Rok 1886 bol pre svet umenia významným, keďže sa v tomto roku narodili viacerí umelci, ktorí neskôr zanechali nezmazateľnú stopu vo výtvarnom umení. Medzi nimi vynikajú najmä dvaja maliari, ktorých diela dodnes fascinujú a inšpirujú - Oskar Kokoschka a Vincent van Gogh.
Oskar Kokoschka: Expresionizmus a hľadanie vnútornej podstaty
Oskar Kokoschka, narodený 1. marca 1886 v rakúskom Pöchlarn, sa stal jedným z najvýznamnejších maliarov 20. storočia. Jeho tvorba je charakteristická presadzovaním nového vizuálneho efektu zviditeľnenia nehmotných síl, ktoré pôsobili za vonkajším javom vecí. Objekt bol pre neho živou a pohyblivou substanciou, ktorá oku odhaľovala svoju vnútornú podstatu.
Kokoschka používal sýte farby, energické ťahy štetcom a deformáciu figúr. Najznámejšie sú jeho expresívne portréty alebo panorámy miest. Základ jeho tvorby vychádza z maliarskej tradícii rakúskeho neskorého baroka, najmä vo farebne expresívnych víziách Franza Antona Maulbertscha. Jeho umeleckú činnosť ovplyvnila viedenská secesia, nemecký expresionizmus a francúzsky fauvizmus.
Počas štúdií na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni, kde bol jedným z jeho učiteľov Gustav Klimt, sa venoval predovšetkým portrétom, ovplyvnený Vincentom van Goghom a prevládajúcou secesiou. Jeho búrlivý život zahŕňal aj intenzívny vzťah s Almou Mariou Mahlerovou, dobrovoľníctvo v prvej svetovej vojne, emigráciu pred nacizmom do Prahy a neskôr do Spojeného kráľovstva a napokon usadenie sa vo Švajčiarsku.
Jeho diela nacisti označili za „zvrhlé umenie“ (entartete Kunst), na čo reagoval obrazom Autoportrét zvrhlého umelca (1937). Okrem portrétov slávnych osobností a panorám miest namaľoval aj alegorické a mytologické obrazy, ako napríklad Sága o Prométeovi (1950) alebo Ternopyly (1954).
Vincent van Gogh: Život plný vášne, bolesti a génia
Hoci Vincent van Gogh (1853 - 1890) sa nenarodil v roku 1886, jeho vplyv a odkaz boli v tomto období už silno prítomné a ovplyvňovali mladšiu generáciu umelcov, ako bol Kokoschka. Van Goghovo dielo, naplnené obrovskou tvorivosťou, malo ďalekosiahly vplyv pre nastupujúcu generáciu expresionistov.
Jeho výrazné a rozsiahle dielo je naplnené obrovskou tvorivosťou. Svoje najznámejšie diela vytvoril v posledných dvoch rokoch života. Vincent van Gogh svoju umeleckú i životnú cestu podrobne zaznamenal zásluhou korenšpondencie s bratom Theom. Zbierka listov medzi ním a jeho mladším bratom je najobsiahlejším zdrojom pre pochopenie Vincenta ako umelca i osobnosti.
Van Goghovo neľahké životné putovanie bolo naplnené vnútornými pochybnosťami a poznamenané neúspechom a chudobou. Zlyhal vo všetkých oblastiach života, či už sa jednalo o štúdia, prácu, ktorou sa nedokázal sám uživiť alebo z ktorej bol vyhodený. V osobnom živote bol sklamaný z nešťastných lások.
Maľba sa stala pre Vincenta van Gogha vyjadrením jeho vlastných pocitov. Svojráznym spôsobom sa snažil o znázornenie reality. V tvorbe sa pokúšal o zachytenie vnímania svojich bezprostredných emócií. S expresívnosťou používal línie i farby. V časoch, keď začínal maľovať sa jeho farebná paleta skladala predovšetkým z tmavých, temných farieb krajiny. Až v neskoršom období, keď sa presťahoval do južného Francúzska, začal používať svetlejšie a jasnejšie farby.
V Arles namaľoval Vincent veľa obrazov v teplých tónoch, jasných farbách, veľa kvitnúcich kvetov a stromov, ktoré pripomínajú japonskú krajinu, sériu známych kresieb so slnečnicami a pšeničnými poľami. Ako prvý začal maľovať i v noci. Vyvrcholením sa stal obraz „Hviezdna noc“.
Výrazné a temperamentné ťahy štetcom sa nesnažil nijako zakryť ani upraviť. Často maľoval nehmotné veci ako napr. vírenie vzduchu, dym z fajky, svetelné alebo slnečné lúče. Nemaľoval veci ako vyzerajú, priestorovú skúsenosť podriadil expresii subjektívnych stavov. Výrazovým prostriedkom van Gogha sa stala farba, jej kontrastný účinok a kompozícia.
Andrej Stollmann a Július Sándy: Učitelia a umelci
Rok 1886 je spojený aj s menom Andreja Stollmanna, ktorý bol v tomto roku profesorom kreslenia na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici. Jeho pedagogická činnosť ovplyvnila mnohých žiakov, medzi ktorými boli aj známi slovenskí umelci a spisovatelia ako Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský. Popri učiteľskej činnosti sa venoval maľovaniu portrétov, krajiniek a figurálnych kompozícií s národopisnou a náboženskou tematikou.
V rovnakom období, hoci jeho najplodnejšie obdobie bolo skôr v 19. storočí, pôsobil aj Július Sándy. Aj keď sa nenarodil v roku 1886, jeho tvorba a pedagogická činnosť patria k významným kapitolám slovenského umenia. V rokoch 1863 až 1891 pôsobil ako učiteľ kreslenia na gymnáziách v Košiciach, Prešove a Budapešti. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe a portrétom, v intenciách biedermeieru a dobového romantizmu.
