníkoch Ľud, kde sa po roku práce na pozícii zahraničnopolitického redaktora stal vedúcim zahraničného oddelenia. V roku 1990 odišiel na rovnakú pozíciu do denníka Roľnícke noviny, bol redaktorom denníka Práca, Smena, písal pre Výber a Expres, v denníku Slovenská Republika pôsobil ako vedúci zahraničného oddelenia a od roku 1996 až do novembra 2013 bol vo verejnoprávnej televízii zahraničnopolitickým redaktorom.
Z RTVS dobrovoľne odišiel, pretože odmietal ďalej znášať cenzúru, ktorej boli podrobované najmä jeho príspevky. Bolo tomu tak v roku 1999, kedy sa netajil svojím negatívnym postojom k bombardovaniu Juhoslávie, neskôr sa úplne inak ako mainstraimová propaganda postavil k 11. septembru 2001, k vojnám v Afganistane a v Iraku, inak ako oficiálne médiá hodnotil zásah v Lýbii a naposledy aj pripravovaný vojenský zásah v Sýrii.
Kritika mainstreamu a konšpirácie
Kniha známeho slovenského novinára Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori ponúka čitateľovi opäť zaujímavé a jedinečné informácie, odhaľujúce pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slobodu slova sa bojuje každý deň, no mnohí novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe, z toho 17 rokov v RTVS, autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére.
Ľubo Huďo rozoberá v súčasnosti donekonečna omieľané frázy a termíny: hoaxy, fake news, dezinformačné weby, postfaktická doba, zodpovedné a spoľahlivé médiá… . V období vlády jednej strany - komunistickej sa valila propaganda z dvoch strán, zo Západu i z Východu, podobne ako dnes, keď panuje vláda jedného názoru v rámci hranej plurality strán. Vytvorila sa bariéra v podobe pomyselného mediálneho múru medzi mainstreamom a alternatívou.
Kniha Európa v islamskej rakve varuje pred aktuálnym nebezpečenstvom, ktoré sa týka každého z nás. Môžeme proti tomu niečo robiť? Máme šancu vzdorovať a ubrániť sa plazivému nebezpečenstvu islamizácie? Ľubo Huďo nepatrí k skeptikom, naopak, verí v silu každého z nás meniť chod udalostí.
„Úchvatná žumpa. Autor akožto zastánce Velké Konspirace Všech Médií vrství na jednu hromadu myšlenky, názory a domnělé důkazy vycházející převážně z toho, co si přečetl někde na internetu, takže to celé nemá hlavu ani patu. Přiznávám, knihu jsem odložila už po 120 stranách - do té doby mi to přišlo jako zajímavý náhled do cizího myšlení, ale nedostatek logiky, důkazů a podložení výzkumy mě nakonec udolal. Myslím, že na vhodný odstavec jako ukázku textu jsem padla nedávno před odložením knihy: "Na jedné straně Velký Manipulátor a Velký Bratr, nikým nezvolené a zákulisně fungující složky a struktury v rámci mediální a politicko-finanční scény, využívají sociální sítě ve svůj prospěch a na druhé straně je označují za nebezpečný zdroj fake news a dezinformací, které však samy produkují skrze vlastní kanály plné mediálních krys." (s. A tímhle způsobem je psaná celá knížka.“
„Nič proti názvu knihy, ktorý jasne indikuje tému a jej vnímanie zo strany autora. Nemám tiež výraznejších námietok voči tomu, aby autor knihy (ak už teda musí aj knižne ventilovať neprekonateľnú potrebu niekomu nadávať) ním kritizovaných pracovníkov médií týmto „termínom“ občas nazval. Ale aj oni sú predovšetkým ľudia (a až potom príslušníci profesnej skupiny) a zaslúžia si nejaký rešpekt a úctu, aj keď stoja na druhej strane názorovej barikády. Nazývať ich takmer neustále, bez výnimky, dehonestujúco a odľudšťujúco „mediálnymi krysami“ a to takmer na každej strane a často hneď niekoľkokrát, to už mnohé vypovedá aj o samotnom autorovi, jeho mentálnej výbave a pociťovanej (a zrejme nekontrolovanej) zášti. To napríklad nás, čitateľov, obyčajných občanov, nazval „ovčanmi“ iba raz. Ešteže tak. Nový svetový poriadok, Veľký Manipulátor, Veľký Brat - tieto pojmy, obľúbené medzi konšpiračnými teoretikmi, používa tiež pomerne často. To, aký štýl si autor zvolil, akú „terminológiu“ prijal a s akou frekvenciou ju neváha v texte používať, nielen spochybňuje jeho objektivitu, ale radí ho, žiaľ, k mnohým ďalším, ktorí sa zaoberajú touto problematikou a jej podobnými (rôzne spôsoby ovládania populácie) a za všetkým vidia premyslenú konšpiráciu so sofistikovanou logistikou. Na tejto skupine autorov vidno, ako prílišný kontakt s konšpiračnými teóriami a prílišná dôvera v ne dokáže meniť a (de)formovať myslenie jednotlivca aj skupiny. Napríklad na to, že autor trpí istým druhom slepoty, neschopnosťou sebareflexie, poukazujú aj tieto riadky (a pritom hneď v úvode knihy vysvetľuje pejoratívny, dehonestujúci význam slova ’krysa‘ a jeho negatívne konotácie v našom civilizačnom okruhu): „…pričom sa oponujúci názor veľakrát zvrhne na vulgarizmy, urážky a dehonestáciu danej skupiny, čiže kultivovaná diskusia často nie je možná. Ďalším negatívom, ktoré znižuje výslednú hodnotu autorových snáh, je to, že rôzne príklady mediálnej manipulácie uvádza neucelene, chaoticky. Aj následkom toho veľká časť textu vyznieva ako prepis nahrávky krčmového poúčania spolustolovníkov. Odvolávky na také „kapacity“ ako je napr. Thierry Meyssan, autor knihy „Veľký podvod“, tiež na dôveryhodnosti nepridávajú. A k zoznamu literatúry a zdrojov - ak som dobre rátal, robí to 52 položiek, z toho jeden román a päťdesiat odkazov na internetové stránky. To tiež niečo vypovedá o autorovej „nezaujatosti“. Čo sa ešte týka chaotického usporiadania textu, tak napr. používaný termín „fiat-alternatíva“, ktorého neskoršie objasnenie autor avizuje už po prvom užití, je vysvetlený až v jednej z posledných kapitol. Smutné je aj to, že väčšina tohto komentára som mohol napísať už po prečítaní prvej štvrtiny knihy. Zhrnutie: Čitateľovi tu nie je ukázaná cesta von zo sveta klamstiev, je mu ponúkaná iba okružná cesta vnútrom Huďovej vlastnej bubliny. Kniha síce prináša pár zaujímavých (no aj inde dostupných), avšak neusporiadaných faktov, ale asi jediné, čo ma v nej skutočne oslovilo, je v predposlednej kapitole citovaný text prednášky, ktorú mal Alexander Solženicyn v roku 1978 na Harvardovej univerzite. Ľubo Huďo napísal ešte niekoľko kníh zaoberajúcich sa témami, ktoré ma zaujímajú, no čítať ich nebudem.“
„Od tejto knihy som očakával rozhodne víc. To minimum zajímavých informací, ktoré kniha obsahuje, se dá napsat s malou nadsázkou do jednoho trochu delšího článku na webu. Popis toho, že mainstreamová media manipulují s lidmi a jejich názory, je jinde popsán lépe a zajímavěji. Celá kniha je taková neuspořádaná, nepřehledná. Nakonec mě ovládl pocit, že autor se bál, aby kniha vůbec vyšla a tak tam uváděl jen málo konkrétních informací.“
MR.BEAN - O SLOBODE KRITIZOVAŤ (TENTOKRÁT ÚPLNE VÁŽNE)Vo Veľkej Británii sú občania trestne stíhaní za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré kriticky hodnotia imigráciu alebo islam.
ŠPINAVÉ TRIKY V EUROŠTÝLE(od cenzúry po zasahovanie do volieb)Z rozhovoru Thomasa Faziho, anglo-talianskeho novinára a spisovateľa pre Danube Institute a Hungarian Conservative.
MIMOVLÁDKY, SOCIÁLNE SIETE A CENZÚRAEurópske nariadenie o digitálnych službách (DSA), ktoré nadobudlo platnosť v roku 2022, zaväzuje online platformy k transparentnému moderovaniu obsahu a ochrane práv používateľov.
BOJ O SRDCE A MYSEĽ ĽUDÍUmením nie je hovoriť pravdu, ale vedieť ju hovoriť. Kapitalizmus. Technokracia. AI. Informačný vek. Triumf efektivity. Pričom všetko riadia jasné pravidlá empirizmu, dátovej optimalizácie, logiky a racionality.
IRÁN - LŽI, AGRESIA A POKRYTECTVONakoniec k tomu došlo. Americko-izraelský útok na Irán ukončil mesiace špekulácií, medzinárodných rokovaní a pravdepodobne aj skutočného váhania Trumpovej administratívy. ….GEN Z/OKREM ZDRAVÉHO ROZUMUPosledné roky sa stali slávnymi všetkým okrem zdravého rozumu. Vidíme mladých ľudí, ktorí nikdy nevynechali ani jedno uvedenie nového iPhonu na trh, ako fandia marxistickým a socialistickým ideológiám.
SOSP - ZÁPAS O SLOBODU PREJAVUSPOLEČNOST PRO OBRANU SVOBODY PREJAVU - zdroj informácií o obmedzeniach slobody prejavu na digitálnych platformách.
VNÚTORNÉ ROZDELENIE ZÁPADU/5 FORMÁCIÍRozhovor s Alexandrom Duginom pre program „Escalation“ televízie Sputnik TV. Moderátor: Oslavy začiatku roka 2026 priniesli správu, ktorá nevyhnutne evokuje veľké otrasy minulosti.
Kniha je kritickým pohledem na politicky šířené zprávy v médiích a nepravd v tradičních sdělovacích prostředcích.
Žoldnieri najvyššej kategórie, bez rýchlopalných zbraní a vojenského mundúru, no s taktikou nebezpečnejšou a oveľa účinnejšou než cudzinecká légia, sú zároveň žonglérmi. Nepripomínajú cirkusových majstrov a nestoja ani o potlesk nadšených divákov, žonglujú totiž s revolúciami, prevratmi, terorom, hospodárskymi krízami, ľudskými osudmi, existenciou národov a štátov, chorobami, potravinami, vodou - bezohľadne a bez výčitiek svedomia.
Nežná revolúcia dospela do štádia zamatovej tyranie. Krásne ideály o slobode, spravodlivosti a dôstojnom živote boli od začiatku účelovou manipuláciou na ovplyvnenie davu, ktorý mal robiť potrebnú kulisu. Na moc už čakali hyeny z tábora disidentov i komunistov, aby vytvorili pre seba raj a pre ostatných trhové otroctvo. Revolúcie zamatového typu sú totiž vopred naplánované a štedro financované, výsledkom je systém, ktorý vyhovuje ich sponzorom. Profesionálni revolucionári a ich lokaji si užívajú výslnie trhu a ostatných držia v poslušnosti a nevedomosti kazajkou politickej korektnosti. Myšlienka francúzskeho filozofa Voltaira je stále aktuálna: „Kto nám vládne, zistíme podľa toho, koho nesmieme kritizovať“.