Nie je veľa umelcov pochádzajúcich zo Slovenska, ktorí by sa mohli popýšiť, že ich diela visia v zbierkach britskej kráľovskej rodiny alebo zdobia hrady a zámky v zahraničí.
V dnešnom Prešove sa však 6. mája 1658 narodil maliar Jakub Bogdan, známy aj pod menom Jacob Bogdani. Jeho rodné meno bolo Jacob Bogdani, ale jeho meno sa vyskytuje aj v iných podobách, napríklad Jakub James Bogdani, ale aj Jakub Bohdan. Jakub Bogdan sa podľa prešovskej evanjelickej matriky narodil 6. mája 1658 v Prešove. Bogdan sa narodil a vyrastal v Prešove. Je považovaný za Slováka, čomu nasvedčuje aj jeho rodinné meno (Bogdan-Bohom daný). Rodný dom Bogdana stále stojí na Hlavnej ulici č. 5 v Prešove.
Bogdan patril medzi prvých študentov Kolégia hornouhorských evanjelických stavov v Prešove. Do školy chodil aj vo Viedni. V rokoch 1936-1942 študoval na Akadémií výtvarného umenia v Prahe u prof. Loukotu. V rokoch 1942-1945 žil striedavo v Prešove a v Prahe. V roku 1948 študoval umenie v Paríži.
V roku 1684 odišiel do Amsterdamu, kde pôsobil ako maliar zátiší a zvieracích žánrov až do roku 1688, kedy sa presťahoval do Londýna. V Amsterdame pracoval ako maliar zátiší. Do 1. júna 1688 žil v Londýne a usadil sa na Tower Street vo farnosti St. Giles in the Fields.
Od roku 1694 pracoval pre kráľovnú Máriu. V roku 1694 namaľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu Márie II. vo vodnej galérii v Hampton Court. Bol maliarom aj na dvore kráľovnej Anny. Kráľovná Anne „bola jeho vystúpeniami potešená a veľmi ho povzbudzovala“. Medzi jeho klientov patrili špičkoví členovia vtedajšej anglickej aristokracie.
Bogdan si vzal za manželku Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti, Williama, z ktorého sa stal prominentný britský štátny úradník, a dcéru Elizabeth.
Bogdan zomrel 11. mája 1720. Bol špecialistom na kvetinové a ovocné zátišia, ako aj na výjavy s drobnou, najmä operenou zverinou. V raných fázach tvorivého vývinu na jeho štýl pôsobili holandské maliarske vzory A. van Beyeren, W. van Aelst a M. de Hondecoeter.
Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil, pretože mal prístup k voliére admirála Georga Churchilla. Jedným z jeho hlavných patrónov bol admirál George Churchill, brat vojvodu z Marlborough, ktorý mal slávnu voliéru vo Windsor Parku, odkiaľ Bogdan mohol čerpať námety pre niektoré zo svojich obrazov. Bogdan si veľmi rád maľoval rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu a ara, ktoré boli pravdepodobne v tej dobe prvýkrát dovezené do Európy. Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu a ara. S obľubou maľoval obrazy, na ktorých dominovala farba vtáčieho peria červená, modrá ale aj zelená. Bogdaniho diela ukazujú súbory hospodárskych, divých a exotických vtákov, často s pozadím klasickej architektúry, a stal sa popredným predstaviteľom tohto žánru v Anglicku, o ktorý je veľký záujem.
Jeho plodný výstup a presné opakovania jeho úspešnejších obrázkov naznačujú spoliehanie sa na náčrty a použitie asistentov. Vo svojej dobe bol veľmi dobre známy najmä pre svoje obrazy zátiší a exotických vtákov. Niektoré z nich sa stali súčasťou kráľovskej zbierky. Patronovali ho popredné šľachtické rodiny, vrátane Williama Cavendisha, prvého vojvodu z Devonshire v Chatsworth House.
Z jeho tvorby sa nachádzajú na území Slovenska diela ako Zátišie s akváriom a krajinným pozadím (z raného obdobia) (Bratislava v súkromnej zbierke). Slovenská národná galéria má kolekciu jeho diel Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi.
Maliar z kvitnúceho Prešova, tak v odbornej literatúre píšu o Jakubovi Bogdanovi. Jeho obrazy sú v zbierke anglickej kráľovskej rodiny. Doma však svetovo uznávaného barokového maliara takmer nepoznajú. Jedno z jeho diel sa po stáročiach vrátilo do rodného mesta autora, do Prešova. Na východe Slovenska dielo najprv slávnostne odhalili v priestoroch Krajskej galérie.
Biznismen Patrik Tkáč hovorí, že nie je zberateľom umenia. Tvrdí, že je skôr dekoratér priestorov. „Tento konkrétne je na dekoráciu Slovenska, a myslím si, že slovo Bogdan konečne bude známe medzi ľudom,“ vysvetlil podnikateľ a finančník Patrik Tkáč. Obraz z 18. storočia putoval na druhý deň z galérie do obchodného centra.
Nie len umenie odoláva zubu času. V metropole Šariša aj vyše 300 rokov po smrti maliara, stojí dom, kde sa Jakub Bogdan narodil.
V jeho prácach je cítiť Majerníkov štetcový rukopis, ktorý mu bol v istom zmysle vzorom. Priučil sa na tvorbe prešovských výtvarníkov Jordana a Kurtha. Spoluzakladateľ Spolku východoslovenských autorov. Patril k popredným predstaviteľom "Generácie 1909". V roku 1959 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 národny umelec.
