Poprad je okresné mesto na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, ktoré sa s počtom obyvateľov radí medzi najväčšie mestá Spiša a východného Slovenska. Mesto leží v Popradskej kotline, obklopené poľnohospodárskymi pozemkami a lesnými komplexmi, s dominantou Vysokých a Belianskych Tatier na severe.
Geografická a klimatická poloha
Mesto sa nachádza v širokej kotline na oboch stranách rieky Poprad. Jeho kataster má rozlohu 63,05 km2. Klíma Popradu je ovplyvnená blízkosťou Vysokých Tatier a patrí do mierne teplej oblasti s priemerným počtom letných dní menším ako 50. V Poprade prevládajú západné a juhozápadné vetry, zatiaľ čo severné a severozápadné vetry fúkajú najmenej. Hydrologicky väčšina územia mesta patrí do povodia rieky Poprad, ktorá ústi do Baltského mora.
História a vývoj mesta
Okolie Popradu bolo osídlené už v praveku, čo potvrdzujú archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o Poprade pochádza z roku 1256, no názov "Poprad" sa objavil už v listine z roku 1209. V stredoveku bol Poprad jednou z obcí, ktoré tvorili dnešné 51-tisícové mesto. Najvýznamnejším z nich bola Spišská Sobota, ktorá si prvenstvo udržala až do konca 19. storočia. V 13. storočí sa v Poprade usadzovali nemeckí kolonisti, čoho dôkazom je aj pôvodný názov "Saský Poprad" (neskôr Deutschendorf). V polovici 14. storočia sa Poprad stal súčasťou provincie 24 spišských miest, ktoré boli v roku 1412 dané do poľského zálohu. Po skončení zálohu v roku 1772 patril do provincie 16 spišských miest. Hospodársky rast nastal v 16. a 17. storočí, čo viedlo k usadzovaniu slovenského obyvateľstva a posilňovaniu poľského vplyvu. Kľúčovým faktorom rozvoja mesta bolo napojenie na železnicu v roku 1871, ktoré naštartovalo prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a Kežmarku.
1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 194/1922 Zb. zlúčili dovtedajšie mestá Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami a Matejovce do jednotného správneho celku. V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal centrom protifašistického odboja. V roku 1942 bol zriadený zberný tábor pre Židov, z ktorého 25. marca odišiel prvý transport do Osvienčimu. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945.
Po vojne nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obcí. Spišská Sobota a Veľká boli pripojené v roku 1945, Stráže pod Tatrami v roku 1960 a Matejovce v roku 1974. Od 1. januára 1991 sa mesto konštituovalo ako samosprávny územný celok na základe zákona č. 369/1990 Zb. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny.
Obyvateľstvo a demografia
V roku 1950 mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku 2004 ich bolo už 54 589. Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali materinský alebo najpoužívanejší jazyk. V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký vplyv. V roku 1930 tvorili Nemci v okrese Poprad 19,7 % obyvateľov. Slováci netvorili väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a Spišskej Sobote (50,1 %) v roku 1921. Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41 % Nemcov. V roku 1940 tvorili Nemci v Matejovciach 56,0 % obyvateľov.
Po druhej svetovej vojne počet obyvateľov prudko rástol. Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest aj občania inej národnosti. Podľa sčítania z roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 65,90 % obyvateľov, k evanjelickej a. v. 7,31 %.
Dlhovekosť v Poprade a okolí
Poprad sa môže pochváliť aj vysokým počtom starších obyvateľov. Najstaršia občianka Popradu oslávila svoje 102. narodeniny, pričom v meste žije 225 obyvateľov starších ako 90 rokov. Podľa vedúcej sociálneho odboru MsÚ Poprad Petry Závackej je tento údaj merateľným ukazovateľom starostlivosti o seniorov. V susednom meste Svit, ktoré má približne 7700 obyvateľov, žije viac ako 90 rokov 74 obyvateľov a v tomto roku (podľa informácií z článku) sa troch storočných občanov dožijú až štyria. Miestni pripisujú dlhovekosť vo Svite komunitnému spôsobu života z čias Baťových, ktorý zahŕňal aktivity ako korzo, spevácke a tanečné krúžky.
Kultúra a šport v Poprade
Poprad je dynamicky sa rozvíjajúce administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum. Mesto disponuje viacerými kultúrnymi inštitúciami, vrátane Podtatranského múzea, Tatranskej galérie a knižnice. V centre mesta sa nachádza kino Tatran a moderné multikino CINEMAX. Každoročne sa konajú rôzne festivaly a kultúrne podujatia, ako Medzinárodný festival horských filmov, Viva Italia a Made in Slovakia, ako aj Popradská kultúrna zima, jeseň, jar a leto. V meste pôsobí Folklórny súbor Vagonár a tri detské folklórne súbory.
Športová infraštruktúra mesta zahŕňa futbalové štadióny v každej mestskej časti, pričom najväčšie sú v Poprade a vo Veľkej. Futbalový klub FK Poprad hráva v 3. lige východ. Hokej má v Poprade dlhoročnú tradíciu, s klubom HK Poprad hrajúcim v slovenskej hokejovej extralige. Mesto je známe aj úspešným ženským basketbalovým klubom. V okolí Popradu sú vhodné podmienky na cykloturistiku, s vybudovanými cyklistickými chodníkmi a trasami.
Významné osobnosti spojené s Popradom
V histórii Popradu pôsobilo viacero významných osobností. V januári si pripomíname 100. výročie narodenia lekára MUDr. Eduarda Kmettyho, ktorý sa narodil a zomrel v Poprade. V januári si tiež pripomíname 110. výročie narodenia rabína Jozefa Adlera, ktorý žil v Poprade a zomrel v koncentračnom tábore. V decembri si pripomíname 130. výročie narodenia pedagóga, publicistu, archivára a historika PhDr. Jána Liptáka, ktorý sa narodil vo Veľkej (dnes súčasť Popradu).
Dopravná infraštruktúra
Poprad má výhodnú dopravnú polohu na medzinárodnej ceste E50 a na hlavnom železničnom ťahu Košice-Bratislava. Letecké spojenie zabezpečuje medzinárodné letisko Poprad-Tatry, ktoré patrí medzi najvyššie položené v Európe. Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná autobusmi. Poprad je tiež dôležitým železničným uzlom, s traťami do Vysokých Tatier a do Starej Ľubovne.
