Útle detstvo je dôležité, aj keď si ho nepamätáme. A práve preto, že si ho nepamätáme, je veľmi dôležité, aby sme ho prežili čo najšťastnejšie, lebo „s tým už nemôžeme nič robiť“, napríklad rozumom si to prehodnotiť. Zážitky ostávajú uložené v podvedomí a vplývajú na celý náš život. Ak by sme si pamätali, ako nám bolo v jasliach, možno by sme sa snažili dávať tam naše deti čo najmenej.
Aj keď si články o jasliach prečítajú predovšetkým mamičky, je adresovaný v rovnakej miere všetkým, ktorých sa to týka, teda aj otcom, ostatným príbuzným, zamestnávateľom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti, aby okolie vytvorilo mamičke vhodné podmienky, aby mohla ostať na materskej čo najdlhšie. V žiadnom prípade nechcem vyvolávať pocity viny v mamičkách, čo sú nútené dať dieťa do jaslí, ale napríklad skôr v šéfoch, ktorí znevýhodňujú matku na materskej. Na druhej strane netvrdím, že pri dieťati musí ostať jedine mama, môže to byť kľudne otec či iná blízka osoba.
Nechcem, aby mali mamy pocity viny, ale chcem, aby ľudia rozmýšľali nad tým, či sú jasle nevyhnutné (a kedy a prečo vlastne u nás vznikli?). Určite žiadna mama, ktorá má k svojmu batoľaťu blízky vzťah, ho nedáva do jaslí bez negatívnych pocitov - napríklad ľútosti. Možno chcela ostať na materskej, ale nemohla, kvôli nátlaku okolia, kvôli tomu, že materská je nízka… Keď sa nebude stále hovoriť o tom, aká je materinská starostlivosť nesmierne dôležitá a jej nedostatok môže mať neblahý dopad na dieťa, materskú nám tak ľahko nezvýšia.
Hovoríme o deťoch, ktoré u nás navštevujú jasle - teda o deti do troch rokov. Na nich „bytie v kolektíve“ nemá veľmi vplyv, veď zoskupenie takýchto detí by som ešte nepovažovala za skutočný kolektív, pretože sa medzi nimi nevytvárajú také vzťahy, ako v kolektíve starších detí. Dôležité je dať dieťa „do kolektívu“ vtedy, keď na to z hľadiska jeho vývoja dozrel čas. U niektorého to býva neskôr a treba sa to snažiť vyriešiť. Pretože, ak bude dieťa vystavené stresu, môže to zle vplývať na jeho budúcnosť.
Aby sa nenarušili prirodzené väzby, necháme radšej prehovoriť Učebnicu psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera, kapitola Prevencia: „Všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz.“ Chcela by som, aby bolo jasné, čo znamená prevencia (v našom prípade sa jedná o prevenciu primárnu). Preventívne opatrenia sa snažia zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti vyskytlo dané ochorenie. Avšak ak sa neuskutočnia, neznamená to, že človek určite ochorie. Napríklad, jedným z preventívnych opatrení pred výskytom infarktu myokardu je boj proti fajčeniu. Ale vieme, že nie všetci fajčiari infarkt dostanú.
Čo sa týka psychiatrických ochorení, opäť citát z Učebnice psychiatrie: „Psychotraumatické zážitky síce ohrozujú neskorší osobnostný vývoj, ale nepredurčujú dopredu ďalší osud nejakým fatalistickým spôsobom.“ Preto si nesmieme vysvetliť to, že vytvorenie blízkej vzťahovej väzby je prevenciou pred psychickými poruchami, tak, že „všetky deti, čo chodia do jasiel, budú drogovať.“ Ak však niektorí rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich batoľa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať „prirodzené väzby dieťaťa na rodičov“.
Dojčaťu i batoľaťu je lepšie pri mame ako v jasliach. Myslím, že keď je niečo pre dieťa lepšie, mali by sa s tým robiť kompromisy čo najmenej a všetci, ktorých sa to týka, by sa mali čo najviac snažiť, aby sa to dieťaťu dostalo. Aj keď to môže vyznieť ako extrém, želala by som si, aby všetky batoľatá (a ak treba, tak i staršie deti) mohli tráviť detstvo doma.
Jasličky boli kedysi bežným zariadením pre malé deti. Keďže mamičky nemohli zväčša ostať dlhšie s deťmi na materskej, museli svoje ratolesti zveriť do jaslí. Neskôr však došlo k zmenám a väčšina jaslí bola zrušená. Dnes sa ale opäť dostávajú do povedomia a sú vyhľadávané rodičmi, ktorí z rôznych príčin potrebujú dieťa niekam „odložiť“. Väčšinou ide o súkromné jasle. Pozrime sa však na to, čo na detské jasle hovoria psychológovia. Odporúčajú ich pre malé deti, alebo ich považujú skôr za negatívne? I keď názorov môže byť viacero, veľa psychológov viacmenej poukazuje na to, že kým materská škôlka je pre deti prínosom, u jasličiek to tak jednoznačne neplatí.
Pre veľmi malé dieťa je dôležité, aby mohlo byť pri svojej matke. Vytvára si tak istotu a určité zázemie a z tohto pohľadu sú významné najmä prvé tri roky života. Do jaslí chodia často deti už vo veku menej než jeden rok.
Keď drobca z domáceho prostredia a z prítomnosti matky vytrhneme a umiestnime do jaslí, medzi cudzích ľudí a cudzie deti, pre dieťa je to spravidla negatívna skúsenosť. Iste, jasličky majú mnohé výhody. Dieťa sa často „odplienkuje“, naučí sa kopec vecí, no to najdôležitejšie, teda prítomnosť matky tu jednoducho nemá. Psychológovia hovoria, že citlivejšie deti môžu mať z pobytu v jasliach doživotnú traumu.
Každé dieťa je však iné a práve to vaše môže pobyt v jasličkách zvládnuť bez väčších ťažkostí. Ak ste nútení dať svoju ratolesť do jaslí, všímajte si, čo to s dieťaťom spraví. Varovnými signálmi sú najmä poruchy spánku, nechutenstvo, podráždenosť či dokonca strata už nadobudnutých schopností (rozprávanie, chodenie a podobne). V takýchto situáciách treba skutočne zbystriť pozornosť a zvážiť, či predsa len sa nenájde možnosť, ako zabezpečiť inú opateru dieťaťa než jasličky.
Nástup do jaslí: Adaptácia a individuálny prístup
Nástup dieťatka do jaslí môže prežívať každý rodič i dieťa rôzne. Jedno to môže zvládať relatívne v pohode, nový priestor a neznámi ľudia môžu byť pre neho veľkou výzvou, iné sa môže zadúšať každé ráno plačom. Detská psychologička Petra Arslan Šinková odporúča pri dvojročných deťoch postupnú adaptáciu, najprv za prítomnosti rodiča, so skráteným pobytom dieťaťa v zariadení a postupnú poldennú starostlivosť. „Dôležité je všímať si, ako dieťa reaguje. Či sa do jasličiek teší, či je spokojné. Pokiaľ sa pri lúčení s rodičom rozplače, ale plač hneď ustane a počas pobytu v jasliach je veselé a spontánne, je to v poriadku. Dieťa, ktoré je na škôlku pripravené sa nemá problém odlúčiť od rodiča, teší sa z prítomnosti iných detí a zaujíma sa o ne. Vie vyjadriť svoje potreby, pomáha pri sebaobslužných činnostiach a zapája sa do diania v škôlke“.
„Naopak, dlhotrvajúci plač v jasličkách je škodlivý a nie je namieste,“ dodáva odborníčka. Podľa nej sú aj deti, ktoré si vyžadujú neustále pozornosť jednej dospelej osoby. Vtedy rodičom poradia, aby starostlivosť o dieťa zverili starým rodičom alebo láskavej opatrovateľke. Pre tieto deti nie sú jasle alebo škôlka ešte vhodné. Pokiaľ má rodič pochybnosti, mal by sa poradiť v škôlke alebo s detským psychológom. Každé dieťa nemusí byť ani vo veku troch rokov emocionálne a sociálne zrelé navštevovať škôlku a byť ešte odlúčené od rodiča.
Petra Arslan Šinková vyzdvihuje pri prechode z domácej starostlivosti do jasličiek dva rozhodujúce momenty. Prvým je osoba učiteľky, ktorá je kľúčová, druhým tréning adaptácie, ktorý môžu začať už rodičia doma. V súkromných jasliach má učiteľka priemerne tri až štyri deti vo veku dvoch rokov, závisí od zariadenia. „Neodporúčam adaptáciu viacerých detí naraz, dieťa si potrebuje postupne zvyknúť na to, že pozornosť neustále nie je venovaná len jemu,“ vysvetľuje psychologička a dodáva: „Počas adaptácie sa má dieťaťu učiteľka intenzívne venovať, vťahovať do diania v škôlke a byť mu nablízku“.
Pokiaľ je však dieťa vtiahnuté do zaujímavých aktivít a hier, dodržuje sa režim a činnosti sa pravidelne striedajú, deti si dokážu pekne zvyknúť už v tomto veku fungovať v skupine. Keď sa dieťa oboznámi s prostredím, s aktivitami a s deťmi, je schopné ľahšie spolupracovať v skupinke.
Rozlúčka by mala byť jasná a krátka. „Desiata pusa nie je namieste. Iba to zhoršuje situáciu. Rodič s dieťaťom môžu mať dohodnutý rituál. Prezlečiem ťa, objímeme sa, dáme si pusu, zakývaš mi a idem. Potom rodič, aj keby dieťa naliehalo, podľa dohody odchádza. Naozaj potvrdzujem, že sa zatvoria dvere a dieťa sa zapája spokojne do hry,“ vysvetľuje P. Arslan Šinková.
Psychologička hovorí, že rodičia poznajú svoje dieťa najlepšie a preto práve oni budú vedieť, ako ho povzbudiť. Čím viac času doprajete dieťaťu na to, aby si zvyklo na myšlienku ísť prvýkrát do jasličiek, tým lepšia môže byť adaptácia. „Tréning separácie považujem za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok“. Separáciu môžete začať robiť napríklad s pomocou otca, babičiek, alebo iných blízkych rodinných príslušníkov, či priateľov, ktorým dôverujete. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. „Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Sú rodičia, ktorí mi pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade a nevydrží bez ich prítomnosti a pozornosti ani chvíľu. To znamená, že stále nestojí úplne na svojich nohách a vidieť to už pri prvom kontakte“.
Odborníčka tiež radí využívať detské centrá či rôzne krúžky, aby si dieťa zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. „Rodičia by dieťaťu v období nástupu do škôlky nemali robiť veľa zmien, napríklad súčasne s nástupom do škôlky odplienkovávať, zobrať cumlík. Na dieťa by bolo toho veľa, stratilo by veľa istôt a ťažšie by sa v škôlke adaptovalo.
Nastavenie režimu doma a dôležitosť správneho výberu jasličiek
Nezabudnite nastaviť režim vo vašej domácnosti. Dvojročné dieťa potrebuje spať približne dvanásť hodín v noci, preto ho ukladajte včas už niekoľko týždňov pred začatím jasličiek, aby si postupne zvykalo. „My sa pred nástupom do škôlky s rodičmi dohodneme, aby sa snažili dávať dieťa spávať zhruba v rovnakom čase, ako spávajú deti u nás v škôlke. Približne do dvoch týždňov sa dieťaťu nastavia tzv. vnútorné hodiny a oveľa ľahšie zaspí neskôr v škôlke,“ radí P.
Vhodné je, aby rodičia dieťa na nástup do škôlky pripravovali. Rozprávali mu o škôlke, čítali si, hrali sa na škôlku, chodili sa do nej pozrieť. „Rodičia môžu dieťaťu nástup do škôlky uľahčiť najmä tým, že sami budú presvedčení, že je to dobré rozhodnutie. Dieťa by malo z nich cítiť pocit istoty. Nesmú dieťa zneisťovať svojimi obavami, aj keď pochopiteľne, istá miera smútku je pre rodiča a dieťa v poriadku. Keď drobec nastúpi, je ideálne, aby sa najprv učiteľka venovala dieťaťu počas voľnej hry, ukázala mu hračky, zoznámila ho s ďalšími deťmi. Nie je vhodné, aby dieťa nosili rodičia neskoro alebo v strede dňa. Detská psychologička odporúča, aby rodičia dieťa doma privykali sedieť pri jedení pri stole, viedli ho k väčšej samostatnosti pri sebaobslužných činnostiach (umývanie zúbkov, vyzúvanie topánok, vyzliekanie a pod.) a aby sa mu snažili vytvoriť pevnejší režim. „Dáva to dieťaťu pocit istoty a bezpečia, ľahšie si privyká na pravidlá a režim v škôlke,“ vysvetľuje P.
Dôležité je, aby ste dieťa uistili, že pre neho prídete a presne vymedzte čas, kedy to bude, napríklad po obede, keď sa vyspinká a podobne. Snažte sa nemeškať a dodržať dané slovo. Po príchode do triedy sa ho pokúste spolu s pani učiteľkou zaujať a vtiahnuť do nejakej aktivity. Potom odíďte. Možno bude smutné, objímte ho, no zostaňte pevní v rozhodnutí odísť, vysvetlite mu opäť, že musíte ísť do práce. Ak vás nebude chcieť opustiť, citlivá pani učiteľka bude vedieť, ako vám prísť na pomoc. Rozlúčka so slzami môže trvať týždeň, dva. Udržte svoje pocity pod kontrolou, dieťa nesmie vidieť, že ste nervózni, netrpezliví, ani smutní a nešťastní.
Pokiaľ škôlka neumožňuje adaptačný program a odbije rodiča s odpoveďou, že všetky deti si poplačú, mala by vám zablikať kontrolka.
Čo sa rozhodne nezabudnite spýtať pri návšteve jasličiek?
Spýtajte sa na povolenia, či škôlka spĺňa hygienické a bezpečnostné normy. Dôležité je aj vzdelanie pani učiteliek. Popýtajte sa na vzdelávacie aktivity a krúžky pre deti. Škôlka aj pre malé deti nemá byť len o opatrovaní, ale aj o rozvíjaní schopností detí, samozrejme hravou formou. Potrebné je popýtať sa na stravovanie, vypýtať si vzor jedálneho lístka.
Dôležité je, či deti trávia denne dostatok času na čerstvom vzduchu, ale aj či majú dostatočný časový priestor na voľnú hru.
V neposlednom rade sa popýtajte na systém výchovy v škôlke. Napríklad sa spýtajte, akým spôsobom pani učiteľka rieši konflikty medzi deťmi. Môžete uviesť aj nejaký príklad. Napríklad, keď dieťa nechce požičať hračku. Dozviete sa, či škôlka rešpektuje u dieťaťa pocit vlastníctva a ako ho učí základom sociálnych zručností. Dozviete sa, či používa odmeny a tresty, ktoré nie sú vhodným výchovným prostriedkom. Nie je vhodný všetko tolerujúci prístup, ale nastavenie hraníc a pravidiel. Detská psychologička odporúča skôr logické a prirodzené dôsledky, ktoré vedú k zodpovednosti a zdravému vývinu dieťaťa, nie k potláčaniu jeho osobnosti. V škôlke by sa dieťa malo cítiť bezpečne a vybudovať si pozitívny emocionálny vzťah k učiteľke, to je základom a kľúčom spokojného škôlkara.
Deti trávia v škôlke niekoľko hodín, dôležité je, aby sa výchovný prístup zhodoval s vaším, alebo aby sa mu čo najviac priblížil.
Určite sa spýtajte na spôsob adaptácie dieťaťa. Každé dieťa by malo mať individuálny adaptačný program, počas ktorého v škôlke berú ohľad na potreby dieťaťa. „V našej škôlke viac ako 9 rokov umožňujeme adaptáciu za prítomnosti rodiča a máme s tým veľmi dobré skúsenosti,“ hovorí P. Arslan Šinková. Rodič sprostredkuje svojou prítomnosťou dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Zoznámi ho s prostredím, s pani učiteľkami a deťmi. Samozrejme, nie je vhodné, aby rodič s dieťaťom trávil celý deň. Prvý deň strávi rodič s dieťaťom v škôlke cca 1,5 hodiny. Snaží sa ho zoznamovať s prostredím a motivovať na pani učiteľku. Ďalší deň môže rodič zostať 2 hodiny v šatni. A na tretí deň dieťaťu oznámi, že si ide kúpiť niečo a na pol hodinu sa vzdiali. Dôležité je dohodu dodržať a určiť si s dieťaťom oporný bod, napríklad keď pôjdete von, prídem. Sú deti citlivejšie, viac naviazané na rodiča. Vtedy rodič chodí s dieťaťom do triedy alebo do šatne niekoľko dní (pobyt dieťaťa nemá presahovať určitý čas). A sú deti, pri ktorých by mohol byť tento zdĺhavejší adaptačný postup kontraproduktívny, pretože by ich zbytočne zneistil, ak sú pripravené zostávať v škôlke bez rodiča.
Obdobie do troch rokov je pri tvorbe takejto vzťahovej väzby obzvlášť dôležité. U niektorých detí je to ešte dlhšie. Preto nie je správne nasilu nútiť dieťa do škôlky, alebo prehliadať súvislosť zdravotných či psychických problémov dieťaťa s nástupom do kolektívu. Treba nájsť riešenie, ktoré berie do úvahy detskú potrebu po blízkosti vzťahovej osoby. Každé dieťa je jedinečné. Vezmime si príklad dieťaťa plachého. Ak ho budeme nasilu natískať do kolektívu v nádeji, že sa tam zmení, budeme mu ubližovať. Lepšie je zamerať sa na oblasť, ktorá ho zaujíma, v ktorej sa mu darí, podporiť prirodzený talent a pomocou schopností, v ktorých nad ostatnými možno dokonca vyniká, sa postupne a prirodzene dokáže samo presadiť.
Správna vzťahová väzba - teda veľmi blízky, dôverný vzťah - je najlepším prostriedkom, ktorý bezpečne ochráni dieťa pred nástrahami ďalšieho života - napríklad pred školským šikanovaním alebo pred zlou partiou, drogami, predčasným začiatkom sexuálneho života a tak ďalej. Takúto devízu nikde nekúpite, ale musíte si ju postupne od narodenia vytvárať sami. Zaopatriť deti len po materiálnej stránke zďaleka nestačí. Vzťahovú väzbu si vytvoríte poctivým spoznávaním a chápaním detskej duše a vypĺňaním jej potrieb.
Spánok v jasliach: Výzvy a riešenia
Nástup dieťaťa do jaslí je významný míľnik, ktorý so sebou prináša množstvo otázok a obáv, najmä pokiaľ ide o spánok. Spánok je pre správny vývoj dieťaťa kľúčový, a preto je dôležité vedieť, ako zabezpečiť jeho kvalitu aj v novom prostredí jaslí. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty spánku detí v jasliach, od bežných problémov až po praktické rady a tipy pre rodičov a personál jaslí.
Prirodzený spánok dieťaťa a jeho potreby
Počet nočných zobudení u detí sa môže meniť a dokonca narastať, čo je úplne prirodzené a normálne. Súvisí to s prudkým rozvojom mozgu bábätka v druhom polroku života. Spánok detí vo veku okolo jedného roka je bežne prerušovaný a nie je potrebné sa obávať, že by mu to akokoľvek škodilo. Všetci ľudia spia v spánkových cykloch, rozdiel je len v schopnosti upadnúť do ďalšieho cyklu. Dojčenie uľahčuje opätovné zaspatie dieťatka po ukončení spánkového cyklu.
Dojčenie má aj psychologické aspekty, aspekty súvisiace s uspávaním, s blízkosťou, s uistením sa o prítomnosti matky, s fyzickým kontaktom, s bezpečím a podobne, ktoré sú pre dieťa v tomto veku z hľadiska dojčenia mimoriadne dôležité a nie je jednoduché ich nahradiť.
Je dôležité si uvedomiť, že spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia a nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať a môžu sa budiť častejšie ako novorodenci. Všetky deti sa raz budiť prestanú a budú spať celú noc bez toho, aby ste ich to museli naučiť.
Dieťa potrebuje v noci istotu prítomnosti matky a pomoc pri zaspávaní, aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné. Keď sa bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne a rýchlejšie zaspí.
Spánok dieťaťa v jasliach: Výzvy a riešenia
Nástup do jaslí predstavuje pre dieťa veľkú zmenu. Nové prostredie, iní ľudia a deti môžu byť náročné a dieťa to bude musieť zvládať bez pocitu bezpečia, ktoré mu poskytuje matka. Odlúčenie dieťaťa od matky počas dňa je aj v tomto veku pre neho veľmi náročné. Preto odstavenie kvôli nástupu do jasieľ nedáva žiaden zmysel. Pokračovanie v dojčení mu pomôže získať ubezpečenie a stav rovnováhy aspoň v čase, keď s vami môže byť. Dojčenie po práci vám môže pomôcť oddýchnuť si a možno si spolu so synčekom chvíľu pospať.
Príprava na jasle a adaptácia
Príprava na jasle je dôležitý krok pre deti, pre rodičov i celú rodinu. Keď si predstavíme, čo to pre dieťa znamená, budeme viac rozumieť jeho strachu a stresu z nástupu do jaslí. Zrazu ostane bez rodičov, v cudzom prostredí, s cudzími ľuďmi. Preto je výborným pomocníkom postupná adaptácia, kde je spočiatku rodič prítomný a jeho čas pobytu v jasliach sa skracuje.
Trénovať separáciu môžete využitím detských centier alebo krúžkov, kde sa o dieťa postarajú na určitý čas. Tento čas predlžujte. Poproste starých rodičov alebo priateľov o postráženie dieťaťa a vzdialenie sa od neho. Rozlúčka by mala byť rýchla. Odovzdávať dieťa a ešte si ho postískať, vyobjímať, pohladiť, škodí nielen deťom, ale aj rodičom. Obľúbená hračka môže preklenúť prvé dni v jasliach.
Prispôsobenie denného režimu
Minimálne týždeň pred nástupom do škôlky svoj denný režim prispôsobte tomu, aký bude v škôlke. Ranné vstávanie, hygiena, obliekanie, raňajky, hry, obed, poobedný spánok - to všetko by malo mať dieťa nastavené aspoň približne tak, ako v škôlke.
Rozhovory a nácvik
Dieťaťu pred nástupom do škôlky vysvetlite, ako to tam funguje, čo budú robiť a že po neho v určitý čas prídete. Nebojte sa nacvičovať aj odlúčenie. Ak máte možnosť, nechajte dieťa u starých rodičov, alebo známych. Najprv hodinu a postupne interval zvyšujte. Nacvičte si rozlúčenie. Objatie, bozk, pohladenie, pekné slová, vytvorte si vlastný zvyk. Rozlúčku však netreba naťahovať.
Problémy so spánkom v jasliach
Jedným z najčastejších problémov je, že dieťa nevie zaspať na cudzom mieste. V takom prípade môžete skúsiť doniesť mu do jaslí jeho obľúbené obliečky na periny alebo nejaký malý vankúšik, ktorý má doma. Prípadne by ste mohli skúsiť uspať ho popoludní v jasliach vy, aspoň pár dní a ak to bude fungovať a zaspí, môžete potom skúsiť, či tam zaspí aj bez vás. Ak to ale nebude fungovať a bude veľmi rozrušený, nechajte to tak.
Režim spánku v jasliach
Ak pracujete v jasliach, je dôležité mať jasný režim/program. Ako riešite spánky? Niektoré dieťa spí 2x, ďalšie iba raz. Nemôžete nasilu ročné dieťa držať hore až do obeda, keď už o 10 mi plače od únavy. Lenže ak sa prvé vyspí doobeda, jasné, že na obed nespí v čase kedy ostatné ale neskôr…
Obslužné činnosti
Ako si organizujete obslužné činnosti? Lebo jedno dieťa prebalujem v kúpeľni a na ostatné dohliadať ako? Je dôležité mať dostatok personálu, aby sa zabezpečila bezpečnosť a pohoda všetkých detí.
Ako vybrať najlepšie jasle pre vaše dieťa
Pri výbere jaslí je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa bude v bezpečnom a podnetnom prostredí.
Dôležité faktory pri výbere jaslí
Rozhodne je dobré poznať pani učiteľku, ktorú vaše dieťa bude mať. Tiež to, ako jasne a vecne vie riaditeľka a učiteľka komunikovať o pravidlách, ktoré v škôlke platia, aké požiadavky majú na vstup, či sú profesionálne, vľúdne a ústretové. Spýtajte sa na povolenia, či škôlka spĺňa hygienické a bezpečnostné normy. Dôležité je aj vzdelanie pani učiteliek. Popýtajte sa na vzdelávacie aktivity a krúžky pre deti. Potrebné je popýtať sa na stravovanie, vypýtať si vzor jedálneho lístka. Dôležité je, či deti trávia denne dostatok času na čerstvom vzduchu, ale aj či majú dostatočný časový priestor na voľnú hru. V neposlednom rade sa popýtajte na systém výchovy v škôlke.
Strava v jasliach
Je dôležité, aby ste sa informovali o strave, ktorá sa podáva v jasliach. Zistite si, či je strava vyvážená a či obsahuje všetky potrebné živiny. Ak má vaše dieťa alergie alebo intolerancie, informujte o tom personál jaslí. Uistite sa, že vedia, ako postupovať v prípade alergickej reakcie. V niektorých jasliach je možné nosiť vlastné jedlo. Ak má vaše dieťa špeciálne stravovacie potreby, dohodnite sa s personálom na tom, či mu môžete nosiť vlastné jedlo.
Bezpečnosť v jasliach
Bezpečnosť je v jasliach prioritou. Uistite sa, že sú jasle vybavené bezpečnostnými prvkami a že personál dodržiava bezpečnostné predpisy. Zistite si, či má personál jaslí absolvovaný kurz prvej pomoci. Uistite sa, že jasle dodržiavajú hygienické predpisy.
Zdravie dieťaťa
Pred nástupom do jaslí je dôležité, aby bolo dieťa zdravé. Uistite sa, že má dieťa všetky potrebné očkovania. Ak je dieťa choré, nechajte ho doma.
Alternatívne možnosti starostlivosti o dieťa
Ak jasle nie sú pre vás tou správnou voľbou, existujú aj iné možnosti starostlivosti o dieťa.
Opatrovateľka
Opatrovateľka je individuálna starostlivosť o dieťa v domácom prostredí. Môže byť vhodná pre deti, ktoré potrebujú viac individuálnej pozornosti.
Rodinná výpomoc
Ak máte možnosť, požiadajte o pomoc rodinu. Starí rodičia, tety alebo strýkovia sa môžu o dieťa postarať, kým ste v práci.
Mini jasle
Nedostatok jaslí a škôlok by podľa doktora Šturmu mohli riešiť dnes toľko diskutované minijasle alebo priateľská výpomoc. Jeden vychovávateľ by sa však nemal starať o viac než tri deti. Dôležitejšie než vzdelanie vychovávateľa a dokonalé hygienické podmienky je však jeho vzťah k deťom.