Človek sa musí už od narodenia adaptovať na nové podmienky. Adaptácia je správanie sa človeka, ktoré mu umožňuje prispôsobovať sa podmienkam prostredia, v ktorom žije, je nevyhnutná k prežitiu, zabezpečuje „vzájomné pôsobenie rôznych viac menej zložitých systémov, ich podsystémov, súčastí a prvkov“. Adaptácia prebieha neustále počas života jedinca. Cieľom adaptácie je udržať si vnútornú rovnováhu - homeostázu organizmu.
Človek má schopnosť učiť sa a neustále hľadá a aj nachádza nové spôsoby zvládania záťažových situácií a vyrovnávania sa s podmienkami vonkajšieho prostredia. Osobnostná dispozícia na adaptáciu zahŕňa osobné zdroje odporu a obranné mechanizmy, teda odolnosť voči záťaži a stresu.
Vonkajšie vplyvy na adaptáciu zahŕňajú životné udalosti, drobné každodenné radosti alebo nepríjemnosti, sociálnu oporu, bioklimatické vplyvy, ohrozenie hodnôt u jedinca a ohrozenie osobnosti. Zložky adaptácie, čiže psychologické adaptačné činitele, sú kognitívna, emocionálna a sociálna, afektívna, ktorá závisí od našej neuropsychickej stability alebo lability, s mierou neuroticizmu.
Za vyšší stupeň adaptácie považujú odborníci zvládanie. Zvládanie je priamy boj s náročnou životnou situáciou alebo vyrovnávanie sa so záťažou, pomocou obvyklých spôsobov správania alebo skúseností. Ak náročnosť životnej situácie presahuje vlastné zdroje, musia byť vzorce správania najskôr vytvorené a osvojené.
Reziliencia je ďalším kľúčovým pojmom v kontexte zvládania náročných situácií. Predstavuje odolnosť, vytrvalosť a súhrn faktorov, ktoré človeku pomáhajú prežiť v náročných životných situáciách. Reziliencia môže byť vnímaná ako aktuálny stav, ktorý buď máme alebo nemáme, ale aj ako proces, na ktorom môžeme aktívne pracovať a osvojovať si potrebné vzorce správania. Ovplyvňujú ju naše kognitívne, afektívne a konatívno-behaviorálne reakcie na záťaž, ako aj dispozícia k vyrovnávaniu sa so záťažou a interakcia človeka s vonkajším prostredím.
Salutogenéza sa zameriava na zvládnutie, zrozumiteľnosť a zmysluplnosť danej situácie. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť aj s pojmom hardiness, ktorý označuje „tuhosť, pevnosť, zdatnosť, nezdolnosť, zocelenosť alebo schopnosť vytrvalo a usilovne bojovať s ťažkosťami“. Hardiness tvorí presvedčenie o vlastných možnostiach ovládať a zvládať dianie (kontrola), výzva (zmena) a osobné zaujatie (zaangažovanosť).
Človek má určitú mieru výbavy pre adaptáciu na životné podmienky od svojho narodenia, no nie je to dostatočné. Novorodenec je pri uspokojovaní svojich potrieb úplne závislý od svojich rodičov. Dôležité je preto snažiť sa o prevenciu, aby nedochádzalo k nadmernej záťaži a nahromadeniu neprimeraného množstva úloh. Naopak, je potrebné mobilizovať vnútornú silu, nájsť primerané stratégie na riešenie, vedieť účinne zregenerovať, odstrániť narušenú rovnováhu, obnoviť svoje sily a osobné zdroje.
Znížená odolnosť voči záťaži negatívne ovplyvňuje telesné a duševné zdravie, kvalitu života, spokojnosť, telesné fungovanie (zmena životosprávy, obezita, poruchy príjmu potravy), sociálne vzťahy (potrebujeme sociálnu oporu, rodinu, priateľov), zamestnanie (napr. problém s workoholizmom), školskú výkonnosť, rovesnícke vzťahy, vzťah k autoritám, zmysel života, spiritualitu, ako aj fyzickú a športovú výkonnosť.
Ako pracovať s dieťaťom v ťažkej životnej situácii?
Na emocionálnej úrovni je dôležité podchytiť signály nežiadúcich reakcií na stres ešte predtým, ako sa naplno rozvinú. To znamená neustále sa snažiť o sebaovládanie a sebarozvoj, napríklad trénovaním pozornosti, pamäti, tvorivosti, empatie a pod. Potrebný je aj pravidelný režim práce a odpočinku, plánovanie, dbať na telesné cvičenie a racionálnu výživu. Vhodná je aj relaxácia, imaginácia, nácvik dýchania a využívanie humoru primeraným spôsobom.
Vonkajšie rizikové faktory zahŕňajú nepriaznivé okolnosti, nevhodné sociálne prostredie, nevhodný výchovný prístup, rizikové správanie rodičov, disharmonický vzťah rodičov, rozvod rodičov, nevhodný výber školy, rizikové správanie kamarátov, somatické ochorenie a pod.
Dôležitá je aj skúsenosť, že niečo funguje, napríklad skúsenosť, že určitá akcia spôsobí reakciu, alebo skúsenosť úspechu/neúspechu. Vedomie toho, že už vieme, prečo sa u nás dostavil úspech alebo neúspech, je kľúčové.
Podpora psychickej odolnosti u detí
Psychickú odolnosť dieťaťa v predškolskom veku podporuje, ak je vedené k samostatnosti, zvládaniu samoobslužných činností, dorozumievaniu sa a komunikácii s ostatnými ľuďmi, určitej miere sebakontroly, k prijímaniu spätných väzieb od iných (k jeho úspechom a neúspechom) a k zvládaniu porovnávania so svojimi rovesníkmi.
Psychickú odolnosť v školskom a adolescentnom veku podporuje, ak je žiak vedený k nasmerovaniu pozornosti potrebným smerom, plneniu si svojich povinností, porozumeniu dôležitosti príkazov a zákazov, vnímaniu významu kladených nárokov, k možnosti klásť otázky pri nepochopení, k pochopeniu hlbšieho zmyslu predložených činností a v adolescentnom veku aj k hľadaniu zmyslu života.
Deti až do adolescencie optimisticky pristupujú k životu a s chuťou „skúšajú rôzne zaujímavé veci a získavajú skúsenosti“. Napodobňovanie, čiže učenie sa podľa modelu, sa deje od narodenia až do 7. roku života. Učenie prebieha aj cez symbolické modely, napríklad cez rozprávkové postavičky z animovaných filmov, a tiež formou spoločného učenia, napríklad v materskej alebo základnej škole, kde už iba prítomnosť druhého zvyšuje aktivitu u dotyčného človeka.
Je možné využívať príbehy, ktoré dieťaťu dodávajú jeho vlastnú hodnotu, napríklad rôznymi aktivitami. Psychickú odolnosť dieťa zvyšuje pocit dôvery v rodine, pocit bezpečia a ochrany, domov, pokoj, psychická pohoda, odpútavanie sa od rodičov, autonómia, nezávislosť, osvojovanie si základných pravidiel, životný rytmus, láska v rodine, prijatie inými, ocenenie, rešpektovanie hraníc, vyjadrenie emócií, komunikačné zručnosti, sociálna adaptácia, kooperácia, sebaprijatie, sebaponímanie, vnímanie vlastnej sexuálnej identity, sebadôvera, sebarozvoj, reálne sebahodnotenie, sebarealizácia, empatia, asertivita, schopnosť koncentrácie, prekonávanie strachu, etické hodnoty, chápanie prírody, zvládanie životných kríz a ich predchádzanie, zvládanie problémov a ich predchádzanie, vyrovnávanie sa s neúspechom, pravidelný režim dňa, dostatok spánku, psychohygiena, aktivity podporujúce relaxáciu, tvorivosť, estetické hodnoty, zmysel života a rozvíjanie spirituality a humoru.
Dôležitá je aj práca s emóciami - potreba primerane a citlivo reagovať na dieťa, keď sa mu stane nejaká drobná katastrofa, napríklad keď niečo rozbije.
Záťažové situácie a ich typy
Záťažová situácia je situácia, ktorá vyžaduje splnenie neprimerane vysokých nárokov vzhľadom na aktuálny stav, schopnosti a danosti jedinca, ako aj na jeho vnútorné a osobnostné dispozície, vedúce k nezvládnutiu splnenia danej požiadavky a k subjektívnemu pocitu nadmernej záťaže.
Typy záťažových situácií zahŕňajú kladenie neprimeraných úloh a požiadaviek (veľmi vysokých alebo nízkych), problémové situácie, frustrujúce situácie, deprimujúce situácie, konfliktné situácie, stresové situácie a životné krízy.
Deti v živote pripravujeme na rôzne situácie, ako vstup do materskej a základnej školy, keď sa zablúdi, stratí, návšteva lekára, nečakané situácie, zmena bydliska, zmena školy, narodenie súrodenca, prehra, neúspech, strata kamaráta, vylúčenie zo skupiny kamarátov a pod.
Stratégie na zvládanie náročných úloh
Stratégie vedúce k zvládaniu náročných úloh zahŕňajú motiváciu, podporu, povzbudenie, pochvalu, priestor k samostatnosti v bezpečnom prostredí, povzbudenie k samostatným krokom mimo rodiny, malé skúšky odvahy, učenie sa zaobchádzať so strachom, osobný príklad, využívanie fantázie, rozvoj kreativity, vyjadrenie vlastného prežívania, uvoľnenie psychického napätia, predchádzanie nude a zmysluplné trávenie voľného času.
Je dôležité potvrdiť, že je možné prežívať aj iné pocity, napríklad povzbudiť k pokračovaniu v rozprávaní.
Preťažovanie dieťaťa a jeho dôsledky
Preťažovanie dieťaťa nastáva, keď sú na dieťa kladené vyššie nároky, ako vie reálne splniť. Stanoviť presne, koľko mimoškolských aktivít by malo dieťa navštevovať, je komplikované, pretože osobnostne je každé dieťa iné, má talent na niečo iné a javí rôzny záujem o rôzne aktivity. Je užitočné rozprávať sa s dieťaťom, zistiť, čo preferuje, ponúknuť mu alternatívy a spoločne sa na aktivitách dohodnúť. Rodičia by mali dávať pozor aj na to, aby si prostredníctvom svojho dieťaťa neplnili svoje nenaplnené sny.
V škole môžu mať preťažované deti problém s prospechom, môžu strácať záujem o aktivity, ktoré predtým robili so zanietením. Môžu trpieť aj tým, že pre nedostatok času nemajú priateľov. Nielen v aktivitách, ale aj v povinnostiach, ktoré rodičia od detí vyžadujú, je vhodné hľadať „zlatú strednú cestu“. Prílišné preťažovanie dieťaťa môže mať na formujúcu sa psychiku negatívny vplyv.
Je potrebné u detí podporovať odolnosť voči záťaži a zvyšovať ich schopnosť zvládať náročné životné situácie.